Práve v Palestrine sa geniálny, syfilitický protagonista Thomasa Manna Adrian Leverkühn stretol so samotným Kniežaťom temnoty. V dialógu v XXV. kapitole Doktora Fausta, ktorý je skôr monológom, sa diabol ukazuje nielen ako obvyklý pokušiteľ, ktorý ponúka nepredstaviteľné možnosti, ale predovšetkým ako Nemec:

„Je to taký útulný, dôverne známy svet, v ktorom sme spolu, ty a ja - sme v ňom ako doma, čistý Kaisersaschern [mýtický stred Nemecka, pozn. red.], starý dobrý nemecký vzduch, od roku Pána 1500 alebo tak nejak, krátko predtým, ako prišiel Dr. Martinus, ktorý pri mne stál na takej pevnej a srdečnej nohe a ohnal sa po mne žemľou, nie, chcem povedať nádobou na atrament, dávno pred tou tridsaťročnou samopašou.”

Či už ho milujete alebo nenávidíte, Doktor Faustus Thomasa Manna je a zostáva jednou
z najkomplexnejších psychologických ciest do hlbín nemeckej duše. Nie je to spôsobené len samotným dielom, ale aj tým, že Mann sa spolu so svojou možnou zaujatosťou a vlastným výkladom Nemca stáva súčasťou celkového obrazu tohto umeleckého diela.

Nemecko, ktoré Thomas Mann opísal, sa však dnes zdá byť už len reliktom minulosti. Sčasti pre jeho zničenie počas druhej svetovej vojny a sčasti pre zapieranie samého seba, ktoré po nej nasledovalo.