Štátny tajomník Kaliňák: Rezort investícií patrí stále Hlasu, o poste ministra neuvažujem

V rozhovore priblížil aj dôvody pripravovanej stratégie regionálneho rozvoja.

Ako vplýva súčasná situácia v koalícii, ktorá nemá stabilnú väčšinu v parlamente, na činnosť vášho ministerstva?

V tomto momente nemá žiadny dopad. Ideme presne podľa toho, čo sa nám podarilo presadiť do programového vyhlásenia vlády z nášho volebného programu. To, čo sa deje v parlamente alebo v rámci koalície, nemá ani najmenší vplyv na to, čo robíme. Tak, ako sme končili minulý rok výjazdmi po regiónoch, tak aj od začiatku tohto roka sme v regiónoch a robíme presne to isté.

Súčasný minister investícií Richard Raši je kandidátom Hlasu na obsadenie voľného postu na čele parlamentu. Má už podporu, že bude zvolený?

V lete minulého roka sme Richarda Rašiho na sneme v Košiciach potvrdili za nášho nominanta na post predsedu Národnej rady SR. Zatiaľ sa na našom postoji nič nezmenilo, takže nemáme ani dôvod teraz uvažovať o ďalších zmenách. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni vo vyjednávaniach, ktoré sa týkajú celej koalície. Môžeme to akokoľvek nazývať, ale pravdou je to, že počty sa zmenili aj v rámci nášho klubu, aj v rámci SNS. 

Je reálne, aby Richard Raši získal podporu v koalícii alebo aj v opozícii pri tajnom hlasovaní?

Otázka je, koľko poslancov sa zúčastní na tejto voľbe. Ja osobne som zatiaľ nezaznamenal z radov poslancov, ktorí avizujú podporu vládnej koalícii, že by mali akékoľvek osobné výhrady voči Richardovi Rašimu.

V prípade, že bude zvolený za predsedu Národnej rady SR, vyplýva otázka, kto obsadí funkciu ministra investícií, respektíve či vedenie tohto ministerstva zostane v portfóliu Hlasu.

My sa stále odvíjame od platnej koaličnej zmluvy. Post predsedu Národnej rady SR aj ministerstvo investícií patria strane Hlas. To, čo sa bude diať následne, závisí aj od toho, ako sa rozhodne naše predsedníctvo, to znamená, koho navrhneme za ministra tohto rezortu.

Ako o možnom kandidátovi na ministra investícií sa hovorí o podpredsedovi vlády pre plán obnovy Petrovi Kmecovi, ale spomínalo sa aj vaše meno. Ako to vyzerá?

Peter Kmec je stále vicepremiér a zodpovedá za plán obnovy. Kto bude nominant, závisí od predsedníctva, ale ja ani nezaspávam ani nevstávam s tým, aby som mal predstavu, že budem ministrom. Pre mňa je v tejto chvíli najdôležitejšie, aby som naďalej robil presne to, čo robím. Ja osobne o tom vôbec neuvažujem, robím to, čo robiť mám na pozícii prvého štátneho tajomníka.

Zostáva Peter Kmec hlavným kandidátom na ministra investícií?

Na pôde predsedníctva Hlasu sme takéto veci ešte neskloňovali. Na verejnosti môžu zaznieť akékoľvek mená, akokoľvek intenzívne sa môžu skloňovať. Toto bude výlučne aj v zmysle našich stanov vecou rozhodnutia predsedníctva.

Keby prišiel na post ministra pán Kmec, opäť sa uvoľní ďalšie miesto. To by už neobsadzoval Hlas?

To závisí práve od rokovaní o zabezpečení pohodlnej väčšiny v Národnej rade. Od toho sa bude všetko odvíjať. 

V tejto súvislosti sa spomínalo aj meno poslanca Hlasu Jána Ferenčáka.

Toto už sú vyjednávania, ktoré sa vedú na úrovni troch koaličných strán. Bez toho, aby sa predsedníctvo k tomu špeciálne stretávalo a rokovalo o tom. 

Očakávate zhodu alebo predčasné voľby?

Nemyslím si, že predčasné voľby sú akútnou témou. Ak na každej strane ubudnú vášne, stále máme programové vyhlásenie vlády. My na ministerstve investícií s Richardom Rašim pri každej zmene, ktorú presadzujeme, najskôr si zistíme silný mandát v regiónoch, ktorý potrebujeme. Preto chodíme stále do regiónov diskutovať o zmenách, riešeniach, alternatívach.

Ministerstvo investícií centrálne koordinuje oblasť eurofondov. V predošlom programovom období 2014 až 2020, ktoré ešte nie je úplne uzavreté, Slovensko vyčerpalo zo zdrojov Európskej únie napokon vyše 15,5 miliardy eur, čo je o sedem percent viac oproti alokácii 14,5 miliardy eur. Čo na to hovoríte?

Každé obdobie malo približne podobné čerpanie. Nebyť pandémie, ukrajinského konfliktu a hospodárskych problémov z hľadiska energií, tak by sme mali veľmi vážny problém. Najväčší problém bol v tom, že predchodcovia ako po nebohom zazmluvňovali projekty, ktoré neboli finančne kryté z eurofondov. To spôsobilo obrovské prečerpanie, museli sme to sanovať zo štátneho rozpočtu.

Rozbehla to Veronika Remišová a potom úradnícka vláda to už iba doklepla dozmluvňovaním schválených projektov, na ktoré neboli vyčlenené eurofondy. Takmer pol miliardy bolo nadzmluvnených, to ostatné súviselo s korekciami a podobne. 

Z predošlého obdobia máme vyčerpané všetko, už sa iba účtovne uzatvárajú nejaké položky. Táto papierová „vojna” sa začala v marci minulého roka po skončení programového obdobia. V čerpaní už nepredpokladám žiadne zmeny. V budúcnosti môžu byť ešte korekcie pri nejakom programe, napríklad vo vzťahu k miestnym akčným skupinám. Tie tam síce teraz nepatria, lebo je to Program rozvoja vidieka, ale tiež sú to eurofondy.

Z nových eurofondov na roky 2021 až 2027 môžeme v Programe Slovensko využiť zhruba 12,6 miliardy eur. Hoci je už polovica tohto obdobia, čerpanie je opäť pomalé. Aká je aktuálna situácia?

K 7. februáru 2025 dosiahlo čerpanie 551 miliónov eur, čo je 4,3 percenta. Máme vyhlásených 264 výziev za 9,14 miliardy eur, prijatých 3 465 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v sume 8,2 miliardy eur. 

Čerpanie v polčase obdobia bolo stále okolo troch percent. Sme asi o jedno percento lepší ako tí pred nami v takom čase. Pointa je v tom, že čerpanie môže byť iba vtedy, ak sú výzvy. Za ministerky Remišovej neboli žiadne, za Petra Balíka v úradníckej vláde ich bolo len päť.

Preto sme išli s výzvami a urobili zopár zásadných zmien, ktoré naštartujú dočerpanie k sumám, ktoré Slovenská republika potrebuje. 

Aké to boli zmeny?

Napríklad v decembri 2023, dva mesiace po našom nástupe, sme zaviedli podmienku, že každá výzva predtým, ako je vyhlásená, je na desať dní určená na pripomienkovanie samosprávami. Žiadna okolitá krajina to nerobí, aby sme zverejňovali výzvy až po pripomienkovaní. 

Novelou verejného obstarávania sme zvýšili limity a skrátili lehoty aj pre obstarávania z eurofondov aj zo štátneho rozpočtu. Novelizovali sme aj zákon o eurofondoch, pretože úradnícka vláda išla do územia a hovorila, aby si samosprávy najskôr nachystali projekty a potom budú zverejňovať výzvy. Nemá to byť naopak?

Bývalá vláda nám odporúčala, aby sme 2,3 miliardy eur presunuli z eurofondov do regiónov za štyri roky. My sme z tej sumy určenej pre regióny do konca minulého roka presunuli 1,7 miliardy eur a do Veľkej noci presúvame celý balík, ktorý sa mal presúvať postupne počas štyroch rokov.

Čo je nové s mapou partnerstva, ktorú ste zriadili?

Každý si v nej môže vyhľadať výzvu, komu je určená, aká je alokácia a je tam aj časový harmonogram výziev z plánu obnovy a eurofondov. Máme tam už aj výzvy z envirofondu, sme na konci pre švajčiarsky a nórsky finančný mechanizmus. 

Skončili agenti s teplou vodou, ktorí pýtajú 200 alebo 300 eur za mesačné konzultácie a ktorí budú hovoriť o tom, aká bude exkluzívna výzva, kedy bude vyhlásená a s akými parametrami. Parametre tvoria samosprávy, lebo sú ich architekti, a všetko máme vonku. 

Aké zmeny ste tam ešte urobili?

Mapa partnerstva ide ešte ďalej. Sú tam aj zoznamy všetkých ľudí, ktorí sú v kooperačných radách a v radách partnerstva, lebo regióny musia niesť zodpovednosť aj za schvaľovanie projektov. Teraz tam dávame aj informácie o tom, ktorý región má akú alokáciu a aké má čerpanie.

Upravujeme to ešte ďalej. Najskôr sme posilnili postavenie Komory miestnej samosprávy v regiónoch, pretože niektoré VÚC-ky nastavili projekty tak, že až 70 percent z eurofondov chceli pre seba a svoje organizácie na úkor regiónov. 

Dávame peniaze tým, ktorí sú pripravení. Očakávame preto, že tieto kroky naštartujú eurofondy, lebo peniaze sú v území. Meníme ďalšie opatrenie, metodické usmernenie, aby sme pre regióny stanovili aj lehoty na vyhodnotenie, vyhlásenie…

Do konca tohto roka zostávalo z Programu Slovensko vyčerpať na projekty ešte viac ako miliardu eur. Je to reálne?

Už je to menej ako miliarda, čerpanie presiahlo pol miliardy eur. Komunikujeme s jednotlivými ministerstvami, ktoré sú sprostredkovateľskými orgánmi za časť eurofondov, aj s regiónmi. Môžem povedať, že tá miliarda tento rok vyčerpaná bude, a to hlavne vďaka veľkým dopravným projektom.

Prečo ste si taký istý?

Lebo s nimi komunikujeme na mesačnej báze a vieme, v koľkých projektoch a kedy začne veľké čerpanie. Tento rok ma z toho zuby nebolia, urobíme to, aj keby čo bolo. Hlavne to potiahnu veľké dopravné projekty. Omnoho slabšie to bude v regiónoch, kde majú ešte niektorí stále nulové čerpanie. Musíme ich preto naštartovať, aby s čerpaním začali v druhej polovici roka. V roku 2026 nabehne čerpanie aj vďaka tomu, že sa peniaze začnú investovať v regiónoch. 

Prečo sú problémy s čerpaním v regiónoch?

Preto, lebo nemali termíny ani lehoty. Mali požiadavku – dajte nám eurofondy a my ich už budeme spravovať. 

Je možný rýchly presun peňazí?

To budeme robiť. Vôbec nevylučujem, že ešte v tomto roku. Pre nás je podstata, nech sa eurofondy čerpajú tam, kde sú projekty pripravené. Platí to nielen pre regióny, ale aj pre ministerstvá. 

Jedným z pôvodných zámerov využívania eurofondov bolo postupné znižovanie regionálnych rozdielov. Ako to je?

Každý si bude môcť pozrieť podľa okresu mesta, obce, koľko eurofondov, z akého operačného programu bolo preinvestovaných. Vďaka eurofondom došlo preukázateľne k modernizácii, majú obrovský podiel na verejných investíciách. Ale to, do akej miery to prispeje k znižovaniu regionálnych rozdielov, závisí od nastavenia hospodárskej politiky. To si treba otvorene povedať.

Slovensko je v eurofondoch zatiaľ čistým prijímateľom, čiže z európskeho rozpočtu viac dostávame ako doňho prispievame. Zostane to tak aj v budúcom období po roku 2027 alebo sa to môže zmeniť?

Začali sme už koncom minulého roka organizovať Národné kohézne fórum. Máme viacero pracovných skupín – rezortnú a skupinu partnerstva, kde je takmer 80 členov. Formulujeme novú pozíciu ku kohéznej politike, upozorňujeme štát, samosprávy, podnikateľov. Ak chceme získať čo najviac eurofondov, tak teraz musíme Brusel presvedčiť, že sme spôsobilí čerpať. Bez čerpania darmo budeme dávať požiadavky, nikto nám neuverí. 

Musíme Brusel presvedčiť, že okrem eurofondov a štátneho rozpočtu si vieme pomôcť aj iným spôsobom. To sú finančné nástroje a toto je mimoriadne dôležité.

Idete pripravovať stratégiu regionálneho rozvoja. Prečo je potrebná?

Dediny na Slovensku tvoria 96 percent samospráv. Máme 141 miest, deväť miest má nad 50-tisíc obyvateľov. Slovensko je typická vidiecka krajina. Takmer 38 percent obyvateľov žije v dedinách a v žiadnom zákone nemáme definíciu vidieka. Ideme preto do stratégie regionálneho rozvoja.

Povedzme si, aké parametre musí mať vidiek. Na Slovensku musia byť tak ako v každej krajine projekty, na ktoré oprávnene tlačí Európska únia, aby to boli integrované projekty. Veď máme integrované teritoriálne investície, ale nemáme žiadnu definíciu, čo má byť integrovaný projekt a čo má zahŕňať – tému alebo územie. 

Ako to bude s cezhraničnými projektmi?

Veľmi málo krajín na svete je takých, kde každý kraj susedí s iným štátom. Slovensko je unikát. Z rezortu dopravy sme zobrali agendu mestského rozvoja, nikomu z našich predchodcov to nechýbalo, čo je nezmysel. Z ministerstva vnútra sme zobrali medzivládne komisie, lebo kontroly na slovenských hraniciach už nie sú, colnice skončili (s výnimkou hranice s Ukrajinou).

Do stratégie regionálneho rozvoja chceme zadefinovať cezhraničné funkčné územia. Zo 79 okresov je 36 prihraničných, 2,2 milióna ľudí žije v prihraničí. To je investičná príležitosť a teraz upútavame pozornosť v diskusii na tému slovenské eurofondy. 

Priamo v Bruseli je 40 komunitárnych, operačných programov, kde je suma 203 miliárd eur na toto programové obdobie. Prečo by sme mali čerpať iba vlastnú alokáciu, keď môžeme ísť do ďalších?

Aké máte plány s medzivládnymi komisiami?

Na najbližšie výjazdové rokovanie vlády ideme predložiť plán práce medzivládnych komisií. Rokovali sme na úrovni všetkých medzivládnych komisií, vo februári by sme mali ešte absolvovať rokovanie s ukrajinskou stranou.

S Poliakmi dáme dokopy po štyri okresy, je to 250-tisíc obyvateľov. Napíšeme spoločný projekt a dáme ho schváliť do Bruselu. Máme takmer 80 percent alokácií vo výzvach. Problém týkajúci sa potravinových púští (malé obce bez predajne potravín) riešime čiastkovými krokmi. Dohodli sme sa s piatimi krajmi, ktoré susedia s Maďarskom, že ideme riešiť potravinové púšte pojazdnými predajňami cez výzvu v rámci programu Interreg Slovensko – Maďarsko.

Rozvoj regiónov musí byť o mestách aj dedinách. Za pätnásť rokov klesol počet ľudí v našich mestách o 160-tisíc a zvýšil sa počet ľudí v dedinách, na vidieku o 230-tisíc. O tom je regionálny rozvoj, o tom musí byť stratégia regionálneho rozvoja.

Môžete uviesť nejaké príklady?

Napríklad žena má do Viedne ďaleko, sanitkou príde na Kramáre, kde porodí, pretože existuje zmluva medzi Slovenskom a Rakúskom. Prečo takú zmluvu nemáme s inými štátmi? Nemali by sme to tiež riešiť ako cezhraničné funkčné územia? 

Slovensko neuznáva e-recepty s okolitými krajinami. Toto je téma na tento rok. To nechce peniaze ani eurofondy. Zobrali sme preto celý regionálny rozvoj, dediny, mestá i celé pohraničie.

A toto je odpoveď, čo ďalšia kohézna politika. Presne to chceme povedať Bruselu, poďme spoločne aj so susedmi vyjednať rovnakú pozíciu. Lebo ich ľudia v pohraničí sú tak obmedzení kvalitou života ako tí naši. Poďme využívať nie iba naše eurofondy, ale aj 203 miliárd eur v komunitárnych programoch. Poďme do cezhraničných funkčných území, ktoré nemáme definované. 

Akú reakciu Európskej komisie očakávate?

Brusel nám povedal, už nedávame eurofondy na miestne komunikácie, lebo je to váš problém, ktorý ste mali riešiť pred 20 rokmi. To isté môže povedať teraz – už vám nedáme peniaze na vodovody, kanalizácie, lebo ste to mali riešiť dávno. A my budeme platiť Bruselu peniaze za záväzky, ktoré sme nesplnili.

S ministerstvom životného prostredia preto riešime pracovnú skupinu na národný plán vodovodov. Cieľom bude vyjednať z nových eurofondov sumu, akú máme teraz na vodovody a kanalizáciu, a to miliardu eur. Zároveň si povedzme, že Brusel presvedčíme, že máme individuálny prístup. Pre desať dedín a tristo obyvateľov stavať kanalizáciu je nenávratné, ale tí ľudia musia mať kvalitu života. Tak ich podporme individuálnymi čistiarňami odpadových vôd. 

Toto sú veci, prečo sme s Richardom Rašim v apríli minulého roka zriadili Radu vlády pre regionálny rozvoj. To je obrovská investičná príležitosť pre našu krajinu.

Vedú sa rôzne diskusie o zmysle nášho členstva v Európskej únii. Prežilo by Slovensko bez eurofondov?

Nie. Nepoznám žiadnu krajinu, ktorá vstúpila do EÚ v čase, keď Slovensko alebo po nás, ktorá by bez eurofondov prežila. Ktokoľvek dnes uvažuje o vystúpení z EÚ, podpisuje si rozsudok smrti. My potrebujeme Európsku úniu, ona má chyby, ale tie budú aj u nás, keď ju neopravíme. Európska únia vznikla ako spoločenstvo regiónov.

Ktokoľvek čítal správu Maria Draghiho o stave Únie, musí byť smutný. Stratili sme konkurencieschopnosť. To hovorí on, nie euroskeptici. Únia sa musí prebrať, ale to neznamená, že budeme spochybňovať naše členstvo. Máme rovnakú politickú a morálnu zodpovednosť ako iné krajiny, aby sa Únia zmenila, zreformovala a bola konkurencieschopná. Akákoľvek úvaha o vystúpení z Únie je fatálny omyl.

Vráťme sa ešte k regiónom. Vláda, respektíve vaše ministerstvo doteraz podporovalo zvlášť takzvané najmenej rozvinuté okresy. Prečo to majú byť po novom prioritné okresy?

Kritériom pre najmenej rozvinuté okresy bola doteraz nezamestnanosť, koľko ľudí je na úrade práce. Jedno číslo bez súvislosti. Ideme preto na prioritné okresy, bude to už o desiatich ukazovateľoch. Napríklad vodovody, kanalizácia a napojenie, vzdialenosť k školám a ich kapacity či kapacity sociálnych zariadení, lebo populácia starne. Bude to aj ukazovateľ sociálnej inklúzie alebo odkázanosti ľudí na dávky v hmotnej núdzi. 

Z desiatich ukazovateľov už vytvoríme nejaký obraz. Teraz to bolo jedno číslo bez hlbších súvislostí. Najmenej rozvinuté okresy mali aj prívlastok najviac zaostalé. Mať takýto prívlastok je nálepka, ktorej sa už nikto nezbaví. Prioritné okresy nemajú za úlohu strhnúť túto nálepku a dať inú, ale dať obsah.

Buďte konkrétnejší, o čo pôjde?

Ideme na desať ukazovateľov, je teda predpoklad, že počet týchto okresov sa zvýši. My im dávame peniaze na plány rozvoja, ale to nie je všetko. Ideme ich ešte zvýhodňovať bodovo. Napríklad pri Národnom pláne vodovodov a kanalizácií či pri podpore zo Štátneho fondu rozvoja bývania z envirofondu.

Drvivá väčšina týchto okresov sú prihraničné a sú v Atlase rómskych komunít. Dajme im peniaze a bodové zvýhodnenia. Každý rok ale musíme detailne a prísne sledovať plán rozvoja, lebo peniaze všade chýbajú. Nemôžeme si ich zamieňať s tým, že dofinancujeme bežný výpadok v príjmoch. To by nebolo o rozvoji, bola by to iba infúzia. To je ten zásadný rozvoj.

Veľké zmeny vo verejnom obstarávaní, ktoré sú účinné od leta minulého roka, sa týkajú aj samospráv, regiónov. Naplnili sa už očakávania, ktoré ste mali?

Kto obstaráva v regiónoch – starostovia, primátori, organizácie –, nikto neavizoval žiaden problém. A to som s nimi každý týždeň. Máme podobné limity a skrátené lehoty ako v okolitých krajinách. Stávalo sa, že sme mali stovky miliónov eur v programoch cezhraničnej spolupráce Interreg. Susedia nechceli ísť do spoločných projektov, lebo svoj projekt končili a u nás ešte nemali ukončené verejné obstarávanie. Lebo stále sa niekto na niečo odvoláva.

Najlepším príkladom toho sú stavby mostov cez Ipeľ medzi Slovenskom a Maďarskom. Oni postavia päť mostov, my máme postaviť šiesty. Päť mostov funguje a šiesty riešime, ako zobrať stavbu pod seba a vyhlásiť nové verejné obstarávanie. Pre naše obstarávania sa nechceli kamarátiť susedia. A to znižovalo kvalitu života a intenzitu rozvoja v prihraničných regiónoch. Báli sa ísť do spoločného projektu, lebo získanie peňazí na projekt ešte neznamená, že ho zrealizujú. Dlhé lehoty súviseli aj s nárastom cien stavebných materiálov.