Päť faktorov, ktoré v budúcnosti najviac ovplyvnia cenu vášho domu či bytu

Urbanizácia. Slovensko je spolu s Rumunskom a Slovinskom najmenej urbanizovanou krajinou v EÚ. Len 54 percent obyvateľov žije v mestských sídlach. V Poľsku je to 60 percent a v Maďarsku či Česku cez 70 percent obyvateľov. Presun z dedín do väčších sídel a ich satelitov bude pokračovať a s ním aj regionálne rozdiely v dopyte po nehnuteľnostiach.

Emigrácia a imigrácia. Srbsko stratilo za 30 rokov 15 percent obyvateľstva, Chorvátsko 19 percent a Bulharsko až 28 percent. Nestalo sa to z dôvodu vymierania, ale emigrácie. Na rozdiel od pôrodnosti je emigrácia aj imigrácia citlivejšia na spoločenskú situáciu v zlom aj dobrom. Niektoré regióny môže vyľudniť a lokálne nehnuteľnosti dostať na hranicu predajnosti. A naopak – imigrácia bude v niektorých mestách živiť dopyt po nehnuteľnostiach aj v demografickej kríze.

Regulácie. Okrem stavebného zákona a (ne)efektivity udeľovania stavebných povolení zohrávajú čoraz väčšiu úlohu aj energetické a environmentálne regulácie. Zvyšujú náklady na novostavby aj rekonštrukcie a zároveň stláčajú ceny starších, energeticky neefektívnych stavieb. A to sme len na začiatku celého procesu. Tento tlak bude silnieť.

Životný štandard. Tempo výstavby na Slovensku v rokoch 2010 – 2023 oproti rokom 1995 – 2009 zrýchlilo a dosahuje zhruba priemer EÚ.

Napriek tomu pripadá na Slovensku len 1,2 miestnosti na obyvateľa, čo je po Poľsku druhá najnižšia hodnota v Európskej únii. Priemer EÚ je 1,6 miestnosti a v západných krajinách sú bežné 2 miestnosti na obyvateľa.

Dobiehanie západného štandardu v podobe väčšej spotreby bývania Slovákmi tak bude do nejakej miery kompenzovať demografický pokles silnej kohorty kupujúcich.

Nezabúdajte preto, že ak si dnes kupujete napríklad investičnú nehnuteľnosť „na dôchodok“, predávať či prenajímať ju o 30 rokov budete na úplne inom trhu ako dnes. V niečom priaznivejšom, v niečom menej.