V tomto vtipe je viac než len semienko pravdy. Počas krízy ochorenia COVID-19 sa pri zhromažďovaní údajov, ako napríklad výsledky PCR testov a počet hospitalizácií, zdravotnícke orgány vskutku neslávne stále spoliehali na fax. Dôsledkom toho boli vždy neaktuálne štatistiky a chronicky nedostatočná informovanosť subjektov prijímajúcich rozhodnutia. Bol to príznak širšej sklerotizácie európskeho hospodárskeho motora.
Odvetvia, ktoré boli dlho vedené nemeckou vynaliezavosťou a organizačným talentom, teda automobilový priemysel, strojárstvo či logistika, čelia v súčasnosti digitálnemu prepadu. Ešte nedávno boli nemeckí vynálezcovia na čele technologických inovácií – od automatizácie až po bezpečné jadrové technológie.
Nemeckí výrobcovia automobilov vyvinuli mnohé „inteligentné“ asistenčné systémy, ktoré sú súčasťou dnešných automobilov, čoskoro ich však môžu predbehnúť autonómne autá spoločnosti Tesla. Zdá sa, že digitalizácia Nemecka sa nevie rozbehnúť.
Pomalé zavádzanie
Zatiaľ čo Nemecko má dobrú pozíciu v oblasti 5G, optické vlákna sa zavádzajú len pomaly, čo svedčí o neochote vlády: poskytovatelia mobilných služieb dokážu síce ľahko aktualizovať hardvér svojich mobilných veží, odkrytie ciest na položenie káblov však závisí od verejných investícií. Vo verejnom diskurze sa neustále hovorí o „digitalizácii“ a, samozrejme, Nemecko má dokonca ministerstvo pre digitalizáciu, presnejšie povedané – pre komplikovaný spolkový systém štátu sa tejto úlohe venuje viac ako tucet ministerstiev.
Niektorým sa zdá, že nemecké vlády nie sú schopné prispôsobiť krajinu digitálnym požiadavkám spoločnosti 21. storočia. Možno však nejde ani tak o neschopnosť ako skôr o neochotu. Nemecká politika bola dlhé roky zaujatá inými agendami.
Stovky miliárd eur už boli naliate do projektov, ako je masová imigrácia alebo Energiewende, teda energetický prechod, respektíve snaha prekonať fyzikálne zákony a poháňať celý nemecký priemysel výlučne solárnou a veternou energiou.
Migrácia stojí Nemecko na priamych výdavkoch spolkovej vlády a spolkových krajín 25 až 30 miliárd eur, pričom nemecký energetický prechod Energiewende bol v rokoch 2018 až 2025 financovaný sumou 500 miliárd eur. Väčšina z toho je vo forme dotácií pre výrobcov elektriny, nie na budovanie infraštruktúry.
V kontraste s tým sa na digitalizáciu verejnej správy v rokoch 2019 až 2023 vynaložilo spolu 60 miliárd eur. V roku 2025 sa do rozšírenia širokopásmového internetu plánujú investovať tri miliardy eur. Iné krajiny medzitým investovali do svojich digitálnych infraštruktúr, kladú optické vlákna, zavádzajú 5G, digitalizujú svoje vlády, byrokraciu a zdravotnícke systémy.
Je tu však ešte jeden dôvod neochoty Nemecka prijať špičkové technológie 21. storočia: jeho kultúra. Medzi mnohými Nemcami existuje hlboko zakorenená nedôvera voči moderným technológiám. Majú tendenciu vnímať riziko veľmi jasne, niekto by mohol tvrdiť, že majú vďaka týmto technológiám paranoju, nie však až toľko príležitostí.
Strach z technologickej katastrofy – jeden z prejavov nemeckého Angst – sa premietol do desaťročí nemeckých protestov proti jadrovej energii. A nejde len o jadrovú energiu, ktorej sa Nemecko narýchlo vzdalo v obave pred strašidlom ďalšej Fukušimy.
Nemecká technofóbia sa vzťahuje na celé spektrum špičkových technológií, ktoré budú definovať nasledujúce polstoročie. Je ťažké predstaviť si, ako by za takýchto podmienok mohli ústredné NBIC – technológie 21. storočia, teda nano-bio-info-kognitívne technológie – nájsť svoj domov v rámci hraníc Nemecka, pokiaľ sa nemeckí politici budú držať zásady predbežnej opatrnosti.
Tá však môže byť nesprávnou stratégiou v čase, keď bude rozhodovať agilita a rýchlosť. Zoberme si napríklad autonómne riadenie. Je to budúcnosť automobilového priemyslu, samotného srdca nemeckého priemyslu. Avšak pre bezpečnostné a etické obavy nemeckí výrobcovia automobilov nemôžu testovať a zavádzať svoje najmodernejšie technológie tak ľahko, ako to robia ich globálni konkurenti.
Regulačná horlivosť
Existuje škodlivá synergia medzi ambivalentným vzťahom Nemecka k technológiám a ďalšou známou nemeckou črtou: záľubou v byrokracii a regulácii. Vezmime si napríklad, ako sa rieši otázka kryptomien, ktoré sú v súčasnosti najzaujímavejšou a najvzrušujúcejšou aplikáciou v rámci prepojenia technológií a financií.
Nemecký orgán pre dohľad nad finančným trhom BaFin vytvoril jeden z najkomplexnejších regulačných rámcov v Európe, ktorého zámerom je komplexná ochrana spotrebiteľa a stabilita trhu. Právne a byrokratické prekážky pri prevádzkovaní služieb v oblasti kryptoaktív v Nemecku sú však po porovnaní vysoké, čo odrádza podnikateľov a inovátorov, ktorí namiesto toho uprednostňujú priaznivejšie podmienky vo švajčiarskom kryptoúdolí.
Ďalším príkladom je nemecký systém zdravotnej starostlivosti – chorý muž krajiny –, ktorého byrokratická a regulačná zložitosť rastie už mnoho desaťročí. Nápravou má byť jeho digitalizácia, ktorá sama však naráža práve na tieto prekážky byrokracie či federalizmu a obavy o ochranu údajov.
Digitálna zdravotná dokumentácia pacienta, o ktorej sa roky diskutovalo, sa v súčasnosti konečne zavádza, mnohí Nemci ju však z dôvodu ochrany osobných údajov odmietajú. Na digitálnej komunikácii medzi lekárskymi ordináciami, nemocnicami a poisťovňami sa pracuje už dlho, v praxi však trpí mnohými normami, prekážkami v oblasti ochrany údajov, nefunkčným vybavením a slabou použiteľnosťou.
Hoci Nemecko stále vyniká vo vedeckom výskume a vzdelávaní, pretaveniu teoretických poznatkov do praktických aplikácií bráni regulácia, ktorá uprednostňuje opatrnosť pred inováciami. Vzdelanie získate v Nemecku, ale so svojím startupom odídete do Švajčiarska alebo USA.
Vplyv regulácie na inovácie je zjavný. Regulačná horlivosť Nemecka zmenila krajinu na byrokratický labyrint pre startupy a veľké korporácie. A netýka sa to len oblasti IT a financií. Zoberme si taký Lieferkettengesetz [zákon o dodávateľských reťazcoch, pozn. red.], ktorý nemeckým spoločnostiam predpisuje uplatňovať prísne nemecké morálne normy až po prvý článok ich globálnych dodávateľských reťazcov.
Je takmer nemožné ustanovenia tohto zákona dodržať v plnom rozsahu. Niektoré medzinárodné spoločnosti s Nemcami už ani nechcú obchodovať, pretože je to pre ne príliš náročné. Nemecké zákony o ochrane osobných údajov a dodržiavaní predpisov zvyšujú náklady na dokumentáciu a administratívu do takej miery, že niektoré obchodné modely už nie sú životaschopné.
Nedávne vpády nemeckých politikov na územie formalizácie zákonov o nenávistnom prejave a cenzúre účinne odrádzajú od vytvorenia nových platforiem sociálnych médií v krajine (pričom nemeckí politici zároveň verejne snívajú o európskej alebo nemeckej verzii Facebooku alebo siete X).
Skanzen
Nie všetko je stratené. Aj keď je pre investorov namieste opatrnosť, v prípade, že sa v blízkej budúcnosti uskutočnia reformy, potenciál Nemecka stále ponúka významné pozitíva. Priemyselná základňa, vysoká vzdelanosť a vynaliezavosť Nemecka ponúkajú pôdu na inovácie a obnovu, a to najmä v oblasti výroby a strojárstva.
Nemci však musia znížiť svoju averziu voči riziku a byť optimistickejší, pokiaľ ide o budúcnosť. To sa týka najmä existenčného strachu z klimatickej katastrofy, ktorý sa už roky podnecuje a vedie k veľkému nesprávnemu rozdeľovaniu verejných prostriedkov. Nemci by mali opäť začať vnímať technológiu ako riešiteľa problémov, nie ako ich tvorcu. To bola ich silná stránka mnoho desaťročí.
V tomto procese sa Nemecko musí naučiť zosúladiť svoj ideál regulačnej stability s dynamickou povahou technologického pokroku. Potrebná bude pritom mnohostranná stratégia reformy, ktorá bude zahŕňať nielen zmiernenie regulačného zaťaženia, ale aj pestovanie kultúry, ktorá podporí inovácie a pokrok, chápanie rizika ako príležitosti, nie hrozby, chválenie podnikateľskej odvahy či vnímanie neúspechu ako príležitosti na učenie sa.
Táto zmena myslenia je nevyhnutná na to, aby sa Nemecko mohlo stať globálnym hráčom v oblasti NBIC
– technológií 21. storočia. Pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, prvým krokom, ktorý bude Nemecko musieť urobiť, je rýchlo dobehnúť ostatné krajiny v digitalizácii svojej byrokracie a vládnych procesov, súdneho systému a systému zdravotnej starostlivosti.
Strategická pozornosť venovaná politickému a regulačnému vývoju bude kľúčová pre tých, ktorí chcú kapitalizovať z potrebnej transformácie. Investori by mali sledovať náznaky regulačnej reformy a znižovania byrokracie a zároveň pozorne sledovať, ako sa do nemeckého právneho rámca zavedú nariadenia EÚ, napríklad nové nariadenie o trhoch s kryptoaktívami a zákon o umelej inteligencii, a ako ich orgány presadzujú. Rozhodujúce budú blížiace sa parlamentné voľby.
Znižovanie byrokracie a deregulácia sú požiadavky, ktoré už dlhodobo vznášajú liberálne a konzervatívne strany. Iná vláda, ktorá sa bude riadiť ľavicovými a zelenými politickými myšlienkami, však bude pokračovať v tom, čo robí už mnoho rokov: viac regulácie, viac byrokracie, menej hospodárskej slobody.
Ak by Nemecko pokračovalo v tejto ceste, mohlo by rýchlo stratiť kontakt s mladšími a dynamickejšími krajinami. O niekoľko desaťročí by sa na bývalého priemyselného giganta mohli prísť pozerať ako do skanzenu technologickej dediny zo začiatku 21. storočia.