Majú ešte Nemci po voľbách čas na opatrnosť?

Týždeň pred voľbami sú podľa prieskumu agentúry INSA favoritom kresťanskí konzervatívci CDU/CSU s podporou 29 percent. Ich náskok však nie je veľký. Rivalom nie sú sociálni demokrati ako tradične, ale populistická AfD s 21 percentami.

Ubité SPD vedené nepopulárnym Olafom Scholzom je až tretie s 15 percentami. Kým Zelení si bezpečne držia svojich 10+ percent, liberálna pravica FDP je v prieskumoch mimo parlamentu. Zvyšok si delia dve strany nedávno rozštiepenej postkomunistickej ľavice – Ľavica a Aliancia Sahry Wagenknechtovej. Obe sa pohybujú mierne nad hranicou zvoliteľnosti.

Ak neprekvapí kombinácia úspechov AfD a ľavice, Nemecko čaká „veľká koalícia“, teda vláda CDU a SPD. Takúto kombináciu majú Nemci ešte v živej pamäti z čias Angely Merkelovej.

Dvojici však aktuálne percentá na vládnutie nemusia stačiť. FDP by ako tretí partner bola relatívne kompatibilná, no jej šance na parlament sú nízke. Zelení by zase priniesli dostatok kresiel, no obsahovo sa hodia oveľa menej. AfD môže prekvapiť, ale koalíciu by zostavila len veľmi ťažko. Hoci podľa princípu politickej podkovy občas nájdu zhodu s extrémnou ľavicou, pre všetky ostatné strany sú oficiálne neprijateľní.

CDU sa pod vedením Friedricha Merza od čias Merkelovej mentálne posunula. Je konzervatívnejšia v sociálnych otázkach a liberálnejšia v ekonomických. Merz je hlasným kritikom migrácie, zástanca jastrabieho postoja voči Rusku, odstavenie jadra považuje za veľkú chybu a otázku klimatických zmien vidí ako dôležitú, ale preceňovanú. S týmito postojmi bude ťažšie hľadať spoločnú reč aj s SPD, nehovoriac o Zelených.

Ekonomický program konzervatívcov ponúka zníženie korporátnej dane na maximálnych 25 percent, zníženie dane z príjmu pre nízkopríjmové a stredné vrstvy a jednu špecialitu – daňové oslobodenie práce nadčas. Povinnou jazdou sú, samozrejme, sľuby o znížení byrokracie či podpore inovácií.

Ich plán má už tradičné slabé miesto – zdroje. Merz len veľmi opatrne naznačuje škrty v sociálnej oblasti, najmä v otázke finančnej podpory nezamestnaných a migrantov. Hlavnú úlohu v pokrytí daňových škrtov má pokryť "bájne" zvýšenie hospodárskeho rastu. CDU dokonca pripustilo, že pravidlá dlhovej brzdy sú niečo, čo sa dá zmeniť. V tomto jedinom bude SPD hladko súhlasiť.

Nespokojnosť so súčasným hospodárskym, ale aj spoločenským kurzom je v Nemecku vysoká. Po voľbách preto môžeme čakať zmeny, napríklad v energetike. No miesto motorovej píly bude praxou skôr nemecká opatrnosť a rozvážnosť – obzvlášť ak výsledok volieb bude podľa predpovedí blízko remízy. Otázka je, či má Nemecko čas na opatrnosť.