Navyše, Trump má pomerne tvrdú predstavu o tom, ako Američanom vrátiť stovky miliárd dolárov, ktoré tridsať rokov liali na Ukrajinu – a potom Spojeným štátom bránili bez strát vycúvať z konfliktu, ktorý vyčerpáva ich muničné zásoby. Trumpova vláda žiada kontrolu nad ukrajinskými zdrojmi v objeme 500 miliárd dolárov.
V istom zmysle to majú byť vojnové reparácie, ktoré má (žiaľ) zaplatiť, ako to chodí, vojensky a politicky porazený štát. V tomto prípade Ukrajina.
Plány Trumpovho tímu sú voči Ukrajine mimoriadne kruté. Ukázalo sa, že Američania chcú mať výnosy nielen z nerastných surovín (vzácne kovy), ale aj z ropných a plynových zdrojov, z letísk a prístavov a z ďalšej infraštruktúry Ukrajiny. Žiadajú aj podiely na ťažobných licenciách pre prípadné tretie strany. Zámer: americkým daňovým poplatníkom sa má vrátiť všetko, čo americké vlády roky vrhali na vyzbrojovanie a financovanie Ukrajiny a na jej protiruský kurz.
Vlastne by išlo nielen o vojnové reparácie, ale o rozsiahlu privatizáciu ukrajinských zdrojov v réžii Spojených štátov. Následný poriadok by mala priniesť mierová dohoda s Ruskom, ktorou by sa Ukrajina vzdala aj časti územia, aj tvrdých bezpečnostných záruk (členstva v NATO).
Ukrajinské zdroje hlásia, že tieto plány Američanov vyvolali v Kyjeve paniku a poplach. Z pohľadu Ukrajiny by totiž išlo o katastrofický scenár. Vojnové reparácie Ukrajiny by boli v pomere k HDP vyššie než vojnové reparácie Nemecka po prvej svetovej vojne. A bez dostatočných záruk Západu pre povojnovú budúcnosť Ukrajiny.
Zelenskyj bol pod silným vnútorným tlakom, aby zablokoval všetky návrhy na finančné dohody s americkou vládou. Aj to hneď urobil.
Treba však pripomenúť, že túto pascu si pôvodne nastavil sám Zelenskyj. Na jeseň 2024, po víťazstve Trumpa, prišiel s „plánom víťazstva“, v ktorom žiadal pokračovanie americkej vojenskej pomoci – výmenou za nerastné bohatstvo Ukrajiny. Zelenského plán rátal s tým, že Trump bude pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny, za čo získa ukrajinský národný majetok v objeme stoviek miliárd dolárov.
Zelenskyj však nerátal s tým, že Trump to okamžite otočí proti Ukrajine. A vyberie si z koláča hrozienka – americké zisky áno, americké záruky nie. Trump to berie výlučne obchodne. Nie ako záväzok podržať Ukrajinu, ale len ako splácanie starých ukrajinských dlhov americkému veriteľovi.
Zelenskyj sa teraz pokúša zabrániť najhoršiemu. Návrhy amerického ministerstva financií zablokoval. Trvá na tom, aby americká vláda v rámci tohto obchodu poskytovala Ukrajine ďalšie raketové zbrane a ďalšie vojenské záruky. Západná Ukrajina má podľa predstáv Zelenského ostať pod ochranou Spojených štátov.
No to je presne to, čo Trump po jedenástich rokoch „zbytočnej vojny“ – ako sa často vyjadruje o ukrajinskom konflikte – zhodil zo stola ako vylúčené. Naopak, Trumpova vláda v tichosti avizuje ešte aj to, že stiahne časť 100-tisícových amerických vojenských síl zo základní v západnej Europe (najviac amerických vojakov je v Nemecku). A obmedzí zodpovednosť za bezpečnosť východného krídla NATO. Pridať má Európa, nie Spojené štáty…
Môžeme predpokladať, že práve táto otázka bude jadrom sporov, ktoré budú brániť rýchlym mierovým dohodám. Realita je taká, že Ukrajina ako suverénny štát skončila. Buď sa časom stane de facto protektorátom Ruska, alebo sa tomu vyhne, ak sa rozdelí a zvyšok Ukrajiny sa dočasne, na prechodné obdobie, stane protektorátom „kolektívneho Západu“. S tým, že Spojené štáty by si za ochotu naúčtovali stovky miliárd dolárov.
Keďže Trump sa nemieni riadiť Zelenského podmienkami, smeruje to k tomu, že úlohu povojnových „protektorov“ Ukrajiny formálne prevezmú európske štáty. Aspoň v symbolickej rovine, keďže na viac nemajú predpoklady.
Pokiaľ ide o mierové rokovania a prípadné dohody, tie zrejme budú mať – rovnako ako samotný konflikt – dve základné roviny. Jedna bude americko-ruská, keďže ide o proxy vojnu Spojených štátov a Ruska (ako to napokon otvorene priznal aj Boris Johnson). Druhá bude ukrajinsko-ruská.
Asi netreba zdôrazňovať, že rozhodujúca je prvá rovina. Bez americkej podpory a amerického vyzbrojovanie by Ukrajina nikdy nemohla vojensky udrieť na ruské menšiny na východnej Ukrajine (2014). Alebo odmietnuť rokovania s Ruskom o ukončení vojny na Donbase a o neutralite Ukrajiny (január 2022).
Boli to americké zbrane pre Kyjev a expanzívna politika NATO, ktoré boli motorom kríz a konfliktov na Ukrajine. A bude to zastavenie amerického vyzbrojovania Ukrajiny, ktoré môže konflikt po jedenástich rokoch ukončiť.
A Zelenskyj asi nebude v pozícii, aby mohol diktovať Američanom a Rusom tvrdé podmienky.
Po rokoch chýb – zákazov rokovaní a príkazov riešiť krízu vojenskou silou a porážkou Ruska – sú možnosti ukrajinského vedenia obmedzené. Už môže tlačiť len na prijateľné alebo únosné mierové podmienky. A v rámci toho aj na to, aby Trump zabudol na šialený nápad s 500-miliardovými vojnovými reparáciami z vrecka Ukrajincov.
Celý čas – od roku 2008 a potom od roku 2014 – predsa bolo zrejmé, že vojenské „investície“ Američanov do Ukrajiny sú vysoko rizikové. Ak svet dopustí, aby americká vláda hodila zodpovednosť a miliardové reparácie na krk vyčerpaných Ukrajincov, bola by to prvá a principiálna chyba „spravodlivého mieru“.
