„Európa je viera a viera je Európa,“ napísal Hillaire Belloc v knihe „Európa a viera“, ktorá vyšla v roku 1920.
Od čias, keď katolícky autor tieto slová napísal, sa toho veľa zmenilo. Dnes by sme mohli rovnako ľahko napísať to isté, lenže o Afrike. Rím opustil Európu, respektíve skôr Európa opustila Rím. Svätá stolica teraz nie je duchovným hlavným mestom Západu, ale rastúceho počtu katolíkov na globálnom Juhu.
Kresťanská viera v Európe je na ústupe. Naprieč celým kontinentom neustále ubúda ľudí s príslušnosťou k cirkvi, čo odráža širšie sekularizačné sily, vplyv globalizácie a vzostup multikultúrnej a multireligióznej spoločnosti.
Úbytok katolíkov je prudký. Napríklad v Nemecku klesol podiel katolíkov v obyvateľstve zo 46 percent v roku 1950 na menej ako 25 percent v roku 2022. V Španielsku sa v roku 2022 ku katolíckej cirkvi prihlásilo takmer 33 miliónov ľudí, hoci ich počet od roku 2013 nepretržite klesá. V Portugalsku sa v roku 2021 za katolíkov označilo 80 percent, v roku 2023 však už len 49 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov. Medzitým sa v celej Európe zvýšil počet moslimov.
Príčin úpadku katolicizmu je niekoľko a tieto sú dlhodobé: dôležitosť sekulárneho vzdelania, zmena spoločenských hodnôt, ktoré sú v rozpore s učením cirkvi, a rastúca skepsa voči inštitucionalizovanému náboženstvu, a to najmä v dôsledku nespočetných škandálov, ktoré sužujú cirkev.
Nové ťažisko kresťanov
Zatiaľ čo sa však Európa od cirkvi odvracia, Afrika sa rýchlymi krokmi stáva jej novým ťažiskom. Počet obyvateľov tohto kontinentu dosiahol v roku 2020 zhruba 1,3 miliardy, z nich približne polovicu tvorili kresťania, z toho 17 percent boli katolíci. Spolu je to približne 236 miliónov ľudí, čo predstavuje 19 percent z ich celkového svetového počtu, takže „podľa odhadov Svetovej kresťanskej databázy budú katolícku cirkev do roku 2050 tvoriť z 32 percent veriaci z Afriky“.
Štúdia Výskumného centra Pew, ktorá skúmala 84 krajín s významným počtom kresťanov, zistila, že v 35 z týchto krajín aspoň dve tretiny všetkých kresťanov tvrdia, že náboženstvo je v ich živote veľmi dôležité. Všetky z týchto 35 krajín okrem troch sa nachádzajú v subsaharskej Afrike alebo Latinskej Amerike. (Tri výnimky tvoria USA, Malajzia a Filipíny.)
Zistilo sa aj to, že „úroveň dôležitosti náboženstva je obzvlášť vysoká v subsaharskej Afrike: viac ako 75 percent respondentov v každej z týchto krajín v regióne tvrdí, že náboženstvo je pre nich veľmi dôležité. Podobne v každej africkej krajine, v ktorej sa táto štúdia uskutočnila, viac ako 60 percent kresťanov tvrdí, že do kostola chodí aspoň raz za týždeň“.
Podľa štatistiky Agenzia Fides 2024 „rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa nárast (počtu katolíkov) zaznamenal predovšetkým v Afrike (+7 271 000) a v Amerike (+5 912 000)“.
Pokiaľ ide o návštevnosť kostolov, v Afrike sa nachádzajú niektoré krajiny s ich najvyššou návštevnosťou, podľa údajov Word Values Survey (meraných z hľadiska pravidelných návštevníkov kostolov spomedzi pokrstených katolíkov) je to predovšetkým Konžská demokratická republika (hoci údaje pre KDR možno len odhadnúť) a Nigéria:
Najkatolíckejšie krajiny
To sa premieta do počtu kňazských vysviacok: v roku 2019 Afrika predbehla Európu ako hlavný zdroj kňazských povolaní, keď bolo vysvätených 1 600 diecéznych kňazov, zatiaľ čo v Európe ich bolo len 1 306.
Na čele sa ocitla Nigéria s pôsobivým počtom 410 nových kňazov, čo je viac ako v ktorejkoľvek európskej krajine. Nasledovala Konžská demokratická republika (KDR) so 133 kňazskými vysviackami, čím predstihla všetky európske krajiny s výnimkou Talianska (317) a Poľska (298).
Pozoruhodné je, že len v dvoch krajinách na svete – v Indii a Spojených štátoch – bolo v tomto roku vysvätených viac kňazov ako v Nigérii, v každej 415, čo je len o päť viac ako v prípade najplodnejšieho prispievateľa do radov duchovenstva z Afriky.
Ročné diecézne vysviacky
Zbor kardinálov v prospech globálneho Juhu
Tento demografický posun katolícku cirkev mení, pričom daná zmena by sa jedného dňa mohla dotknúť aj jej čela. Nástupcu pápeža Františka bude vyberať zbor kardinálov, ktorého zloženie sa dramaticky zmenilo v prospech silnejšieho zastúpenia globálneho Juhu. Podľa prieskumu agentúry Pew z roku 2023 tvoria kardináli pochádzajúci zo subsaharskej Afriky z jeho celkového počtu 13 percent, čo je o trochu viac ako deväť percent v roku 2013, v porovnaní s 39 percentami kardinálov európskeho pôvodu, čo je menej ako 52 percent v roku 2012.
Napriek tomu sú Afričania stále nedostatočne zastúpení. Od konzistória z decembra 2024 je počet kardinálov voliteľov oprávnených hlasovať v budúcom pápežskom konkláve 140, z toho 18 je z Afriky.
Medzi africkými prelátmi, ktorí sú považovaní za uchádzačov o pápežský stolec, vyčnievajú tri osobnosti. Kardinál Peter Turkson z Ghany, ktorý má v súčasnosti 76 rokov, patrí k lídrom od konkláve v roku 2013. Ako bývalý predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj je známy tým, že sa zasadzuje za sociálnu spravodlivosť, ochranu životného prostredia a znižovanie chudoby – teda za postoje, ktoré sa zhodujú s prioritami pápeža Františka:
„Žiť svoju vieru znamená aktívne sa angažovať vo svete a podporovať tých, ktorí to potrebujú. Týmto spôsobom môžeme pomôcť riešiť otázky mieru, spravodlivosti a globálnej jednoty. Táto charitatívna práca nielenže prospieva ľuďom v núdzi, ale zároveň nám umožňuje hmatateľným spôsobom stelesňovať hodnoty a učenie kresťanskej viery.“
Jeho riadiace schopnosti si však našli aj kritikov.
Ďalšou významnou osobnosťou je 79-ročný kardinál Robert Sarah z Guiney, konzervatívny a otvorený obhajca tradičného učenia. Jeho postoje k liturgii, sexualite a odpor voči progresívnym reformám ho priviedli do konfliktu s pápežom Františkom. Sarah vo svojom prístupe zdôrazňuje, že veriaci nemôžu stáť na inom základe ako je Božie slovo:
„Neexistuje žiadna ilúzia sebestačnosti, žiadny falošný pocit bezpečia. Sme ospravodlivení jedine Kristom... Bez Božieho slova si ľudia síce môžu myslieť, že žijú poctivo, je to však iluzórne... Ľudský rozum si vyžaduje Božiu pomoc. Bez Boha nie sme schopní žiť spravodlivý život, život plný vitality. Potrebujeme Boha.“
Čoraz vplyvnejším hlasom v afrických biskupských kruhoch je takisto kardinál Fridolin Ambongo z Konžskej demokratickej republiky, ktorý má len 64 rokov. Veterán mierových rokovaní vo vojnových oblastiach spája angažovanosť za sociálnu spravodlivosť s tradičnejším katolicizmom.
Títo kandidáti v sebe stelesňujú širšie ideologické rozdelenie cirkvi. V cirkvi, ktorá je rozdelená v otázke Františkovho vedenia, Turkson oslovuje tých, ktorí hľadajú kontinuitu s argentínskym pápežom, zatiaľ čo Sarah reprezentuje konzervatívne krídlo cirkvi. Ambongo ako mladšia alternatíva by mohol predstavovať most medzi frakciami a ponúknuť Afrike v Ríme silnejší hlas. Jeho slabší medzinárodný profil však môže brániť jeho vyhliadkam.
Aj vzhľadom na to, že africkí kardináli budú v budúcom konkláve zastúpení nedostatočne, nie je vôbec isté, či na Petrov stolec zasadne africký pápež. Je však pravdepodobné, že budúci pontifex bude pochádzať z krajín globálneho Juhu.
V každom prípade, keďže cirkev na Západe naďalej upadá, zatiaľ čo v Afrike prekvitá, možno očakávať, že vplyv tohto kontinentu na jej budúce smerovanie môže len narastať.
Zhrnutie
Kresťanstvo naprieč celou Európou sa nachádza v úpadku a sekularizmus je na vzostupe. Počet kedysi dominantného katolíckeho obyvateľstva klesá. Naopak, Afrika sa stáva novým epicentrom katolicizmu s vysokou návštevnosťou kostolov a rastúcim počtom kňazských vysviacok. Tento posun mení vedenie cirkvi, pričom vplyv Afriky v zbore kardinálov rastie. Hoci je neisté, či nasledujúci pápež bude z Afriky, budúcnosť cirkvi je čoraz viac spájaná s globálnym Juhom.
