Tichý exodus: prečo z Nemecka odchádzajú najbystrejší ľudia

Nedávne údaje však ukazujú, že odborníci vyškolení v Nemecku čoraz častejšie hľadajú príležitosti v zahraničí. Zdá sa, že ide o anomáliu: nejde totiž o „odlev mozgov“ postihujúci chudobnú krajinu, ktorej pracovná sila hľadá príležitosti inde, ale jednu z najbohatších krajín sveta.

Pokiaľ ide o celkovú štruktúru migrácie, podľa Spolkového štatistického úradu v roku 2023 Nemecko opustilo 1,27 milióna osôb v porovnaní s 1,93 milióna osôb prichádzajúcich zo zahraničia:

Čisté prisťahovalectvo je teda kladné, ale v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa toto číslo znižuje. V roku 2022 zaznamenala krajina viac prisťahovaných a menej vysťahovaných ako v roku 2023: 2,67 milióna prisťahovaných v porovnaní s 1,2 milióna vysťahovaných.

Zdá sa, že čistá migrácia v roku 2024 zaznamenala mierny nárast (o 0,75 percenta) v porovnaní
s predchádzajúcim rokom. Hoci by mohlo nastať prípadné preklopenie do čistej emigrácie, zatiaľ sa tak nestalo (naposledy Nemecko zaznamenalo viac odchodov ako príchodov v roku 2009). Štatistický úrad zaznamenal v roku 2024 kladné čisté príchody.

Dôležité však je aj jeho zistenie, že v roku 2024 z krajiny odišlo viac Nemcov, ako sa ich vrátilo, takže celkovo odtiaľ odchádzajú ľudia, ktorí tam získali vzdelanie a navštevovali nemecké inštitúcie, čo predstavuje hnaciu silu „odlevu mozgov“.

Vo výročnej správe Nemeckej rady hospodárskych expertov na roky 2023/2024 s názvom Prekonanie pomalého rastu – investície do budúcnosti sa uvádza, že „rastúci nedostatok pracovnej sily čoraz viac brzdí vyhliadky na rast nemeckého hospodárstva“. Hoci sa podľa Expertnej komisie pre výskum a inovácie odlev mozgov v roku 2024 spomalil, Nemecko naďalej stráca viac výskumníkov a odborníkov, ako získava, pričom títo odchádzajú najmä do krajín, ako napríklad USA, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo.

Podľa správy Európskej komisie o národných programoch reforiem a programov stability Nemecka na rok 2023 sa počet obyvateľov Nemecka v produktívnom veku sa znižuje. „Očakáva sa, že počet obyvateľov v produktívnom veku v dekáde od roku 2020 klesne o 3,7 milióna, pričom nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je významným faktorom, ktorý brzdí hospodársky rast. Očakáva sa, že starnutie obyvateľstva a potreba zručností súvisiacich s prechodom na digitálne a ekologické technológie nedostatok pracovnej sily ešte viac prehĺbia.“

Ako príklad tohto vplyvu môžeme uviesť odvetvie, ktoré sa spolieha na významné investície a stimuly z verejného sektora na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Konkrétne ide o obnoviteľné zdroje energie. V roku 2021 pracovalo v tejto oblasti viac ako 350-tisíc ľudí, avšak približne 40 percent podnikov v tomto sektore čelilo nedostatku pracovnej sily, čo spomalilo výrobu od konca roka 2021 do začiatku roka 2023, pričom toto spomalenie pokračuje aj naďalej.

Pokiaľ ide o technológie vo všeobecnosti, podľa správy APEXE Nations Report je „normalizovaný inovačný potenciál Nemecka najvyšší spomedzi krajín G20. Napriek tomu je výkonnosť jeho startupových ekosystémov sotva nadpriemerná, napríklad s pomerom EV/HDP 5,2 percenta a len dvomi startupovými ekosystémami z rebríčka podľa správy Global Startup Ecosystem Report Top 40 oproti trom
v prípade Kanady. Okrem toho jeho startupové politiky vykazujú niekoľko významných nedostatkov“.

Zdaňovanie až do krajnosti

Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k tomuto trendu, je daňová sústava Nemecka, ktorá patrí medzi najširšie na svete. Podľa Indexu medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti (ITCI), ktorý zostavuje Nadácia pre dane, „je daňové zaťaženie práce druhé najvyššie v OECD, pričom celkové daňové zaťaženie jedného priemerného pracovníka predstavuje 47,8 percenta“.

Najlepšie zarábajúci ľudia čelia hraničnej daňovej sadzbe blížiacej sa k 50 percentám, v ktorej sú zahrnuté aj odvody na sociálne zabezpečenie. Okrem toho sadzba dane z príjmu právnických osôb dosahuje 29,9 percenta, čím sa radí na šieste miesto najvyšších sadzieb spomedzi krajín OECD.

Tieto finančné záväzky spolu so zložitým byrokratickým prostredím predstavujú výzvy pre začínajúce aj etablované podniky. Najmä technologický sektor je konfrontovaný s reguláciami, ktoré môžu brániť rastu a inováciám, v dôsledku čoho sa pre podnikateľov a investorov stávajú atraktívnejšími iné centrá ako Silicon Valley alebo Londýn.

Ak sa pozrieme na nemecký vzdelávací systém, ktorý bol kedysi celosvetovým vzorom, zistíme, že v súčasnosti čelí problémom, napríklad nedostatočné financovanie, zastarané vyučovacie metódy a obmedzená digitálna integrácia. To môže výskumných pracovníkov viesť k hľadaniu príležitostí v krajinách, ktoré ponúkajú pokročilé vzdelávacie prostriedky a akademickú slobodu.

V už citovanej správe Komisie sa uvádza, že „[v] oblasti kvalitného vzdelávania podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, predstavuje 12,2 percenta, čo je viac ako priemer EÚ (9,6 percenta v roku 2022) a ešte viac medzi študentmi s migračným pôvodom“.

Medzi akademikmi a odborníkmi rastie pocit, že nemecké prostredie čoraz menej prispieva otvorenému intelektuálnemu diskurzu z dôvodov politickej korektnosti a byrokratických obmedzení. Okrem toho obmedzujúce a zdĺhavé procesy pri udeľovaní víz pre medzinárodné talenty môžu spôsobiť, že Nemecko bude v porovnaní so štátmi s ústretovejšou politikou menej atraktívne. Táto vnímaná nepružnosť vedie k premiestňovaniu výskumných pracovníkov do krajín, v ktorých majú pocit, že môžu pracovať s menšími obmedzeniami.

Prisťahovalectvo nemôže byť záchranou

Tento nedostatok sa nedá kompenzovať ani prisťahovalectvom. V štúdii Vzdelávacia asimilácia prisťahovalcov prvej a druhej generácie v Nemecku sa na základe údajov nemeckého sociálno-ekonomického panelu z rokov 1984 až 2018 zistilo, že „prisťahovalci prvej generácie majú v priemere menej rokov školskej dochádzky ako rodení Nemci a majú neprimerane vyšší podiel nižšieho kvalifikačného vzdelávania“.

Ak sa zamyslíme nad možnými riešeniami, vo výročnej správe Nemeckej rady hospodárskych expertov z rokov 2023/2024 sa navrhuje:

„Tvorba kapitálu a nové univerzálne technológie, ako napríklad umelá inteligencia, môžu udržať rast, zatiaľ čo diverzifikácia globálnych hodnotových reťazcov môže zvýšiť odolnosť. Prisťahovalectvo kvalifikovaných pracovníkov a silnejšie stimuly pre zamestnanosť, ako aj nahrádzanie práce novými kapitálovými statkami môžu účinky znižovania objemu pracovnej sily na rast zmierniť.“

Pokiaľ si krajina chce udržať vedúce postavenie v oblasti technológií a inovácií, je potrebné, aby sa v tejto oblasti konalo urýchlene. Nemecko by na to, aby dokázalo prilákať investície, mohlo uskutočniť reformy daňovej politiky, ako je zníženie daní z príjmu právnických osôb a zjednodušenie daňovej sústavy, a okrem toho by mohlo ponúknuť cielené stimuly, ako sú daňové úľavy pre vysokokvalifikovaných odborníkov a granty pre výskumných pracovníkov, ktorí sa do krajiny vrátia. Prínosom by mohlo byť aj zjednodušenie byrokracie vrátane digitalizácie verejných služieb.

Pokiaľ ide o mimoriadne dôležitý ekosystém startupov, ten by sa mohol posilniť prostredníctvom zníženia regulačných prekážok, rozšírenia dostupnosti štartovacieho kapitálu a univerzitných podnikateľských programov. Vysokoškolské vzdelávanie a odborná príprava by sa zasa mohli financovať tak, aby sa viac zosúladili s potrebami priemyslu.

Obsah riešenia nedostatku pracovnej sily v technologickom sektore prostredníctvom migrácie by mohol zahŕňať zrýchlený proces udeľovania povolení na pobyt pre najväčšie talenty, ako aj rozšírené jazykové kurzy. Vysoké životné náklady by sa pritom mohli zmierniť prostredníctvom dotácií na bývanie pre absolventov vysokoškolských programov v oblasti vedy, techniky, inžinierstva alebo matematiky a stimulov pre regionálne hospodárske centrá.

Nemecko čelí z hľadiska udržania svojich najbystrejších mozgov mnohostranným výzvam. Riešenie hospodárskych, vzdelávacích a kultúrnych faktorov a zároveň prispôsobenie vyvíjajúcim sa technologickým a politickým podmienkam bude mať zásadný význam pre budúcnosť krajiny na globálnej scéne. Bez rozhodných krokov hrozí, že Nemecko v nasledujúcich desaťročiach stratí svoj náskok v oblasti inovácií a vedúceho postavenia v hospodárstve.