V roku 1786 si britský sudca William Jones všimol nápadné podobnosti medzi niektorými slovami v jazykoch, ako sú sanskrit a latinčina, ktorých používatelia boli od seba vzdialení tisíce kilometrov. Napísal, že tieto jazyky „museli pochádzať z nejakého spoločného zdroja.“
Neskoršie generácie jazykovedcov zistili, že sanskrit a latinčina patria do veľkej rodiny takzvaných indoeurópskych jazykov. Rovnako ako angličtina, hindčina a španielčina spolu so stovkami menej rozšírených jazykov. V súčasnosti hovorí niektorým z indoeurópskych jazykov približne polovica sveta.
Jazykovedci a archeológovia sa dlho sporili o to, ktorá skupina starovekých ľudí hovorila pôvodným indoeurópskym jazykom. Nová štúdia v časopise Nature prináša novú teóriu. Analýzou DNA získanej z množstva skamenených ľudských kostí vedci zistili, že prví používatelia indoeurópskeho jazyka boli členmi voľnej konfederácie lovcov a zberačov, ktorí žili v južnom Rusku približne pred 6 000 rokmi.
„Hľadali sme mnoho rokov,“ povedal David Reich, genetik z Harvardu, ktorý viedol časť nového výskumu.
Nezávislí lingvisti mali na zistenia zmiešané reakcie, niektorí ich chválili, iní boli veľmi skeptickí.
Pred mnohými desaťročiami sa lingvisti začali pokúšať rekonštruovať protoindoeurópsky jazyk na základe spoločných slov mnohých jazykov. Táto raná slovná zásoba obsahovala veľa slov o veciach, ako sú kolesá a vozy, a len málo slov o poľnohospodárstve. Vyzeralo to ako jazyk, ktorým by hovorili kočovní pastieri, ktorí žili v stepiach Ázie pred tisíckami rokov.
V roku 1987 však britský archeológ Colin Renfrew spochybnil, že by kočovníci, ktorí boli neustále v pohybe, zostali na jednom mieste dostatočne dlho na to, aby sa ich jazyk uchytil. Považoval za pravdepodobnejšie, že prví poľnohospodári v Anatólii (región v dnešnom Turecku) rozšírili jazyk, keď expandovali, postupne premenili čoraz viac pôdy na poľnohospodárske polia a nakoniec vybudovali mestá.
Archeológ tvrdil, že anatolský pôvod lepšie zodpovedá archeologickým dôkazom. Najstaršia indoeurópska písomnosť stará 3 700 rokov je v zaniknutom jazyku nazývanom chetitčina, ktorým sa hovorilo len v Anatólii.
V roku 2015 dva tímy genetikov - jeden z nich pod vedením Dr. Reicha - otriasli touto diskusiou pozoruhodnými údajmi zo starovekej DNA Európanov z doby bronzovej. Zistili, že približne pred 4 500 rokmi získali obyvatelia strednej a severnej Európy náhle DNA, ktorá ich spája s kočovníkmi z ruskej stepi, skupinou známou ako Jamnaja (Jamová kultúra).
Dr. Reich a jeho kolegovia predpokladali, že Jamnaja sa z Ruska presunula do Európy a možno so sebou priniesla aj indoeurópsky jazyk.
V novej štúdii analyzovali množstvo starovekých kostier z územia Ukrajiny a južného Ruska. „Je to nesmierne úsilie v oblasti vzorkovania,“ povedal Mait Metspalu, populačný genetik z univerzity v estónskom Tartu, ktorý sa na výskume nepodieľal.
Na základe týchto údajov vedci tvrdia, že indoeurópsky jazyk vznikol u predkov lovcov a zberačov Jamnaja, známych ako kaukazsko-dolnopovolžský ľud alebo CLV.
Kaukazsko-dolnopovolžský ľud žil približne pred 7 000 rokmi v oblasti od rieky Volgy na severe po pohorie Kaukaz na juhu. Väčšinu potravy pravdepodobne získaval rybolovom a lovom.
V štúdii sa uvádza, že približne pred 6 000 rokmi ľudia CLV expandovali zo svojej domoviny. Jedna vlna sa presunula na západ na územie dnešnej Ukrajiny a krížila sa s lovcami a zberačmi. O tristo rokov neskôr vytvorila malá populácia týchto ľudí - možno len niekoľko stoviek - osobitnú kultúru a tak vznikla Jamnaja.
Ďalšia vlna ľudí z CLV smerovala na juh. Dostali sa do Anatólie, tam sa krížili s prvými poľnohospodármi.
Dr. Reich tvrdí, že ľudia CLV, ktorí prišli do Anatólie, podnietili vznik skorých indoeurópskych jazykov, ako je chetitčina. (To by zodpovedalo aj ranému indoeurópskemu písmu, ktoré sa našlo v Anatólii.) Ale boli to ich potomkovia Jamnaja, ktorí sa stali kočovníkmi a rozšírili jazyk na tisíce kilometrov.
Niektorí odborníci túto prácu chválili. „Je to veľmi inteligentný scenár, ktorý je ťažké kritizovať," povedal Guus Kroonen, lingvista z Leidenskej univerzity v Holandsku, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Dr. Metspalu sa však zdráhal vyvodzovať z nových genetických údajov jednoznačné závery o tom, kto prvý hovoril indoeurópskym jazykom. „Gény nám nehovoria nič o jazyku,“ povedal.
Paul Heggarty, lingvista z Pápežskej katolíckej univerzity v Peru, uviedol, že analýza DNA v tejto štúdii je cenná, ale novú hypotézu o prvých používateľoch indoeurópskeho jazyka pochádzajúcich z Ruska odmietol ako „zahmlievanie“.
V roku 2023 Dr. Heggarty a jeho kolegovia publikovali štúdiu, v ktorej tvrdia, že prví Indoeurópania boli raní poľnohospodári, ktorí žili pred viac ako 8 000 rokmi v severnej časti Úrodného polmesiaca na dnešnom Blízkom východe.
Dr. Heggarty sa domnieva, že ľudia CLV v skutočnosti patrili do väčšej siete lovcov a zberačov, ktorá sa rozprestierala od južného Ruska až po severný Irán. Niektorí z nich možno objavili poľnohospodárstvo v severnej časti Úrodného polmesiaca a potom vyvinuli indoeurópsky jazyk, čo by zodpovedalo jeho zisteniam.
Títo prví poľnohospodári mohli podľa neho podnietiť vznik chetitských nárečí o tisíce rokov neskôr v Anatólii a následne to mohlo viesť k vzniku kultúry Jamnaja. Dr. Heggarty tvrdí, že Jamnaja priniesla indoeurópske jazyky do severnej a strednej Európy, ale bola len súčasťou väčšej a staršej expanzie.
S postupujúcou diskusiou o indoeurópskych jazykoch je jasné jedno: naše chápanie ich histórie je teraz v ostrom kontraste s rasistickými mýtmi, ktoré ich kedysi obklopovali. Jazykovedci 19. storočia nazývali pôvodných používateľov indoeurópskeho jazyka Árijcami a niektorí autori neskôr presadzovali názor, že starovekí Árijci boli nadradenou rasou. Nacisti prijali árijské mýty a používali ich na ospravedlnenie genocídy.
Dr. Reich však povedal, že štúdie starovekej DNA ukazujú, do akej miery sú tieto árijské príbehy nepodložené.
„Sú tu rôzne druhy miešania a pohybov z miest, ktoré si tieto mýty nikdy ani nepredstavovali,“ povedal. „A naozaj nás to učí, že čistota jednoducho neexistuje.“
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.