Svet kráča míľovými krokmi k prímeriu na Ukrajine
V stredu spolu telefonovali šéf Bieleho domu a šéf Kremľa, a to po prvý raz od 24. februára 2022. V ten deň prekročili ruské vojská ukrajinské hranice a začali najrozsiahlejší ozbrojený konflikt na európskom kontinente od roku 1945.
Telefonát podľa Kremľa trval takmer 90 minút, lídri diskutovali aj o Blízkom východe, energetike, umelej inteligencii, sile dolára a rôznych ďalších témach.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz, minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff v najbližších dňoch odcestujú do Saudskej Arábie, ktorá bude hostiť trojstranné rokovania medzi USA, Ruskom a Ukrajinou.
Formát rokovania
V sobotu o tejto diplomatickej iniciatíve písal týždenník Politico s odvolaním sa na anonymných amerických predstaviteľov, pričom ich vyjadrenia neskôr otvorene potvrdil republikánsky kongresman Mike McCaul.
Jeden z ukrajinských predstaviteľov však pre Politico dodatočne uviedol, že oznámenie o saudských rozhovoroch bolo pre Kyjev prekvapením a že zatiaľ neplánuje vyslať delegáciu.
Ak plán rokovaní v Saudskej Arábii predstaviteľom administratívy Donalda Trumpa vyjde, pôjde o prvé stretnutie ruskej a ukrajinskej delegácie na neutrálnom území od marca 2022 v Istanbule. Administratíva exprezidenta USA Joea Bidena takéto rokovania nikdy neavizovala.
Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha na mníchovskej konferencii povedal, že Kyjev je pripravený s USA rokovať.
Udržiavanie kontaktu
V ten istý deň spolu telefonovali ministri zahraničia USA a Ruska. Rubio Sergejovi Lavrovovi potvrdil Trumpov záväzok ukončiť vojnu na Ukrajine čo najrýchlejšie, dohodli sa tiež na ustálení novodobej formy „červeného telefónu“.
„Červený telefón“ bola linka medzi Bielym domom a Kremľom v období studenej vojny. Tento koncept komunikácie mal zamedziť náhodnej eskalácii, ako pri planom poplachu sovietskeho protiatómového systému v roku 1983.
Okrem riešenia „ukrajinskej krízy“ – ako citovala vyhlásenie ruského rezortu agentúra Interfax – sa ministri dohodli aj na ďalších bilaterálnych otázkach. Takzvané rádiové ticho medzi Ruskom a Spojenými štátmi tak po týchto telefonátoch, zdá sa, skončilo.
Lavrov a Rubio tiež diskutovali o širších bezpečnostných témach a oživení bilaterálnych vzťahov svetových veľmocí, spresnil americký rezort diplomacie.
Európa na druhej koľaji
Európske štáty napriek tomuto vývoju dostali od amerických ambasád komuniké s otázkami typu „koľko vojenského personálu ste ochotní nasadiť“ do prípadnej demilitarizovanej zóny medzi Ukrajinou a Ruskom. Správu agentúry Reuters, ktorá sa odvolávala na anonymných diplomatov, potvrdil fínsky prezident Alexander Stubb.
USA podľa neho testujú pripravenosť európskych spojencov na dlhodobú podporu Kyjeva v prípade mierovej dohody s Ruskom.
To obratom poprel osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko generál Keith Kellogg. Ten v rámci náznakov, ako by mohla vyzerať rusko-ukrajinská dohoda, predostrel možnosti výmeny území či sprísnenia sankcií – na otázku o dotazníku však vyhlásil, že „Európa nebude mať miesto pri stole mierových rokovaní o Ukrajine“.
Rokovania v Saudskej Arábii sa tiež budú konať bez európskej účasti, pripomenuli americké zdroje pre Politico.
Spomedzi európskych lídrov predstavitelia Nemecka, Francúzska či Spojeného kráľovstva zopakovali svoj doterajší postoj, a síce podporu Ukrajiny za každú cenu.
Britský minister zahraničných vecí David Lammy dokonca odporučil Washingtonu DC, aby „posilnil strategické partnerstvo“ s Kyjevom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že o mieri s Ruskom „rozhodnú Ukrajinci, nie Trump“, a nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková varovala pred „predstieraným mierom“.
Francúzsky šéf diplomacie Jean-Noël Barrot v sobotnej časti konferencie priznal, že Európa sa už nemôže spoliehať na bezpečnostné záruky zo strany USA, ako to robila celé roky.
(reuters, politico, tasr, sab)