Tento týždeň som účastníkom konferencie Alliance for Responsible Citizenzhip (Aliancia pre zodpovedné občianstvo, skrátene ARC), na ktorej je hlavnou postavou kanadský psychológ a spisovateľ Jordan Peterson. Na konferencii vystupuje niekoľko ďalších popredných mysliteľov, doposiaľ najzaujímavejšie slová úvodného dňa však zazneli z úst amerického technologického miliardára, investora do projektov umelej inteligencie (AI) a tiež vplyvného republikánskeho donora Petra Thiela.

Thiel, ktorý sa nebojí vyjadrovať kontroverzné názory, sa na konferenciu pripojil online. Svojej povesti nezostal nič dlžný, keď vyhlásil, že už od 70. rokov minulého storočia žijeme v dobe relatívnej technologickej stagnácie. Došlo síce k pokroku, ale ten sa odohral najmä vo virtuálnom svete, „vo svete bitov“ počítačových programov a internetu.

Podľa miliardára zo Sillicon Valley však nevidíme veľký pokrok v skutočnom svete, teda vo „svete atómov“. Vesmírne a nadzvukové technológie, nové formy energie či zdravotníctvo, ako upozorňuje Thiel, stagnujú.

Niečo sa veľmi pokazilo

„Neskorá modernita je typická neuveriteľnou špecializáciou,“ spomenul s tým, že nikto nemá predstavu o celku a nikto nerozumie tomu, čo sa deje. „Máme čoraz užšiu skupinu expertov, ktorí nám hovoria akí sú skvelí. Výskumníci rakoviny nám hovoria, že vyliečia rakovinu do piatich rokov a mýlia sa už 50 rokov. Pri demencii nemáme v podstate žiadny pokrok. Ľudia zaoberajúci sa teóriou strún tvrdia, že sú najchytrejší na svete. Zvonka to už vyzerá ako nejaká postmoderná upadajúca literárna teória,“ kritizoval Thiel.

Akademická sféra a médiá na Západe podľa jeho mienky dostatočne nereflektujú skutočnosť, že súčasná generácia mladých je prvou, ktorá je na tom ekonomicky horšie ako ich rodičia. Naopak, stále je verejnosti predkladaná propaganda o trvajúcej hojnosti. „Niečo sa veľmi pokazilo,“ vraví.

Pesimistické vysvetlenie tohto stavu je, že nízko rastúce ovocie sme už pozbierali, teda že je náročnejšie nájsť nové prevratné myšlienky, čo znamená, že ďalšie štádium technologického a ekonomického vývoja je už ťažšie dosiahnuť.

Zároveň pozorujeme dlhodobý pesimizmus ohľadom dôsledkov technologického vývoja, ktorého počiatky môžeme vypozorovať v hrôzach dvoch svetových vojen. „Zoberte si takmer akýkoľvek sci-fi film za posledných 40 rokov, takmer všetky hovoria o dystopickej katastrofe a konci ľudstva v prípade, že veda prekročí súčasný stav,“ konštatuje Thiel.

Sloboda vo svete bitov a regulácia sveta atómov

Revolúcia v AI je podľa Thiela zhruba porovnateľná s nástupom internetu v 90. rokoch. „Je veľmi veľká, transformuje spoločnosť, zaujímavo ovplyvní pracovný trh, keď niektorí ľudia budú vďaka nej viac produktívni a iní pracovníci možno počítačmi budú nahradení a pravdepodobne to prinesie mierny nárast HDP,“ konštatoval Thiel s tým, že ani internet nepriniesol spoločnosti blahobyt, ale jeho príchod bol lepší ako alternatíva bez neho.

Technologický miliardár však poukazuje na to, že znova ide o revolúciu vo svete bitov, na ktorej cítiť, že je vzduchovou medzerou takmer oddelená od materiálneho sveta atómov, v ktorom ľudia ako materiálne bytosti žijú. „Čo sa stane na internete, väčšinou zostane na internete, ale niekedy sa tieto svety stretnú,“ vysvetlil Thiel.

Dá sa podľa neho nad tým uvažovať aj tak, že keďže svet atómov považujeme za nebezpečnejší, veľmi sme ho na rozdiel od sveta bitov zregulovali. Preto napríklad vývoj liekov napreduje oveľa pomalšie ako vývoj počítačových hier. Keby však regulačné úrady sledovali vplyv počítačových programov či smartfónových aplikácií na ľudský mozog, nikdy by nemohlo dôjsť k takému rozsiahlemu technologickému pokroku v IT technológiách, ako sme za ostatné štyri dekády videli. Preregulovanosť vedy, podľa Thiela, môže byť ďalšou z príčin technologickej stagnácie.

AI možno všetkých zabije, ale treba to risknúť

„Stagnácia ma tak štve, že som na strane tých, ktorí to chcú s AI technológiou risknúť,“ povedal Thiel. Hovorí tak napriek tomu, že podľa neho nemôžeme vylúčiť, že nás nakoniec umelá inteligencia vyhubí. Tvrdí, že alternatívou je „nekonečné“ 20. storočie bez akéhokoľvek zmysluplného pokroku.

Poznamenal tiež, že sú to Európania, ktorí sa ho často pýtajú, či je AI bublina. Pripomenul, že aj internet v 90. rokoch bol zároveň skutočnou investičnou príležitosťou, ale aj bublinou, v ktorej veľa projektov prasklo. Bolo veľmi ťažké odhadnúť, kto budú víťazi a trvalo možno desaťročia, kým internet čiastočne transformoval spoločnosť.

„Neviem, či je to bublina, ale viem, že vy (Európania) sa ma na to pýtate. Vaše počiatočné otázky sú vždy zafarbené negatívne. Hovorí mi to, že Európa nebude mať s AI nič dočinenia. Stane sa to v Spojených štátoch, nie v Európe,“ vyhlásil.

O kresťanskej odpovedi na umelú inteligenciu

Jordan Peterson položil Thielovi otázku, aký dôsledok bude mať externalizácia našich jazykových rozumových schopností v rámci umelej inteligencie na naše chápanie ľudskej identity. Pripomenul, že od času osvietenstva sa ľudia hrdili svojou schopnosťou myslieť abstraktne a kreatívne. Ako však Peterson pripomenul, veľké jazykové modely duplikujú to, čo považujeme za rozum aj kreativitu.

Thiel priznal, že ešte dva a pol roka dozadu, pred spustením prvého ChatGPT, by povedal, že základnou vlastnosťou odlišujúcou ľudí od iných bytostí je reč. AI revolúcia tento pohľad narušila.

„Myslím si, že pravdepodobne existuje kresťanská odpoveď,“ dodal následne Thiel, ktorý sa označuje za kresťana. Zdôraznil, že klasický kresťanský pohľad na svet nesúvisel so schopnosťou používať reč alebo výškou IQ. Ústredná bola viera, že človek je stvorený v obraz Boží a má vzťah s Bohom, čím je definovaná jeho identita.

Kritizoval pritom karteziánsku filozofiu Reného Descartesa, ktorá podľa neho bola od začiatku politickým ateistickým projektom. „Ak ste boli múdrym človekom v 17. storočí, očakávalo sa, že budete myslieť na Boha, stanete sa kňazom. Karteziánstvo však urobilo tento kúzelný trik, keď presmerovalo vašu pozornosť od Boha na túto veľmi záhadnú vec, ktorú voláme myseľ,“ povedal s tým, že dôsledkom bolo obrátenie pozornosti z vonkajšieho na vnútorné.

Paralelu pritom vidí aj so spomínaným technologickým vývojom, ktorý pôvodne smeroval von, k ovládnutiu prírodných síl, onoho sveta atómov. Teraz sa však orientuje na svet bitov.

„V júli 1969 sme pristáli na Mesiaci a o tri týždne neskôr sa začal Woodstock. Ak sa obzrieme späť, môžeme povedať, že vtedy hipisáci ovládli krajinu a veda a technológia sa presmerovali z vonkajšieho priestoru do vnútorného,“ povedal.

Dodal, že ide akoby o reprízu Descartesovho „triku“ zo 17. storočia, ktorá sa dnes spoločensky prejavuje sústredením sa ľudskej energie do zvodných foriem, ako sú videohry, psychedelické drogy či joga.

Deštruktívnymi prejavmi zameranosti na seba sú podľa Thiela politika identity a kultúrne vojny, ktoré pozorujeme na Západe. Thiel ich považuje iba za rozptýlenie pozornosti od skutočných problémov, ako sú ekonomické otázky či technologická stagnácia. „A sú tiež rozptýlením od skutočných náboženských otázok, napríklad Boha kresťanstva,“ uzavrel Thiel.