Americké vraždy. Kto zavraždil JFK a ďalších?

Najmä vražda prezidenta Kennedyho je zlatým grálom konšpiračných teoretikov. Z jeho vraždy boli obvinení takmer všetci - CIA, FBI, mafia, Sovieti, Kubánci, viceprezident Lyndon Johnson, pravicoví extrémisti, Židia a vojensko-priemyselný komplex. Len nie Lee Harvey Oswald, ktorého oficiálne vyšetrovanie označilo za páchateľa.

A hoci sa o atentátoch na brata JFK, senátora a prezidentského kandidáta Roberta Kennedyho a vodcu černošského hnutia za občianske práva Kinga tak divoko neteoretizuje, počet ľudí spochybňujúcich oficiálnu verziu je stále značný.

Je zaujímavé, že v posledných rokoch sa ťažisko pochybovačov presunulo zľava doprava. Doteraz to bola najmä americká ľavica, ktorá nedôverovala oficiálnej verzii. Tí vidia za vraždou prezidenta Kennedyho sprisahanie istej formy amerického „deep state“ - hlbokého štátu, pre ktorý mladý štátnik údajne predstavoval existenčnú hrozbu. Azda najznámejším prejavom tohto názoru je film Olivera Stonea JFK, v ktorom záhadný muž prezradí hlavnej postave Jimovi Garrisonovi, ktorý vyšetruje oficiálnu verziu atentátu na Kennedyho, že v skutočnosti išlo o tajný prevrat. Podľa filmu zabili Kennedyho na základe sprisahania viceprezidenta Johnsona, CIA, FBI, strelcov a ďalších osôb, pretože mu chceli zabrániť stiahnuť sa z Vietnamu a rozpustiť CIA. Vo filme sa tiež naznačuje, že so smrťou JFK nejako súviseli vraždy Roberta Kennedyho a Martina Luthera Kinga.

Teraz však práve ľudia z Trumpovho okolia najhlasnejšie spochybňujú oficiálnu verziu. Známy moderátor pravicovej talk show Tucker Carlson v rozhovore s Donaldom Trumpom mladším povedal, že „systém je rozbitý už najmenej 61 rokov, keď zabili prezidenta vo volebnom roku“. „Presne tak,“ súhlasil s ním Trump junior. Carlson túto myšlienku zopakoval v rozhovore s republikánskym senátorom Ronom Paulom, keď povedal, že „už nie je kontroverzné povedať, že CIA sa podieľala na vražde Kennedyho“. Podľa Paula išlo o štátny prevrat. Medzi skeptikov sa počíta aj Robert F. Kennedy mladší, syn senátora Roberta Kennedyho, synovec prezidenta Kennedyho a Trumpov kandidát na ministra zdravotníctva. Dokonca podporil prepustenie vraha svojho otca Sirhána Bišára Sirhána s tým, že verí v jeho nevinu.

Väčšina dokumentov v prípade vraždy prezidenta Kennedyho už bola odtajnená

Čo si o tom myslí Trump, nie je známe. Jeho sľub odtajniť dokumenty bol súčasťou predvolebného úsilia o priazeň konšpiračnej časti Ameriky, ktorá sa združuje okolo Carlsona a Kennedyho ml. Medzitým podpísaný dekrét len nariaďuje príslušným orgánom, aby do 15 dní predložili plán na odtajnenie dokumentov v prípade JFK a do 45 dní v prípade Roberta Kennedyho a Kinga. Tí, ktorí dúfajú v odhalenie temného sprisahania v srdci americkej moci, však budú pravdepodobne sklamaní.

Prevažná väčšina dokumentov týkajúcich sa vraždy prezidenta Kennedyho už bola odtajnená. V Národnom archíve USA sa nachádza niečo vyše 3 600 strán, ktoré sú do určitej miery začiernené. Je veľmi nepravdepodobné, že by skrývali zásadné odhalenia. „Záznamy neodhaľujú žiadnu dymiacu zbraň,“ povedal pre CNN právnik Tom Samoluk. V deväťdesiatych rokoch bol členom tímu, ktorý mal preskúmať, čo by sa mohlo zverejniť, takže čítal aj utajované časti.

Tí, ktorí skúmali relevantné fakty, dospeli totiž k rovnakému záveru ako Warrenova komisia, vymenovaná na vyšetrenie atentátu na Kennedyho - jediným strelcom bol Lee Harvey Oswald. Napríklad novinár Gerald Posner veril konšpiračným teóriám okolo Kennedyho smrti, až kým o tom nenapísal knihu Case Closed (Prípad uzavretý).

Oswald je kľúčom k celej Kennedyho záhade. Konšpiračné teórie majú dve údajné skutočnosti: Oswald nemal motív a nebol dostatočne schopný na spáchanie zločinu. V skutočnosti nie je pravda ani jedno, ani druhé.

Oswald sa narodil v roku 1939 v New Orleans. Jeho otec Robert zomrel na infarkt dva mesiace pred jeho narodením. Jeho matka Marguerite sa o neho príliš nestarala. Oswald bol problémové dieťa. V roku 1956, keď mal 17 rokov, narukoval k námornej pechote. Tam pôsobil kuriózne - netajil sa svojím komunistickým presvedčením. Nezdá sa však, že by ho to nejako poškodilo. Z námornej pechoty bol prepustený v roku 1959 na vlastnú žiadosť s tým, že sa musí postarať o svoju matku.

Namiesto toho emigroval do Sovietskeho zväzu. Sovietske úrady z toho však neboli veľmi nadšené a oznámili mu, že v súlade s vízami musí do týždňa odísť. Tesne pred uplynutím lehoty sa Oswald pokúsil o samovraždu podrezaním žíl - neúspešne. Svoj pobyt v ZSSR si predĺžil o týždeň v psychiatrickej liečebni. Na jeho konci mu bolo povolené zostať v Rusku. Získal prácu v továrni v Minsku. Hoci si na sovietske pomery žil celkom dobre, z reality bol značne rozčarovaný. V júni 1961 sa so svojou novou manželkou Marinou vrátil do USA.

V Amerike potom zmenil zamestnanie a bydlisko. Záujem o komunizmus ho neopustil ani po rozpačitých skúsenostiach v ZSSR, ale ťažisko svojho záujmu presunul na Kubu. V septembri 1963 odišiel do Mexico City, aby na tamojšom kubánskom konzuláte neúspešne požiadal o víza. Krátko nato dostal prácu v texaskom školskom knižnom depozitári v Dallase.

Oswald je preto často vykresľovaný ako stroskotanec, ktorý mal problém kdekoľvek zapadnúť. Nedarilo sa mu v detstve, nedarilo sa mu v námornej pechote, nedarilo sa mu ani v Sovietskom zväze. Mal problémy s disciplínou, napríklad v námornej pechote napadol nadriadeného dôstojníka. Bol idealistickým komunistom, ktorý veril, že problémy sveta sa vyriešia zničením všetkých autorít. Bol to zmätený človek, nahnevaný na svet. Keby žil dnes, nie je vylúčené, že by sa stal masovým strelcom - jeho profil tomu zodpovedá. V 60. rokoch však tento typ človeka útočil na celebrity.

O prvý atentát sa pokúsil sedem mesiacov pred Kennedyho smrťou. Vystrelil na politicky aktívneho generála vo výslužbe Edwina Walkera. Svojej manželke zanechal inštrukcie, čo má robiť, ak sa nevráti. Neskôr sa Marine priznal. Balistická analýza potvrdila, že guľka, ktorá minula Walkera, pochádzala z rovnakého typu zbrane, aká zabila Kennedyho.

Dňa 22. novembra 1963 dostal Oswald ďalšiu príležitosť zabíjať. V ten deň prechádzala Kennedyho prezidentská kolóna okolo skladu, v ktorom pracoval. Niekto na Kennedyho vystrelil trikrát. Jedna guľka ho minula, ďalšie dve ho smrteľne zranili. Nie sú pochybnosti o tom, že to urobil Oswald. Jeho puška sa našla na šiestom poschodí skladu. Svedkovia ho videli v okne. Oswald bol jediným zamestnancom, ktorý po streľbe chýbal. Muž zodpovedajúci jeho popisu v ten istý deň zabil dôstojníka J. D. Tippita, ktorý sa ho pokúšal zadržať. Polícia chytila Oswalda v kine.

Pochybnosti o tom, že Oswald bol strelcom, spočívajú najmä v jeho údajnej neschopnosti vykonať čin. Testy však opakovane ukázali, že 7,1 sekundy je dostatočný čas na vystrelenie troch rán. Navyše Oswald bol dobrý strelec - v testoch streleckej spôsobilosti námornej pechoty dosiahol úroveň „ostrostrelca“. Pochybovači poukazujú na „zázračnú guľku“, ktorá zasiahla Kennedyho a texaského guvernéra Johna Connallyho, sediaceho pred ním. Jej trajektória vraj nebola možná z okna kníhkupectva, čo vraj dokazuje prítomnosť ďalšieho strelca. Balistické testy však opäť dosvedčili, že „magická guľka“ vôbec nebola magická - naopak, nikdy sa nenašli dôkazy o druhom strelcovi.

Legenda o Oswaldovom nastrčení je z veľkej časti dielom Jacka Rubyho. Tohto nie veľmi úspešného a nie veľmi psychicky stabilného podnikateľa atentát na Kennedyho tvrdo zasiahol. Dni po atentáte strávil na policajnej stanici, kde bol Oswald vo väzbe. Policajti ho dobre poznali - boli častými hosťami v jeho nočných kluboch. Dňa 24. novembra prišiel na stanicu práve v čase, keď polícia prevážala Oswalda do väzenia. Ruby vytiahol zbraň a Oswalda zabil. Odvtedy koluje konšpiračná teória, že Ruby zlikvidoval Oswalda, aby nemohol svedčiť. Ruby však na Oswalda narazil náhodou - myslel si, že ho už previezli, nevedel, že došlo k zdržaniu. Rozhodnutie zabiť Oswalda bolo okamžité, hnané emóciami.

Pochybnosti o atentáte na Kennedyho riešil kongresový vyšetrovací výbor

Pochybnosti o atentáte na Kennedyho podnietil kongresový vyšetrovací výbor, ktorý v roku 1979 dospel k záveru, že Kennedy sa stal obeťou sprisahania. Okrem Oswalda však neuviedol žiadnych ďalších sprisahancov. Hlavným dôkazom bol zvukový záznam atentátu, na ktorom bolo údajne počuť dvoch strelcov. Neskoršia analýza to však vyvrátila. Podobne to bolo aj v prípade atentátov na Roberta Kennedyho a Martina Luthera Kinga. Po dôkladnom preskúmaní nie je pochybnosť, že Kinga zabil 4. apríla 1968 rasistický zločinec James Earl Ray a senátora Kennedyho 5. júna 1968 Palestínčan Sirhán Bišára Sirhán.

Navyše, tieto tri politické vraždy nie sú v amerických dejinách ničím výnimočným. Kennedy bol štvrtým zavraždeným prezidentom v histórii. V rokoch 1933 až 1963 nečelil pokusu o atentát iba Dwight Eisenhower. Gerald Ford prežil dva pokusy v roku 1975. Ronald Reagan bol postrelený v marci 1981. A to sú len prezidenti.

Prečo teda tieto tri atentáty vyvolávajú také emócie? Pretože predstavujú stratenú mýtickú minulosť Ameriky. Biely dom bol za Kennedyho prezývaný Camelot - Kennedy je v tomto rozprávaní americkým kráľom Artušom, ktorý mal USA doviesť k svetlým zajtrajškom a vyhnúť sa krvavému angažovaniu vo Vietname. Podobne aj jeho brat mal zavŕšiť jeho odkaz a napraviť chybné kroky administratívy Lyndona Johnsona. King mal zasa viesť Ameriku k postrasistickej budúcnosti.

V skutočnosti bol John Kennedy skôr priemerný prezident, ktorý inicioval americkú účasť vo Vietname. A ku koncu svojho života mal veľmi dobré vzťahy so CIA. Historici pochybujú, či by Robert Kennedy dokázal získať prezidentskú nomináciu Demokratickej strany, nehovoriac o tom, že by vo voľbách porazil Richarda Nixona. A King bol v čase svojej smrti už za zenitom a vedenie hnutia za práva černochov prevzala mladšia generácia.

Pre ľavicu však bude vždy symbolom stratenej utópie, ktorú zastavilo sprisahanie temných síl. Navyše predstava, že problémy Ameriky nespôsobujú systémové faktory a nepredvídateľné udalosti, ale machinácie niekoľkých zločincov, je vlastne upokojujúca. Preto tieto teórie trumpovcom [a nielen im, pozn. red.], tak imponujú - prípadný neúspech ich favorita bude ďalším dôkazom fungovania deep state, nie ich neschopnosti.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Názory