Európske krajiny sa podľa denníka Financial Times rozchádzajú v názoroch na možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu. Počas pondelkového krízového stretnutia v Paríži vyjadrili Poľsko, Nemecko a Španielsko neochotu podporiť tento krok, zatiaľ čo Británia ponúkla nasadenie svojich síl.
Na rokovanie dorazili predstavitelia šiestich krajín EÚ, Veľkej Británie, NATO a Európskej únie. Diskusia sa koná v súvislosti s mierovými rokovaniami medzi USA a Ruskom, ktoré inicioval americký prezident Donald Trump.
Washington už predtým varoval štáty obrannej aliancie NATO, že Európa už nebude jeho hlavnou bezpečnostnou prioritou, a šéf americkej obrany Pete Hegseth podľa denníka Guardian tiež vylúčil, že by sa Ukrajina pripojila k NATO, alebo že by znovu získala celé územie, ktoré stratila od roku 2014.
Medzitým sa osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg vyjadril, že Washington nevylučuje žiadnu možnosť podpory Európy pre Ukrajinu. Zdôraznil, že cieľom USA je sprostredkovať bezpečnostné záruky pre Kyjev.
Generál vo výslužbe potvrdil, že plánuje stretnutie s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, no jeho cesta sa ešte finalizuje.
Prízvukoval, že USA nebudú Ukrajine vnucovať mierovú dohodu – rozhodnutie bude na Zelenskom a ukrajinskom ľude.
Niektorí sú ochotní vyslať vojakov
Macron a Trump si tesne pred samitom v Paríži telefonovali. Prvý z menovaných v minulosti pre Economist potvrdil, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu a vyhlásil, že táto otázka by „legitímne“ vznikla, ak by Rusko prerazilo ukrajinskú frontovú líniu a Kyjev by o to požiadal.
Francúzsko napokon navrhlo vytvorenie jednotky, ktorá by dohliadala na prímerie na Ukrajine, avšak mimo bojovej línie.
Aj britský premiér Keir Starmer deklaroval ochotu poslať britské jednotky, ak to bude potrebné. Ostatné štáty, vrátane Nemecka a Španielska, sú však voči vojenskému zapojeniu nateraz skeptické. Nemecký kancelár Olaf Scholz pred summitom v Paríži vyhlásil, že úvahy o vyslaní vojakov na Ukrajinu sú predčasné a mier musí byť dosiahnutý so súhlasom Ukrajiny.
Ani španielskemu ministrovi zahraničia José Manuel Albaresovi by sa tento krok nepozdával. Zdôraznil, že žiadna krajina v súčasnosti neuvažuje o vojenskej misii a že za pokračovanie vojny je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin.
Šéf španielskej diplomacie zároveň upozornil na fakt, že akékoľvek mierové jednotky by museli mať jasne definovanú misiu, mandát a velenie. Okrem iného upozornil na to, aby sa mierové rokovania nestali akousi „odmenou“ ruskej agresii. Podľa neho totiž Putin nemá záujem o mier a bude v útokoch pokračovať.
Tusk apeluje na zvýšenie obranných výdavkov
Jednou zo zásadných otázok samitu je aj téma obranných výdavkov krajín. Poľský premiér Donald Tusk v tejto súvislosti vyzval európske krajiny, aby ich zásadne zvýšili. Upozornil, že ak sa teraz neinvestuje do bezpečnosti, neskôr môžu byť náklady až desaťnásobné.
Aj keď Poľsko tiež odmieta poslať vojakov na Ukrajinu, ponúkne logistickú a politickú podporu štátom, ktoré zvažujú poskytnutie bezpečnostných záruk Kyjevu. „Poľsko je v súčasnosti v Európe, žiaľ, výnimkou z pravidla. To sa musí bezpodmienečne zmeniť, “ komentoval Tusk výšku obranných výdavkov Poľska v porovnaní s ostatnými krajinami, píše Politico.
Európski lídri na summite v Paríži rokujú aj o spoločnom financovaní obrany cez úvery, čo podporuje Francúzsko, ale Nemecko a Holandsko sú proti. Cieľom je znížiť závislosť EÚ od amerických vojenských zdrojov.
(mja)