Energetická závislosť a rastúce náklady

Po tom, ako sa Nemecko vzdalo jadrovej energie, zostal jeho priemyselný model závislý od lacného ruského plynu, čo je výhoda, ktorú už nemá. Na rozdiel od iných priemyselných krajín nemá Nemecko žiadnu životaschopnú alternatívu lacnej energie. Prinajmenšom nie takú, o ktorej by z ideologických dôvodov mohlo uvažovať.

Hoci sa vláda zamerala na obnoviteľné zdroje energie, tie sú pre energeticky náročný priemysel naďalej nákladné a nespoľahlivé. Krajina zároveň dováža elektrickú energiu z Poľska a Česka, ktorá sa z veľkej časti vyrába z uhlia alebo jadrovej energie – čo je vzhľadom na rozhodnutie Nemecka odstaviť jeho jadrové elektrárne v rámci politiky Energiewende [energetického prechodu] iróniou.

Okrem energie rastúce náklady na pracovnú silu ďalej znižujú konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu. Minimálna mzda sa za päť rokov zvýšila z 9,35 eura na 12,82 eura, čo predstavuje nárast
o 37,2 percenta.

Stredoeurópski konkurenti tiež zaznamenali prudký rast miezd – 42,5 percenta v Českej republike a neuveriteľných 76,5 percenta v Poľsku –, čím sa historická mzdová výhoda Nemecka oslabila. Medzitým sa z Číny, kedysi kľúčového odberateľa nemeckých technológií, stal obávaný súper, ktorý nemecké firmy prekonáva jednak čo do nákladov, ako aj inovácií.

Úpadok automobilového sektora

Nemecký automobilový priemysel predstavuje symbolický obraz jeho hospodárskych problémov. Dlhé roky sa nemeckí výrobcovia automobilov tešili z bezproblémovej dominancie na čínskom trhu, toto sebauspokojenie sa však ukázalo ako nákladné.

Keďže čínske automobilky sa rýchlo modernizovali, začali vyrábať vozidlá, ktoré súperia s nemeckou kvalitou za nižšie ceny. Od roku 2018 sa nemecká automobilová výroba znížila o 25 percent, čo je dôsledok rastúcich regulačných obmedzení, konkurencie zo strany čínskych výrobcov elektrických vozidiel a pretrvávajúcich škôd na povesti, ktoré spôsobil emisný škandál Volkswagenu z roku 2015.

Prechod na elektrické vozidlá, ktorý do veľkej miery presadzuje politika EÚ, nie dopyt na trhu, tento sektor ďalej destabilizoval. Nemeckí výrobcovia, ktorí boli dlho navyknutí na dominantné postavenie v oblasti presného strojárstva a zložitých mechanických komponentov, sa teraz ocitajú v nevýhode.

Elektromobily si vyžadujú oveľa menej súčiastok ako tradičné spaľovacie motory, čo narúša rozsiahlu sieť nemeckých dodávateľov. Prechod na elektrickú mobilitu v podstate podkopáva jednu z hlavných silných stránok nemeckého priemyslu.

Byrokracia ako prekážka rastu

Hospodársku dynamiku Nemecka ďalej pribrzďuje aj nadmerná byrokracia. Kontrast medzi gigantickými továrňami spoločnosti Tesla v Šanghaji a Berlíne to názorne ilustruje. Kým Čína dokončila svoj závod len za sedem mesiacov, v Nemecku to pre regulačné prieťahy trvalo dva roky.

Ak byrokracia brzdí dokonca aj takéto osobitne významné projekty, menšie podniky majú len malú šancu na rýchlu expanziu, čo ich motivuje k presunu prevádzok do jurisdikcií, ktoré sú na podnikanie nastavené priaznivejšie.

Rastúca platobná neschopnosť a politická paralýza

Spomalenie hospodárskeho rastu už teraz vyvoláva vlnu konkurzov podnikov, a to najmä v sektore automotive. V roku 2024 ukončilo činnosť 56 spoločností z automobilového priemyslu – o dve tretiny viac ako v roku 2023. Analytici predpovedajú, že v roku 2025 by sa počet konkurzov mohol zvýšiť o ďalších 40 až 50 percent. Keďže už zaniklo viac ako 38-tisíc pracovných miest, to najhoršie môže ešte len prísť.

Napriek týmto varovným signálom politické vedenie Nemecka naďalej reaguje na krízu len veľmi spomalene. Friedrich Merz, pravdepodobný kandidát CDU na post kancelára, navrhol na vyrovnanie rozpočtu znížiť sociálne dávky. Rastúca nezamestnanosť však nevyhnutne zvýši výdavky na sociálne dávky, čím sa takéto úsporné opatrenia stanú do značnej miery neúčinnými. Skutočná otázka, ktorú by si mali nemeckí lídri položiť, znie takto: ako možno oživiť priemyselnú základňu krajiny?

Potrebná je strategická zmena smerovania

Oživenie nemeckého hospodárstva si bude vyžadovať pragmatickú priemyselnú stratégiu, nie zbožné želania. Niektorí politici obhajujú štátne investície do startupov v nádeji, že sa im podarí vytvoriť nemecké Silicon Valley. To však ignoruje hospodársku DNA Nemecka. Na rozdiel od USA, kde sa podstupovanie rizika oslavuje, nemecká podnikateľská kultúra kladie dôraz na stabilitu a presné inžinierstvo. Plošný prechod na vysokorizikový model inovácií s vysokými výnosmi je skôr odsúdený na neúspech.

Nemecko potrebuje lídra, ktorý bude pripravený vzdať sa ideologických obmedzení v prospech ekonomického realizmu. Hospodárska politika krajiny musí byť v súlade s národnými záujmami podobne ako v prípade Číny a USA. Reakcia Nemecka na sabotáž plynovodu Nord Stream 2 – charakterizovaná chýbajúcou neodkladnosťou a politickou zotrvačnosťou – poukazuje na hlbší problém: absenciu strategického myslenia pri riadení hospodárstva.

Trhy realite odporujú

Paradoxne zatiaľ čo reálna ekonomika zápasí s problémami, nemecký akciový index DAX naďalej dosahuje rekordné hodnoty. Pri podrobnejšej analýze však zistíme, že za týmto rastom stoja najmä firmy ako SAP, Siemens Energy a Rheinmetall – spoločnosti, ktoré sa prispôsobili globálnym hospodárskym zmenám bez toho, aby stratili svoju nemeckú identitu.

Napríklad spoločnosť SAP úspešne integrovala do svojej ponuky cloudové riešenia a umelú inteligenciu, zachovajúc si pritom svoj dlhodobý model partnerstva.

Hospodársky pokles Nemecka je štrukturálny, nie cyklický. Zotavenie nedosiahne osvojením si módnej startupovej rétoriky, ale modernizáciou jeho tradičných silných stránok. Bez rozhodných krokov hrozí Nemecku dlhodobý úpadok, z ktorého sa už nemusí dostať.