Trend padajúcich cien vymazala vyššia DPH. Zdražovanie má úroveň spred roka
Zavedenie päťpercentnej dane z pridanej hodnoty na základné potraviny zatiaľ želaný efekt neprinieslo. Potvrdzujú to najnovšie údaje o inflácii zo Štatistického úradu SR. Okrem DPH ceny nahor vytlačila aj nová daň z cukru v nealkoholických nápojoch.
Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v januári medzimesačne vzrástli o 1,7 percenta, čo bol najvyšší medzimesačný rast za posledné dva roky. „Prispel k tomu rast nepriamych a spotrebných daní, ceny potravín a nepremietnutie nižších daní v cenách služieb,“ vysvetľuje situáciu analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin.
V porovnaní s decembrom rástli ceny v 10 z celkovo 12 výdavkových skupinách domácností. Najviac si pripísali alkoholické nápoje a tabak, kde sa nárast šplhal k piatim percentám, len mierne zdraženie zaevidovala oblasť rekreácie či kultúry. Pokles spotrebitelia mohli zaznamenať len pri nákupe oblečenia a obuvi a v zdravotníctve.

V januári už tradične ovplyvňujú infláciu úpravy daní či regulovaných cien. „V regulovaných cenách sa premietlo zvýšenie DPH pri plyne a prenos zvýšených nákladov z predchádzajúceho obdobia do spotrebiteľských cien,“ dodáva analytik NBS. „Medziročná inflácia sa zvýšila na 3,9 percenta, čím sme sa vrátili na úroveň rastu cien z januára 2024,“ vyčísľujú štatistici.
Najvýznamnejší vplyv na tento výsledok mal podľa štatistického úradu rast cien v odbore bývania a energií o 1,3 percenta. „Tento vplyv nastal napriek zastropovaniu cien energií pre domácnosti, ktorý však prevýšil vplyv zvýšenia sadzbe DPH na 23 percent,“ vysvetľujú.

Rast cien v porovnaní s decembrom významne ovplyvnili potraviny
Potraviny si medzimesačne v priemere pripísali 0,5 percenta. Kým oleje a tuky spotrebiteľov potešili zlacnením o zhruba tri percentá a o percento menej stáli i chlieb, obilniny, mäso, mlieko, syry a vajcia, potraviny ako celok do opätovného rastu potiahlo ovocie, zelenina a cukrovinky.

Práve spomínaná daň z cukru spôsobila dynamické zvýšenie cien nealko nápojov o takmer 12 percent. „Konkrétne minerálne vody a ovocné šťavy v porovnaní s decembrom zdraželi o 17 percent a káva, čaj a kakao o vyše štyri,“ dodáva úrad.
Pre vyššie ceny pohonných látok sa na Slovensku v porovnaní s posledným mesiacom minulého roka v januári tankovalo drahšie, čo, samozrejme, vytvorilo vyššie ceny dopravy. Medzimesačne si domácnosti priplatili aj za stravovanie či ubytovanie (2,5 percenta), zdraželi poštovné služby, a to až o 14,5 percenta, a viac sme vynaložili aj za telekomunikačné služby (3,5 percenta) a za vzdelávanie.
Inflácia bola v januári 2025 najvyššia za posledných 12 mesiacov
Čo sa týka medziročného vývoja, taktiež boli ceny vyššie v 10 z 12 odborov. Kým najmenej zdraželi odevy a obuv, ceny vo výdavkovej skupine vzdelávania poskočili až o 11 percent. „Očakávania prudkého rastu cien vplyvom daňových opatrení vládnej konsolidácie sa do bodky naplnili,“ komentuje situáciu Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Rast cien na medziročnej úrovni významne ovplyvnili najmä zvýšenia cien nápojov (alkoholických aj nealkoholických) s tabakom. „Ceny minerálnych vôd, nealko nápojov a štiav tak boli medziročne vyššie o 16,3 percenta a káva, čaj a kakao o takmer sedem percent,“ vyplýva z dát.
V odbore potraviny boli ceny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyššie o 1,7 percenta. „Rast evidovalo šesť z deviatich sledovaných potravinových zložiek. Väčšina, päť položiek, evidovala rast do šiestich percent, výnimkou boli len oleje a tuky s pretrvávajúcim dvojciferným rastom,“ konštatujú štatistici s tým, že lacnejšie ako pred rokom sa predávalo mäso, chlieb s obilninami a tiež zelenina.
Aj tu zarezonovali náklady na bývanie s energiami. Aktuálne januárové ceny boli medziročne vyššie o 2,5 percenta. No a kým pri cenách dodávky vody a zberu smetí dvojciferné tempo rastu pretrvávalo už niekoľko mesiacov, najnovšie stúpajú už aj ceny energií – plynu, tepelnej energie a elektriny.
Celkovú mieru medziročnej inflácie ovplyvnili tiež vyššie ceny v odboroch s rastom nad sedem percent, a to vo vzdelávaní, v reštauráciách a hoteloch, ako aj vybraných služieb v odbore pošty a spojov. Rástli najmä ceny poštových služieb, cestovné autobusmi aj vlakom či odvozu odpadu. Tieto ceny sa menia zväčša len raz ročne, práve preto výraznejšie poskočili.

Aj keď je podľa Boháčka hlavná časť skokového rastu inflácie z titulu úprav sadzieb DPH za nami, vzhľadom na nižšiu porovnávaciu bázu z minulého roka je zrejmé, že medziročne bude rásť inflácia aj po zvyšok roka. „V cenách tovarov a služieb sa bude prejavovať navyše aj postupná adaptácia na zmenu cien vstupov, ktorá by mohla pretrvať v priebehu prvého štvrťroka,“ myslí si.
Druhá, no menej drastická vlna nastane podľa analytika s príchodom efektívnosti transakčnej dane. „Vrchol týchto opatrení by sme mohli zažiť tesne pred letom,“ predikuje. Okrem rizík plynúcich z domáceho prostredia však upozorňuje aj na existenciu šance na rast externej inflácie.
Tú, ktorú môžu zvýšiť clá v zahraničnom obchode. „Pre tento rok naše očakávania smerujú k rastu inflácie v metodike CPI na 4,2 percenta,“ uzatvára Boháček. Prognózy regulátora boli vlani ešte vyššie, podľa nich by sa inflácia mohla v tomto roku priblížiť k piatim percentám.