Stretnutie Putina a Trumpa sa uskutoční možno už vo februári

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priblížil, že stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom by sa mohlo uskutočniť už koncom februára. Nevylúčil však, že k nemu dôjde až o niečo neskôr.

Na otázku, či by sa stretnutie Putina a Trumpa mohlo konať tento mesiac, tlačový tajomník podľa agentúry Interfax povedal: „Možno. A možno nie.“

O tomto časovom horizonte na tlačovej konferencii vo svojej floridskej rezidencii Mar-a-Lago hovoril podľa americkej televízie CNN aj Trump. Uviedol, že s Putinom sa „pravdepodobne“ stretne ešte tento mesiac, no konkrétny dátum nešpecifikoval.

Putin a Trumpov predchodca Joe Biden usporiadali samit v Ženeve v júni 2021. Bol to posledný prípad, keď sa americký a ruský líder stretli tvárou v tvár, hoci Biden a Putin mali telefonát vo februári 2022 a správy sa posielali cez sprostredkovateľov.

Pripomeňme, že Trump hovoril s Putinom telefonicky 12. februára takmer hodinu a pol, krátko nato mal samostatný hovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rubio kontra Lavrov

Správy o možnom stretnutí lídrov oboch veľmocí prichádzajú iba deň po rokovaniach ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Saudskej Arábii, kde sa Washington a Moskva dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine.

Utorkové rokovania v Rijáde viedli americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov. Zúčastnil sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Rubio po stretnutí vyhlásil, že Washington sa usiluje o spravodlivé a trvalé riešenie vojny na Ukrajine a potvrdil, že Európa bude súčasťou rozhovorov o ukončení konfliktu. Šéf ruskej diplomacie zas povedal, že USA a Rusko sa dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine.

Zelenskyj v reakcii na toto stretnutie avizoval odloženie svojej cesty do Saudskej Arábie. Rozhovory „prebiehajú medzi zástupcami Ruska a zástupcami Spojených štátov amerických. O Ukrajine - opäť o Ukrajine - a bez Ukrajiny,“ reagoval Zelenskyj v utorok počas oficiálnej návštevy Turecka.

Putin je spokojný

Vladimir Putin považuje rokovania americko-ruskej delegácie v Saudskej Arábii za prvý krok k obnoveniu spolupráce so Spojenými štátmi. Ich cieľom a predmetom bolo predovšetkým vybudovať dôveru, povedal Putin v stredu počas návštevy závodu na výrobu bezpilotných lietadiel v Petrohrade.

Bez zvyšovania dôvery medzi USA a Ruskom nie je podľa šéfa Kremľa možné vyriešiť viacero otázok - predovšetkým vojnu na Ukrajine.

"(O rozhovoroch) som bol informovaný. Hodnotím ich pozitívne, priniesli výsledok," povedal Putin. "Podľa môjho názoru sme urobili prvý krok k obnoveniu spolupráce v rôznych oblastiach spoločného záujmu" dodal.

Zástupcovia USA v Saudskej Arábii podľa ruského prezidenta preukázali, že sú "úplne iní ľudia". "Boli otvorení procesu vyjednávania, nemali žiadne predsudky a neposudzovali to, čo bolo urobené v minulosti," povedal novinárom v Petrohrade.        

V reakcii na neúčasť zástupcov Európy a Ukrajiny v Rijáde uviedol, že Rusko nikdy neodmietalo rozhovory s európskymi predstaviteľmi alebo Kyjevom. Naopak, to oni podľa neho s Moskvou nechceli rokovať alebo úplne zastavili kontakty. "Ukrajinu nikto vylučuje," zdôraznil Putin. Reakciu Kyjeva na rokovania medzi USA a Ruskom preto označil za "hysterickú".

Potrebné je podľa neho vyjasniť si aj záležitosť predĺženia platnosti zmluvy o jadrovom odzbrojení New START, ktorá vyprší 5. februára 2026.

Stretnutie v Paríži

Stretnutia o Ukrajine neobchádzajú ani iné lokality. Francúzsko bude totiž v stredu popoludní hostiť v Paríži druhý samit o Ukrajine a európskej bezpečnosti za účasti širšej skupiny spojencov.

Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok boli predstavitelia Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky.

Podľa agentúry Reuters a denníka The Guardian však tentoraz dostali pozvánku aj Litva, Estónsko, Lotyšsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko, ako aj mimoúnijné krajiny Kanada a Nórsko. Elyzejský palác však tieto informácie nepotvrdil.

Cieľom stretnutí organizovaných Francúzskom je posúdiť plány Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Macron zorganizoval stretnutie aj s cieľom iniciovať konzultácie o situácii a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ako aj výzvach pre bezpečnosť v Európe.

Pondelňajší samit v Paríži sa podľa portálov Politico a Euronews skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Opäť sa len vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, napísalo Politico.

Pellegrini je v šoku

Slovenský prezident Peter Pellegrini v reakcii uviedol, že iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v mierových rokovaniach o Európe sú v protiklade s tým, po čom na mníchovskej konferencii volala Európa.

"Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci," povedal Pellegrini.

Podľa jeho slov tento zvláštny prístup Macrona robí pravý opak a triešti Európsku úniu a jednoducho ju fragmentuje na menšie časti.

"Najprv samit, kde spolu s Veľkou Britániou bolo len pár vybraných krajín, teraz ďalší samit, ktorý má byť dnes, kde je ďalšia nejaká skupina krajín, kde som neporozumel, prečo tam nie je nielen Maďarsko a Slovensko, hoc my priamo susedíme s krajinou konfliktu. Zvláštne! Nerozumiem, ako nemôže byť na samit o budúcnosti Ukrajiny a povojnového usporiadania prizvaná krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde ten vojnový konflikt je. Krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde sa má hovoriť o trvale udržateľnom mieri," podotkol Pellegrini a podčiarkol, že to, čo robí francúzsky prezident, neprispieva k jednote.

(tod/tasr/reuters)