Úsvit geoekonomiky

V štúdii Politická ekonómia geoekonomickej sily ponúkajú úvod do teórie využívania ekonomickej sily na dosiahnutie geopolitických cieľov. Ich práca je možno lastovičkou malej renesancie politickej ekonómie aj v akademickom svete.

Takzvaná geoekonomická politika zahŕňa nielen sankcie, ale aj kontrolu exportu, zmenu dodávateľských reťazcov, zahraničnú pomoc a ovplyvňovanie domácich aj zahraničných firiem s cieľom zmeniť ich obchodné vzťahy.

Dôležitou poznámkou autorov je, že geoekonomická sila nemusí nutne vyplývať z veľkosti ekonomiky – dôležitejšia je schopnosť vlády ovplyvniť správanie domácich aj zahraničných hráčov, najmä firiem, ale aj cudzích vlád. Rozoberá páku jednej krajiny na domáce či zahraničné firmy, ale aj zahraničné vlády v súvislosti so vzdaním sa časti výnosu výmenou za priblíženie sa určitým geopolitickým cieľom.

Ako príklad autori uvádzajú otázku sťaženia prístupu Číny k vyspelým čipom. Vláda Spojených štátov napríklad prednedávnom tlačila na domácu Nvidiu, a tiež prostredníctvom holandskej vlády na výrobcu litografických strojov ASML. V prvom prípade bol nákladom pokles akcií Nvidia, ktorý zasiahol akcionárov. V druhom prípade nevieme, aký bič či cukor USA použili, no zmena správania ASML nastala.

Výskumníci tvrdia, že autoritatívne štáty majú pri projektovaní geoekonomickej sily výhodu. Na ovplyvnenie správania domácich firiem môžu použiť otvorený nátlak, na ovplyvnenie správania zahraničných firiem a vlád - verejné peniaze.

Príkladom je nákupná horúčka Číny v Afrike. Táto výhoda však nemusí byť trvalá, pretože ide o nákladnú stratégiu, ktorá môže z dlhodobého hľadiska oslabiť domácu ekonomiku.

Na druhej strane sú demokratické ekonomiky limitované vlastnými zákonmi a majú tendenciu projektovať geoekonomickú silu skôr vytváraním aliancií, ktoré k spolupráci nie je nutné až tak nákladne „nútiť“.