Vojna vstupuje do finálneho dejstva. EÚ spí doma a s lístkami na úplne iné predstavenie

Streda 12. februára 2025 má potenciál zapísať sa do histórie ako bod zlomu v rusko-ukrajinskej vojne, najničivejšom konflikte na starom kontinente za posledných 80 rokov.

Svet totiž definitívne spoznal všetky rozhodujúce postoje novej administratívy Donalda Trumpa, s ktorými sadá k rokovaciemu stolu. A ktoré môžu viesť k rýchlemu ukončeniu bojov a k mierovej zmluve.

Spojené štáty, prirodzene, nie sú hocikto. Ide o krajinu, ktorá už vyše dekády – od štátneho prevratu na kyjevskom Majdane – drží kľúče od miešačky.

V prvom rade – Ukrajina nezíska späť okupované územia. Podľa amerického ministra obrany Peta Hegsetha „honba za týmto iluzórnym cieľom len predĺži vojnu a spôsobí ďalšie utrpenie“.

Po druhé, Ukrajina sa nestane členským štátom NATO. Hegseth to označil za cieľ, ktorý nie je reálny. S tým súhlasí aj prezident Trump. „Nemyslím si, že je to praktické,“ povedal šéf Bieleho domu.

Do tretice, Washington nevníma Kyjev ako seberovného hráča. Potvrdilo to dianie počas brífingu v Oválnej pracovni. Novinári sa Trumpa pýtali, či považuje Ukrajinu za rovnocenného účastníka mierového procesu. Trump sa odpovedi vyhol.

Hoci sú tieto Jóbove zvesti kruté samy osebe, Trump ešte predtým ako „bonus“ prekrstil Ukrajinu na kolosálnu baňu. Vyhlásil, že USA by mali získať podiel na jej nerastnom bohatstve ako kompenzáciu za predošlú pomoc. Žiada ekvivalent nepredstaviteľného pol bilióna dolárov.

Medzitým sa prvé stretnutie Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina zrejme skutočne pripravuje. Uskutočniť by sa malo v Saudskej Arábii. Trump a jeho tím navyše podľa tlačového tajomníka Kremľa Dmitrija Peskova dostali pozvánku do Moskvy.

Aj keď výsledky rokovaní môžu priniesť prekvapenie, karty sú aktuálne rozdané tak, že víťazmi ozbrojeného stretu za našimi hranicami budú plus-mínus Rusko a USA.

Porazenou bude Ukrajina, ktorú najcennejší spojenec „hecoval“ do možnosti poraziť jadrovú veľmoc s päťnásobnou populáciou, aby z nej nakoniec spravil dojnú kravu.

Porazení budú takzvaní vlajočkári a ich permanentný morálny gýč, keďže si na konto po fiasku s migračnou a kovidovou krízou rýchlo pripisujú aj fiasko s tou ukrajinskou.

Napokon, porazená bude aj EÚ, ktorá v sankčnom zápase s Ruskom položila na oltár zvyšky svojho impotentného a zaostávajúceho priemyslu, aby v konečnom dôsledku stav Ukrajiny iba zhoršila.

Keď sme pri Únii, tá si, mimochodom, zaslúži samostatnú poznámku. Brusel na všetky horeuvedené pohyby podľa očakávania nie je schopný príčetne reagovať. Tak ako príčetne nereaguje na všetko dôležité už roky.

S výrazom rozklepaného šikanovaného žiačika pred tabuľou vytiahol z vrecka pokrčený ťahák a vypotil zo seba staré poučky: „V každom vyjednávaní musí mať Európa ústrednú úlohu. (…) Nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny sú bezpodmienečné.“

To sú v tomto bode myšlienky hlavnej európskej diplomatky Kaje Kallasovej. Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová zatiaľ pre istotu nepovedala nič. To, či je to dobré alebo zlé, vlastne nevedno.

Aby neprišlo k omylu, hlavnou úlohou EÚ (a jej partnerov), samozrejme, nemá byť klaňanie sa pred zrejmým agresorom, ale (ako aj v iných prípadoch) zodpovedná akceptácia nepríjemnej reality a tomu prislúchajúce správanie. Jej popieranie si totiž za tie roky vyžiadalo privysokú cenu.

Platí totiž, že pravda, ktorá mrzí, je lepšia ako lož, ktorá potešuje.

Zapnite televízory, scrollujte správy, kupujte noviny. Možno nás čaká rýchly spád.