Trumpov apetít sa uspokojiť nedá

Ešte pred niekoľkými dňami bol jeho rastúci protekcionizmus témou číslo jeden. A Trump stíha všetko, hoci ani v prípade uvaľovania ciel teraz nepostupuje vyslovene takticky. Často skôr až nepochopiteľne. Platilo, platí a bude platiť, že obchodná bilancia je jeho najdôležitejším ukazovateľom.

Zďaleka najväčší obchodný deficit majú USA s Čínou, a to 354 miliárd dolárov. 

S Európou má Amerika obchodný deficit vo výške 150 miliárd dolárov. Najviac k tomu prispievajú Nemci, ktorých Trump preto nemá rád, so svojím vývozom automobilov a poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. S Mexikom 108 miliárd dolárov a s Kanadou 50 miliárd.

Nedávno Trump uviedol, že od 2. apríla pravdepodobne zavedie clá na dovoz automobilov vo výške „približne 25 percent“. Najviac to zasiahne automobilky v Európe, ktoré sú už v takom stave, v akom sú. Teda ak sa Trumpov sľub splní a nedôjde k ďalším odkladom, ako je to zatiaľ v prípade ciel uvalených na Kanadu a Mexiko. Nie je ani jasné, či by mali byť clá plošné, alebo sa budú vzťahovať na vybrané krajiny. Typicky by sa ponúkalo spomínané Nemecko.

Vo všeobecnosti sa však približne 50 percent automobilov na americkom trhu vyrába v USA. Dovážajú sa potom najmä mexické a kanadské, potom kórejské a, samozrejme, nemecké. Je tu nepomer, pretože Európa uvaľuje na dovoz amerických áut clá vo výške 10 percent, čo je štyrikrát viac ako USA uvaľujú na dovoz áut z Európy.

Od začiatku bolo najlogickejším riešením, aby sa EÚ pokúsila rokovať predovšetkým prostredníctvom zosúladenia, rozumejme zníženia týchto ciel. V súčasnosti za EÚ v otázke ciel rokuje slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Súčasná pozícia Európskej komisie k zosúladeniu ciel je taká, že je „pripravená nájsť s USA vzájomne výhodné riešenia v oblasti ciel, ale ani jedna strana nepredložila žiadnu konkrétnu ponuku na zníženie ciel“. A že akékoľvek zníženie musí byť obojstranne výhodné.

Európa na Trumpove útoky o clách reagovala aj opakovaním, že v oblasti služieb má obchodný deficit ona. V súčasnosti vo výške približne 109 miliárd eur. Preto radšej uvádza obchodnú bilanciu spoločne, bez rozlišovania medzi tovarom a službami. Potom deficit v neprospech USA vychádza len na 48 miliárd. „V tomto zmysle sa naše ekonomiky veľmi dobre dopĺňajú,“ hovorí Komisia.

To však na Trumpa veľmi nezapôsobí ani ho to neuspokojí. Ako vidíme v prípade spomínanej Ukrajiny a nových vyhlásení o Volodymyrovi Zelenskom, americký prezident je pri chuti. To znamená, že má chuť hrať tvrdú hru a ísť až na doraz.

Okrem toho, pokiaľ ide o clá, republikáni majú v prvom rade stále na stole daňový balíček, ktorý však bude musieť prejsť Kongresom. A na sľúbené zníženie daní sú potrebné peniaze. Predovšetkým ide o Trumpovu víziu reindustrializácie a cieľ presunúť čo najviac výroby do USA. Chce, aby si zahraničné spoločnosti vybrali medzi platením ciel a presunom výroby. Na oplátku im sľubuje deregulované prostredie s čo najnižšími daňami z príjmu právnických osôb.

Ak za vlády Joea Bidena rástlo hospodárstvo USA najmä vďaka výdavkom a vytváraniu veľkých rozpočtových deficitov, za novej administratívy má rast opäť pochádzať najmä zo súkromného sektora. Vlani sa rozpočtový deficit skončil na úrovni 6,9 percenta HDP. Minister financií Scott Bessent zdôrazňuje, že ho chce znížiť na tri percentá a udržať aj hospodársky rast na úrovni troch percent. Je preto dosť naivné ubezpečovať sa, že všetko sa nakoniec podarí dohodnúť „ vzájomne výhodným“ spôsobom.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.