Veľké texty sú aktuálne práve dnes: cestopisy Karla Maya a jeho vplyv na nemeckú lásku k islamu

Len málo autorov zanechalo v nemeckej predstavivosti o moslimskom svete a jeho chápaní takú trvalú stopu ako Karl May. Z jeho kníh sa v Nemecku predalo približne 100 miliónov výtlačkov a ďalších 100 miliónov vo zvyšku sveta, čo z neho robí vôbec najprekladanejšieho nemeckého autora.

Najznámejšie sú jeho dobrodružné romány vyobrazujúce americký západ, vďaka ktorým sa z mena Winnetou stal známy pojem. No práve Mayov Cyklus príbehov z Orientu – rozsiahla séria románov z islamského sveta v 19. storočí – mal na vnímanie islamu v Nemecku pravdepodobne väčší vplyv.

Prostredníctvom svojho hlavného hrdinu menom Kara ben Nemsí vytvoril May víziu moslimského sveta, ktorá má dodnes vplyv. V tejto vízii sa mieša obdiv, exotika a jemná vľúdnosť do príbehu, ktorý fascinuje a čiastočne aj zavádza celé generácie čitateľov.

Autor, hrdina a vnímaná realita

Mayove príbehy z Orientu neboli pre jeho čitateľov len fikciou. Prijímali sa ako spoľahlivý opis moslimského sveta. V nemeckom prieskume z roku 2010 až 93 percent čitateľov pripustilo, že Mayove diela ovplyvnili ich vnímanie islamu. Jeho živé opisy plné dobrodružstiev a morálnych ponaučení predstavovali islam ako lákavú, ale aj nebezpečnú silu – schopnú veľkej pohostinnosti a cti, ale aj fanatizmu a zaostalosti.

Tieto dojmy vyvolali u nemeckého publika, z ktorého mali mnohí čitatelia len nepatrnú priamu skúsenosť s islamom, veľký ohlas. Aj preto vnímali Mayove romány ako spoľahlivý opis reality. Spisovateľ však v čase písania svojich najvplyvnejších románov v skutočnosti nikdy nenavštívil žiadnu moslimskú krajinu a všetky svoje poznatky čerpal z druhej ruky, napríklad z populárnych encyklopédií.

Kľúčovým prvkom tohto účinku bolo bezproblémové stotožnenie sa Maya s jeho hrdinom Karom ben  Nemsím. Cyklus príbehov z Orientu, ktorý May napísal v prvej osobe, hlavného hrdinu umiestnil do polohy takmer neporaziteľného nemeckého cestovateľa, ktorý sa v islamskom svete orientuje s inteligenciou, fyzickou zdatnosťou a morálnou prevahou.

Jeho náprotivok, tvrdohlavý a trochu fanatický, no sympatický Hadží Halef Omar, sa snaží svojho nemeckého „efendiho“ obrátiť na islam. No pokiaľ ide o teologickú argumentáciu, neustále býva oklamaný jeho nadradenosťou. May prostredníctvom tejto ikonickej dvojice vykreslil islam, ktorý by mohol byť ušľachtilý, ale potreboval by na to západné – konkrétne nemecké – vedenie.

Táto predstava osvieteného Západu, ktorý do Orientu prináša svoju civilizáciu (a kresťanstvo), zostáva v nemeckom vnímaní islamu trvale prítomnou témou, čo prístup Karla Maya výrazne odlišuje od oveľa diferencovanejšieho a láskavejšieho vyobrazenia islamu v dielach sira Richarda Burtona, ktorý písal približne v rovnakom období.

Dedičstvo Mayovho „obrazu islamu“

Mayov obraz islamu odrážal perspektívu nemeckých orientalistov 19. storočia: zmes fascinácie, romantizmu a implicitného eurocentrizmu. Jeho romány vyobrazujú moslimské postavy čierno-bielo
– buď ako ušľachtilých spojencov, alebo ako zákerných intrigánov.

Samotný islam sa pritom priamo neodsudzuje, vykresľuje sa však ako viera, ktorá síce vo svojej podstate nie je zlá, ale nedisponuje racionálnou jasnosťou a etickou nadradenosťou kresťanstva. Moslimský svet je v Mayových románoch definovaný fatalizmom, poverami, neľahkým spolužitím s európskou modernou – a (podvedomou) túžbou po duchovnom povznesení prostredníctvom kristianizácie.

Toto vyobrazenie zohralo pri formovaní nemeckej kultúrnej pamäti o islame významnú úlohu a ovplyvnilo nemecké postoje k nemu: od nemecko-osmanského spojenectva počas prvej svetovej vojny až po Hitlerovu dobre zdokumentovanú fascináciu Mayovými dielami, ktorá posilnila jeho vlastný romantizovaný pohľad na islamský militarizmus.

Toto dedičstvo pretrvávalo aj počas masového náboru tureckých gastarbeiterov v 60. rokoch minulého storočia, pričom v diskusiách o utečeneckej politike a integrácii jeho účinky trvajú dodnes, čo len ilustruje, ako hlboko Mayove opisy prenikli do vyvíjajúceho sa vzťahu Nemecka k moslimskému svetu.

Prieskum medzi (nemeckými) čitateľmi Karla Maya z roku 2010 ukázal, že takmer 70 percent z nich spočiatku považovalo Mayovo vyobrazenie islamu za realistické, hoci v tomto vnímaní pri bližšom kontakte so skutočnými islamskými doktrínami a praktikami často nastávali zmeny. Okrem toho 72 percent čitateľov pripustilo, že Mayove diela ovplyvnili ich chápanie islamskej kultúry, pričom viac ako 60 percent z nich to dokonca inšpirovalo k ďalšiemu skúmaniu tejto témy.

Jeho frazeológia a vyobrazenia islamského sveta, ako napríklad často opakované „pri brade proroka“ alebo slovo „kismet“ (ako „osud“), sa dostali do bežnej hovorovej reči, čím sa jeho verzia islamu v ľudovom povedomí ešte viac udomácnila. Tento proces bol navyše umocnený ešte aj vďaka početným filmovým adaptáciám Mayových diel.

Samozrejme, je otázne, či všeobecný pokles literárnej kompetencie vyvolá medzi čitateľmi generácie Z rovnaký záujem o Maya, ako to bolo v prípade staršej, na jeho dielach vychovanej generácie. Napriek tomu možno konštatovať, že vzhľadom na doterajší obrovský vplyv tohto spisovateľa na nemecké vnímanie islamu bude jeho beletria – či už vedome, alebo nevedome – ešte dlho prítomná v kultúrnom podtexte vzťahu Nemecka k jeho rastúcemu moslimskému obyvateľstvu.

Vývoj Mayovej vízie islamu v 21. storočí

Moderné mediálne prostredie a demografické zmeny skomplikovali a v niektorých prípadoch dokonca posilnili Mayovu víziu islamu. Zatiaľ čo nastalo zvýšenie počtu reálnych interakcií medzi moslimami a Nemcami, vnímanie islamu verejnosťou je naďalej výrazne formované mediálnymi naratívmi o terorizme, migrácii a kultúrnych konfliktoch – čo sú témy, ktoré rezonujú aj v Mayových dielach.

Nedávna štúdia o vnímaní islamu v Nemecku ukázala, že 65 percent respondentov spája toto náboženstvo s prísnym dodržiavaním predpisov a fanatizmom, zatiaľ čo len 11,7 percenta ho spája
s kultúrnym bohatstvom a cestovaním. Toto vnímanie je presným odzrkadlením charakteristiky
stereotypov v Mayovom Cykle príbehov z Orientu, pričom ich nevymyslel on sám. Jeho diela skôr tieto existujúce stereotypy, ktoré boli rozšírené v menej známej literatúre z rovnakého obdobia, len posilňovali.

Mayove diela takisto podnietili fascináciu exotickým Orientom, teda perspektívu, ktorá je v nemeckom turistickom priemysle prítomná dodnes. Blízky východ zostáva obľúbenou destináciou nemeckých cestovateľov, pričom mnohí z nich vyhľadávajú práve krajiny a kultúrne zážitky romantizované v Mayových románoch. To je obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že 23,6 percenta účastníkov štúdie uviedlo, že k návšteve Blízkeho východu bolo inšpirovaných po prečítaní Mayových diel. To ukazuje, ako jeho beletria naďalej formuje vzťah reálneho sveta k islamu.

Hoci Karl May Blízky východ sám nikdy nenavštívil, jeho fiktívne vyobrazenia islamu majú pozoruhodnú trvácnu silu. Jeho zachytenie moslimského sveta ako sveta exotického, niekedy ušľachtilého, často však aj iracionálneho, ovplyvnilo celé generácie nemeckých čitateľov a naďalej sa odráža v súčasných diskusiách o islame v Európe. Skutočnosť, že prvé literárne stretnutie s islamom pre mnohých Nemcov stále pochádza z Mayových diel, svedčí o ich trvalom vplyve.

Zhrnutie

Cyklus príbehov z Orientu Karla Maya formoval vnímanie islamu v Nemecku po celé generácie. Jeho príbehy vykresľovali romantickú, ale zároveň vľúdnu víziu – exotickej viery, ktorá potrebuje vedenie Západom. Toto vyobrazenie stále rezonuje v dnešných diskusiách o integrácii a identite a ovplyvňuje postoje od nemecko-osmanského spojenectva až po modernú utečeneckú politiku. Mayov islam bol mýtický, no vplyv jeho vyobrazenia zostáva reálny. V čase, keď Nemecko zápasí so svojím vzťahom k islamu, zostáva nezodpovedaná otázka: nahradí nakoniec fikcia realitu alebo bude Mayovo dedičstvo naďalej určovať pohľad krajiny na moslimský svet?