Vietor okolo rumunských volieb sa otáča. A aké poučenie z toho plynie

Keď začiatkom decembra zrušil rumunský ústavný súd prezidentské voľby, euroatlanatická elita doma aj v zahraniční mu tlieskala. Súd síce najskôr voľby schválil, ale potom ich zneplatnil na základe do tej doby utajovanej správy spravodajských služieb. Údajne odhaľovala ruské zasahovanie na sieti Tiktok v prospech národne konzervatívneho kandidáta a víťaza prvého kola Calina Georgescua.

Rumunské prezidentské voľby: všetko bolo inak

Ale už koncom roka rumunskí novinári zistili, že peniaze na jeho úspešnú tiktokovú kampaň dodali intrigáni z vládnych strán, ktorí sa podporou outsidera pokúšali oslabiť favorizovaných rivalov. V januári sa sto tisíc Rumunov vydalo do ulíc. To však príslušníkom euroatlantickej oligarchie nebránilo, aby si blahoželali k záchrane rumunskej demokracie pred populistami a Rusmi. Francúz Thierry Breton, ktorý v rozpore s bruselskými pravidlami prechádzal z prominentného miesta európskeho komisára na menej viditeľný, ale mnohonásobne lepšie platený post lobistu v Bank of America, upozornil, že s rovnakou pozornosťou treba pristúpiť aj k nemeckým voľbám.

V posledných týždňoch sa vietor obracia. Tento týždeň odstúpil rumunský prezident Iohannis, jeden z hlavných hýbateľov zrušenia volieb. V úrade už síce byť nemal, ale po zrušení volieb si nechal predĺžiť mandát až do novej voľby nástupcu plánovanej na máj. Odstúpením si chce ušetriť hanbu, pretože v rumunskom parlamente vznikla väčšina pre jeho odvolanie. Tiež sa zdá, že Calin Georgescu získava priazeň rumunského hlbokého štátu. Ukrajinský mediálny projekt Európska pravda, financovaný neblaho preslávenou, americkou National Endowment fo Democracy, varuje, že bývalí aj súčasní predstavitelia spravodajských služieb s ním už nadväzujú kontakty.

Ústavný súd zrušil voľby nelegitímne

A potom je tu správa Benátskej komisie. Tento poradný orgán Rady Európy dostal od Parlamentného zhromaždenia tejto organizácie v decembri zadanie, aby vypracoval expertné stanovisko k otázke, za akých podmienok môže vo svetle rumunského prípadu ústavný súd zrušiť voľby. Právni odborníci teda neposudzovali platnosť alebo neplatnosť rozhodnutia rumunského ústavného súdu, ale formulovali všeobecné podmienky, za ktorých takéto rozhodnutie môže byť legitímne. Rumunsko z ich záverov veľmi dobre nevychádza.

Benátska komisia na základe štúdia celého radu ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych dokumentov pripúšťa, že príslušný orgán môže za výnimočných podmienok voľby skutočne zrušiť. Avšak latku pre takéto rozhodnutie kladie pomerne vysoko. Rumunský prípad ju nedosahuje prinajmenšom v dvoch ohľadoch. Po prvé, rozhodnutie sa musí opierať o transparentné procedúry a sťažovatelia musia dostať dostatočný priestor na prezentáciu svojich argumentov. To bolo v Bukurešti zjavne porušené; súd rozhodol bez toho, aby objasnil, ako bol zákon porušený a bez toho, aby dal príležitosť dotknutým stranám sa vysloviť.

Nemenej závažné je ďalšie zistenie, v odseku 77, ktoré stojí za plnú citáciu:

„Preukázanie porušenia zákona pri vedení kampane online a prostredníctvom sociálnych médií je obzvlášť náročné. Dobre odôvodnené a transparentné rozhodnutia v týchto záležitostiach sú kľúčové. Podľa Benátskej komisie by takéto rozhodnutia mali presne označovať porušenia a dôkazy a nesmú vychádzať len z utajovaných spravodajských informácií (ktoré môžu byť použité iba ako kontextové informácie), pretože to by nezaručilo potrebnú transparentnosť a overiteľnosť.“

Rozhodnutie rumunského ústavného súdu sa pritom celé zakladalo výlučne na utajovaných spravodajských informáciách. To možno preukázať tým, že ten istý súd niekoľko dní predtým vyhlásil voľby za platné a svoje rozhodnutie zmenil až po obdržaní spravodajských informácií, ktorých vierohodnosť bola následne spochybnená, ak nie vyvrátená.

Kritériá férovej regulácie online médií v politickej kampani

Za zmienku tiež stojí odporúčanie F Benátskej komisie, ktoré hovorí:

„Štáty by mali regulovať dôsledky informačných porúch, kybernetických útokov a ďalších digitálnych hrozieb pre integritu volieb; kandidátom a stranám musí byť umožnený spravodlivý a rovnocenný prístup k online médiám a mali by byť zavedené predpisy, ktoré zabezpečia, aby systémy umelej inteligencie internetových sprostredkovateľov nezvýhodňovali niektoré strany alebo kandidátov oproti iným.“

Znamená to, že algoritmy, ktoré používali a niekedy ešte stále používajú sociálne siete na dávanie do úzadia či dokonca odfiltrovanie politicky nežiaduceho obsahu predstavujú závažné porušenie politickej súťaže. To, že napríklad Facebook v predposledných amerických prezidentských voľbách podľa vlastného priznania cenzuroval správy o škandáloch Bidenovho syna Huntera, dáva vo svetle odporúčania Benátskej komisie dôvod na pochybnosti o legitimite Bidenovho víťazstva.

Odporúčania Benátskej komisie Američanov samozrejme nemusí zaujímať. Vzťahuje sa iba na členské štáty Rady Európy a ani tu nepredstavuje záväznú právnu normu. V Európe však určitý vplyv mať bude, pretože je súčasťou takzvaného „soft law“ čiže mäkkého práva, ktoré ovplyvňuje rozhodovanie ústavných a medzinárodných súdov.

Nadnárodné pravidlá hry nie sú vždy spochybnením suverenity

Ponúka sa otázka, či by si európske štáty vôbec mali nechať od Rady Európy či iných medzinárodných inštitúcií hovoriť do toho, ako organizujú alebo rušia voľby. Dôsledný suverenista podobnú sudcokraciu z dobrých, demokratických dôvodov odmietne. Je tu však aj rovnako dobrý opačný argument, ktorý sa navyše opiera o európsku tradíciu. Európske štáty už dávno pred vznikom súčasnej medzinárodnej a nadnárodnej sudcokracie riešili, za akých podmienok sa ustanovuje vláda u susedov bez toho, aby tým bola spochybňovaná ich suverenita.

Keď rakúsky cisár Karol VI. dospel k poznaniu, že nebude mať mužského nástupcu a zmenil nástupnícke pravidlá habsburského rodu, aby sa po ňom mohla ujať vlády dcéra Márie Terézie. Aj keď išlo o rakúsku záležitosť, vyžiadal si u ďalších európskych vládcov uznanie tejto zmeny; napriek tomu došlo k vojne o rakúske dedičstvo. Suverenita európskych štátov vždy vyrastala z ich vzájomnosti, ktorá dnes nadobúda nové podoby. Zatiaľ čo medzinárodná Rada Európy sídliaca v Štrasburgu dnes pôsobí skôr ako jej mäkká inštitúcia rešpektujúca suverenitu, bruselská nadnárodná Európska únia už túto suverenitu láme.

Zhodou okolností skeptický hlas k rumunskému zrušeniu volieb zaznel zo Štrasburgu a nie z Bruselu, kde v centralizačnom šialenstve vítajú každé ďalšie obmedzenie zvrchovanosti. Pripomeňme však, že najzávažnejší vonkajší zásah do rumunskej zvrchovanosti neprišiel v decembri z Bruselu, a už vôbec nie z Moskvy, ako tvrdili euroatlantickí propagandisti, ale z Washingtonu. V Rumunsku má vyhliadnutú základňu a spravodajské služby pod palcom. Ale ako sa od januára pomery medzi washingtonskými pánmi obracajú, u ich európskej obsluhy vypuká zmätok; Iohannis odstupuje, spravodajskí šéfovia sa dvoria Georgescuovi. A možno sa tiež na chvíľu otvára priestor pre skutočne demokratickú voľbu.