V akom zmysle je Ukrajina obeťou aj hrozbou

Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu potvrdil najčernejšie nočné mory európskych elít. V Bruseli na stretnutí štátov dodávajúcich zbrane a muníciu Ukrajine bez obalu vysvetlil, čo Američania zamýšľajú.

Americké záujmy a európska bezradnosť

Predovšetkým chcú mier a nechcú Ukrajinu v NATO. Predpokladajú, že príde o časť svojho územia a nehodlajú sa zapojiť do žiadnych mierových jednotiek ani posielať ďalšiu pomoc. Naopak, Európa sa má o Ukrajinu postarať: podporovať ju peniazmi aj materiálom a na rusko-ukrajinskú hranicu vyslať monitorovacie jednotky, ktoré však nebudú súčasťou NATO. Európania síce už vyše dvoch mesiacov odčítavajú z Washingtonu rôzne náznaky, ale takto natvrdo to dostali po prvýkrát.

USA dávajú najavo, že rešpektujú základné ruské požiadavky a chcú sa s Putinom dohodnúť. Rokovania Trumpa s Putinom už začali, zatiaľ telefonicky ale vraj sa chystajú čoskoro stretnúť v Saudskej Arábii. Ich miestni vazali, ktorí do vojny investovali obrovské materiálne i reputačné zdroje a zúrivo odmietali všetko, čo by sa len blížilo súčasným americkým predstavám ako „proruský naratív“, sú úplne bezradní. Bez USA sú na Ukrajine stratení. V ešte zložitejšej situácii je samotná Ukrajina. Stala sa obeťou americkej politiky a čoskoro sa môže stať hrozbou pre Európu.

Ukrajina ako obeť spoluzodpovedná za súčasnú katastrofu

Najprv k obeti. Zúbožená a zničená Ukrajina nejakú dobu slúžila cieľom západnej geopolitiky, než bola ako vyžmýkaná handra odhodená. Briti, Američania či Poliaci ju odrádzali od dohody s Ruskom, pretože chceli Rusko vojnou oslabiť a zamestnať. O tom, že anglosaský cynizmus nepozná medze, svedčia okrem iného opakované výzvy z Washingtonu, aby si Ukrajinci dnes na záver prehranej vojny ešte nechali pokosiť nastupujúcu generáciu a začali mobilizovať osemnásťročných. Neskôr sa do tejto špinavej hry pridalo aj Francúzsko, s o to väčšou vehemenciou.

Ale ako to už býva, ani obeť nie je celkom bez viny. Významné zložky spoločnosti sa na jej katastrofe aktívne podieľali: banderovskí ultranacionalisti, utopisti snívajúci v ukrajinských pomeroch o západnej spoločnosti a tiež oportunisti, ktorí za západné peniaze presadzovali vo svojej krajine západné záujmy.

Zatiaľ čo z ultranacionalistov pozostávali milície, predstavujúce tvrdé jadro ukrajinských ozbrojených síl, utopisti a oportunisti obsadili úrady, mimovládky a médiá naviazané na západné peňazovody. Keď si Ukrajinci pred šiestimi rokmi zvolili za prezidenta Zelenského, ktorý sľuboval mier a dohodu s Ruskom, tieto skupiny sa proti nemu zmobilizovali.

Fašisti z ukrajinských milícií si nebrali servítky. Glenn Diesen vo svojej knihe Vojna na Ukrajine a eurázijský svetový poriadok (Brno, s. 190) opisuje, ako na Zelenského mierové plány reagoval jeden z fašistických hrdinov Majdanu, vodca Pravého sektora Dmytro Jaroš.

„Jaroš v máji 2019, krátko po Zelenského volebnom víťazstve, varoval, že splnenie jeho predvolebných sľubov bude mať neblahé následky: „Ak zradia Ukrajinu a ľudí, ktorí zomreli počas revolúcie a vojny, zavesia ho na strom [na Chreščatickej triede]. A je veľmi dôležité, aby to pochopil.“ Dmytro Jaroš nebol zatknutý, namiesto toho bol v novembri 2021 povýšený na poradcu vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl a súčasne na šéfa Ukrajinskej dobrovoľníckej armády.“

Predstavitelia mimovládok financovaných Amerikou a Európou boli o niečo diplomatickejší. V máji 2019 Zelenskému poslali kolektívny list, v ktorom mu predpísali mantinely, ktoré nesmú prekročiť, ak nechce vyvolať „politickú nestabilitu“ a „zhoršiť medzinárodné postavenie“ krajiny. Čo mu tieto „ukrajinské“ nevládky pod hrozbou pouličných nepokojov a ďalšieho Majdanu zakázali?

Zoznam zákazov bol dlhý, okrem iného zahŕňal: referendum o rokovaniach s Ruskom, rokovaniach s Ruskom bez účasti USA, územné ústupky Rusku, spochybňovanie vstupu do EÚ a NATO, spochybňovanie protiruských sankcií, spochybňovanie politiky Medzinárodného menového fondu či zrušenie zákazu ruštiny. Skutočne autentický hlas občianskej spoločnosti! Nie sú pochybnosti o tom, v čom záujme bolo toto ultimátum spísané, ale spisovali a podpisovali Ukrajinci. A Zelenskyj? Zradil voličov a podriadil sa.

Ukrajina ako hrozba pre Európu a možná budúca úloha Ruska

Ukrajina však nie je iba obeťou, ale aj hrozbou. Na časť problému upozornil minulý týždeň vo Financial Times dosluhujú poľský prezident Duda. Sám síce patrí k tým, ktorí nesú veľký diel zodpovednosti za súčasnú katastrofu. Ale z pohľadu ukrajinského suseda si uvedomuje, aký veľký problém bude spojený s návratom mnohých stoviek tisíc demobilizovaných vojakov do „svojich dedín a miest, kde nájdu zničené domy, zničené závody, zničené továrne, bez práce a bez perspektívy“.

Duda varuje pred nárastom organizovaného zločinu, ktorý sa z Ukrajiny vyleje cez Poľsko na západ. Nemožno inak, len mu dať za pravdu, ale situácia je ešte o niečo vážnejšia.

Hovoríme o stovkách tisíc ľudí psychicky narušených vojnou, privyknutých na násilie, s prístupom k zbraniam, ktorí nenájdu spoločenské uplatnenie a z ktorých časť sa bude oprávnene cítiť zradená. Tí z nich, ktorí sa zapoja do organizovaného zločinu, budú menej nebezpeční. Hlavnú hrozbu budú predstavovať ultranacionalisti ako Jaroš, ktorí súčasným Západom vždy pohŕdali a ktorí budú mať so Západom po jeho zrade otvorený účet. Nemusíme príliš špekulovať o tom, či si ho budú chcieť vyrovnať. Otázka je ako.

Nie je vylúčené, že Ukrajinu opustenú Západom prevezmú. Ale aj keď neprevezmú vládu, budú významnou politickou silou, navyše pravdepodobne opäť podporovanou zo zahraničia, aj keď tentoraz odinakiaľ. V multipolárnom svete sa nájde dosť hráčov, ktorí budú pripravení podporou týchto skupín skomplikovať arogantnému Západu život.

Nie je možné vylúčiť ani podporu z Ruska. V medzinárodnej politike nie sú podobné - zdanlivo neprirodzené - spojenectvá proti spoločnému nepriateľovi výnimočné: ukrajinský židovský oligarcha Kolomojský sa spojil proti Rusku s neonacistami, Američania podporili islamských fundamentalistov proti sýrskej vláde. V budúcnosti si možno určite predstaviť napríklad ruskú podporu banderovcom proti Poliakom.

Kto to najviac odnesie? Európa. Predovšetkým tá stredná, ktorá s ukrajinským priestorom bezprostredne susedí. S výnimkou Maďarska bude žať, čo pomáhala siať.