Fabriky boli jej prirodzeným prostredím, odbory jej mocenskou základňou, zatiaľ čo jej prísľub sociálneho pokroku udržiaval medzi voličmi zápal.

Dnes sa však SPD ocitla v pasci medzi progresívnou elitou, ktorá presadzuje politiku rovnosti a európsku integráciu, a rozčarovanou robotníckou triedou, ktorá v programe strany vidí len málo zo svojich záujmov. Strana, ktorá kedysi stelesňovala prísľub sociálnej spravodlivosti, v súčasnosti čelí existenčnej otázke: môže prežiť, keď už nereprezentuje jadro svojej voličskej základne?

Problémy SPD nie sú vôbec unikátne. V celej Európe sa tradičné sociálnodemokratické strany snažia zosúladiť záujmy svojich historických základní s ideologickými posunmi – pozorovanými predovšetkým medzi mestskými elitami v posledných dvoch desaťročiach.

Labouristi vo Veľkej Británii, Socialistická strana vo Francúzsku a demokrati v Spojených štátoch prešli podobnou transformáciou a prijatím kozmopolitizmu, environmentalizmu a sociálneho liberalizmu vymenili modré goliere za biele.