Pumpovať a odčerpávať: nemecko-čínske hospodárske a politické vzťahy

Čína potvrdzuje svoje vlastné ambície, zatiaľ čo Nemecko sa čoraz viac prispôsobuje geopolitickým postojom USA. V nestabilnom kontexte, ktorý vyplynul z ukrajinskej krízy v roku 2022, Spojené štáty vytlačili Čínu ako hlavného obchodného partnera Nemecka.

V roku 2024 predstavoval bilaterálny obchod medzi Nemeckom a Čínou 247 miliárd amerických dolárov, zatiaľ čo nemecko-americký obchod sa vyšplhal na 255 miliárd amerických dolárov.

Tento posun podčiarkuje hospodárske turbulencie, ktorým Nemecko čelí od roku 2022 a ktoré vojna na Ukrajine a vyvíjajúca sa geopolitická situácia len prehĺbili. Oznámenie Trumpovej administratívy o clách na vývoz z EÚ tieto výzvy ešte znásobuje.

Vojna na Ukrajine obnažila hospodársku zraniteľnosť Nemecka a odhalila jeho závislosť od vonkajších aktérov. Od roku 2022 nemecká priemyselná základňa zápasí so stratou lacnej ruskej energie, čo si vynucuje prechod na drahšie alternatívy.

V dôsledku toho sa zvýšili výrobné náklady, čo oslabuje konkurenčnú výhodu Nemecka na svetových trhoch. Najzjavnejšie sa to prejavuje v automobilovom sektore, v ktorom rýchly pokrok Číny v oblasti technológií elektrických vozidiel zintenzívnil konkurenčné tlaky.

Nástrahy čínsko-nemeckej obchodnej závislosti

Ako sa uvádza v správe Deutsche Bundesbank z roku 2024, obchod s Čínou už dlho predstavuje pre Nemecko príležitosti aj riziká. Tieto riziká, ktoré sú podrobnejšie opísané nižšie, majú viacero aspektov a zahŕňajú obchod, financie a geopolitiku.

Obchodné riziká: strategická závislosť od Číny

Nemecká výroba sa vo veľkej miere opiera o dovoz čínskych elektronických komponentov – najmä batérií – spolu so surovinami a farmaceutickými prísadami. Tieto vstupy sú nevyhnutné pre kľúčové vývozné odvetvia krajiny. Zraniteľnosť týchto dodávateľských reťazcov sa prejavila počas pandémie COVID-19, ktorá narušila globálnu logistiku a odhalila nadmernú závislosť Nemecka od čínskeho dovozu.

Táto zraniteľnosť sa odvtedy ešte viac prehĺbila. V roku 2023 Čína s odvolaním sa na obavy vo veci národnej bezpečnosti zaviedla vývozné obmedzenia na kľúčové suroviny vrátane gália a germánia. Tieto kontroly sa po znovuzvolení Donalda Trumpa zintenzívnili a vyvrcholili úplným zákazom vývozu do Spojených štátov. V prípade, že Washington prijme odvetné opatrenia v podobe rozsiahlych sankcií, Nemecko sa vystavuje riziku, že sa stane obeťou vedľajších škôd v tejto čínsko-americkej obchodnej vojne.

Spojené štáty sa s odvolaním na obavy vo veci národnej bezpečnosti môžu zamerať na aktérov z tretích strán, ktorí obchodujú s obomi ekonomikami – najmä ak sa tieto transakcie budú týkať komponentov, ktoré majú pre obranné a technologické odvetvia USA rozhodujúci význam. Nemecko by sa potom mohlo ocitnúť v nezávideniahodnej situácii, keď si bude musieť vybrať: buď sa pridá na stranu Spojených štátov a ohrozí svoj prístup na čínske trhy, alebo si udrží obchodné vzťahy s Čínou s rizikom vystavenia sa americkým sankciám.

Finančné riziká: neviditeľná miera rizika vo vzťahu k Číne

Nemecký finančný sektor nie je priamo prepojený s Čínou, miera jeho rizika je však z dôvodu podnikových úverov značná. Nemecké banky majú značné úverové portfóliá naviazané na domáce firmy, ktoré sa spoliehajú na obchody s čínskymi partnermi. Akékoľvek narušenie čínsko-nemeckého obchodu by mohlo vyvolať vlnu nesplácania úverov, čo by narušilo dôveru vo finančné trhy a prehĺbilo hospodársku neistotu.

Problém spočíva v neprehľadnosti tejto miery rizika. Hoci nehrozí bezprostredná kríza, neistota spojená s nepriamou finančnou závislosťou od Číny robí hospodársku pozíciu Nemecka neistou. Ak by sa obchodné napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovalo, nemecké banky by mohli čeliť zvýšenému riziku v dôsledku narastajúcej platobnej neschopnosti podnikov, čo by znížilo finančnú stabilitu.

Hra o geopolitické ambície

Od roku 2022 sa Berlín snaží zmierňovať dôsledky straty ruských dodávok energie oživením svojej tradičnej stratégie Mitteleuropa [stredná Európa] – politiky založenej na posilnení hospodárskeho a politického vplyvu na strednú a východnú Európu. Nemecko zvýšilo investície v tomto regióne a krajiny ako Maďarsko, Poľsko a Česká republika integrovalo do svojich priemyselných dodávateľských reťazcov.

Čína však reagovala zvýšením investícií práve v týchto krajinách, najmä v Maďarsku a Srbsku. Donald Trump medzitým žiada, aby Európa zvýšila dovoz amerického tovaru – najmä v oblasti obrany – v opačnom prípade bude čeliť sankčným clám. Ak si Nemecko bude musieť vybrať medzi americkým a čínskym trhom, jeho vplyv v strednej a východnej Európe môže zaznamenať úpadok.

To by vytvorilo priestor pre ďalšiu regionálnu mocnosť s vojenskými ambíciami aj hospodárskymi ambíciami: Poľsko. História je poučná. V medzivojnovom období Nemecko a Poľsko súperili o dominanciu v strednej Európe. Ak by sa pod vonkajším tlakom oslabil hospodársky vplyv Berlína, mohol by sa obnoviť podobný geopolitický súboj.

Zámerný tlak Číny na Nemecko

Peking si veľmi dobre uvedomuje závislosť Nemecka od čínskeho obchodu a investícií. Nemecké automobilky napríklad umiestnili takmer 30 percent svojich zahraničných investícií do Číny. Automobilový priemysel je obzvlášť zraniteľný: je závislý od čínskych surovín a zároveň čelí rastúcej konkurencii rýchlo napredujúcich čínskych automobiliek.

V tomto spočíva paradox: Nemecko potrebuje Čínu, Peking však sprísnil obmedzenia na vozidlá so spaľovacími motormi a uprednostňuje elektrické modely – najmä tie od čínskych firiem. Regulačné obmedzenia vychýlili preferencie spotrebiteľov v prospech domácich výrobcov.

V Európe zasa čelia nemeckí výrobcovia automobilov inej výzve: politike EÚ, ktorá nariaďuje postupné vyraďovanie spaľovacích motorov. Vzhľadom na regulačné prekážky v Číne aj v EÚ a obmedzený prístup k dôležitým surovinám čelia nemeckí výrobcovia automobilov vo vzťahu k svojim čínskym kolegom existenčnej výzve.

Širším dôsledkom toho je, že pokiaľ sa nemecký automobilový priemysel oslabí, celé hospodárstvo – a tým aj politický vplyv Berlína – sa dostane pod tlak. Čína tejto dynamike dobre rozumie. Vníma Nemecko ako strategickú páku na formovanie politiky EÚ a využíva hospodárske závislosti ako prostriedok svojho vplyvu. Nemecko nie je pre Čínu najdôležitejším cieľom. Je len potrubím, prostredníctvom ktorého sa Peking v rámci svojej geopolitickej rivality so Spojenými štátmi snaží vyvíjať širší tlak na Európsku úniu.

Nasledujúce roky rozhodnú o tom, či Berlín tieto tlaky dokáže ustáť a zároveň si zachovať svoju hospodársku autonómiu – alebo sa bude čoraz viac ocitať v situácii, keď bude stláčaný medzi dvomi veľmocami.