Po stáročia bola táto púť poznačená duchovnou reflexiou, pokorou a zbožnosťou – išlo o rovnostársku skúsenosť, ktorej cieľom bolo zjednotiť veriacich naprieč rasami, spoločenskými triedami či národnosťami. Napriek tomu však dnes Mekka prechádza bezprecedentnou transformáciou, ťažko porovnateľnou s čímkoľvek v jej doterajšej histórii.
Do výšky sa týčiace luxusné hotely, rozľahlé nákupné centrá a špičkové luxusné služby zmenili posvätné mesto islamu na komerčné centrum, čo nutne nastoľuje otázku: Je Mekka ešte stále srdcom islamského duchovného života, alebo sa z nej stáva náboženský Disneyland?
Komercializácia púte hadždž
Púť do Mekky bola tradične hlbokým duchovným činom, ktorý si vyžadoval fyzickú vytrvalosť a sebadisciplínu. Pútnici kráčali v stopách proroka Mohameda a vykonávali sériu rituálov, ktoré posilňovali spojenie medzi jednotlivcom a Bohom.
Samozrejme, rovnako ako pri všetkých svätých miestach, koncept cestovného ruchu a existencia spoločenskej hierarchie boli vždy neoddeliteľnou súčasťou púte do Mekky, ako to nakoniec už farbisto vykreslil sir Richard Burton vo svojej knihe Osobné rozprávanie o púti do Mediny a Mekky.
Napriek tomu sa však v posledných rokoch z púte stala skúsenosť, ktorá je oveľa viac diferencovaná ako kedykoľvek v minulosti. Zámožní návštevníci sa teraz môžu rozhodnúť pre VIP balíčky, ktoré im ponúkajú ubytovanie v päťhviezdičkových zariadeniach, klimatizovanú dopravu medzi miestami náboženského významu a exkluzívny prístup do modlitebných priestorov – to všetko za cenu, ktorá často dosahuje desiatky tisíc dolárov.
Medzitým menej privilegovaní pútnici čelia preplneným priestorom, dlhým radom a nedostatku sociálnych zariadení. Jednoduchý akt splnenia si posvätnej povinnosti transformovalo bohatstvo a privilégiá, čo v konečnom dôsledku spochybňuje samotnú podstatu púte.
Tento posun zároveň sprevádzali aj prudko rastúce náklady. Ceny za hadždž sa dramaticky zvýšili, pričom mnohí moslimovia z krajín s nižšími príjmami považujú púť za finančne nedosiahnuteľnú: Napríklad pútnici z Tuniska poľahky utratia približne 8-tisíc eur na osobu, pričom cena je do značnej miery kontrolovaná a manipulovaná systémom kvót, ktorý zaviedla Saudská Arábia.
Podľa kritikov sa z niekdajšieho aktu zbožnosti, dostupného pre každého, stalo privilégium pre vyvolených, čo výrazne protirečí islamskému princípu rovnosti pred Bohom. Qari Asim, starší imám v mešite Makkah v anglickom meste Leeds, dokonca zdôraznil potrebu „získať hadždž naspäť z pazúrov masovej komercializácie“ a varoval, že nadmerný kapitalizmus podkopáva zamýšľanú sociálnu a ekonomickú rovnosť, ktorú posvätná púť pôvodne presadzovala.
Potlačenie islamského odkazu a tradícií
Transformácia Mekky však nie je len ekonomická, ale aj architektonická. V priebehu posledných desaťročí bolo mnoho historicky významných miest mesta, ktoré mali kedysi zásadný význam pre pochopenie vzniku islamu, zničených kvôli komerčnej expanzii.
Miesto narodenia proroka Mohameda napríklad nahradilo nákupné centrum. Dom jeho prvej manželky Chadídže sa zmenil na verejnú toaletu. Budovy postavené počas osmanskej a abbásovskej éry, ktoré kedysi obklopovali Veľkú mešitu, boli zbúrané, aby uvoľnili miesto pre výškové hotely a luxusné byty.
Azda najvýraznejším prírastkom do panorámy mesta sú však veže komplexu Abraj Al Bait Towers, ktorých súčasťou je aj výšková budova Makkah Clock Tower, postavená s ohromujúcim rozpočtom 15 miliárd dolárov spoločnosťou Saudi Binladin Group, ktorá hrdo nesie obrovské hodiny, zostrojené švajčiarskou firmou Straintec.
Vo výške viac ako 600 metrov sa veža týči nad posvätnou Kaabou, jej blikajúce svetlá a masívna hmota zatieňujú duchovné srdce islamu. Kontrast je ako päsť na oko: miesto ktoré slúžilo modlitbám a rozjímaniu v súčasnosti leží v tieni jedného z najvyšších mrakodrapov na svete, kde sa nachádza nákupný komplex plný globálnych luxusných značiek.
Ekonomické záujmy, ktoré stoja za transformáciou Mekky
Hnacou silou rýchlej komercializácie Mekky je kombinácia štátnej politiky a súkromných investícií. Saudská Arábia sa prezentuje ako strážca najsvätejších miest islamu, no zároveň je tiež silne zainteresovaná na premene Mekky na globálnu destináciu náboženského turizmu.
Miliardy dolárov sa naliali do infraštruktúrnych projektov navrhnutých tak, aby vyhovovali stále rastúcemu počtu návštevníkov s cieľom zvýšiť ročný počet v priebehu nadchádzajúcich desaťročí pútnikov z miliónov na desiatky miliónov (a vyhnúť sa vysoko nebezpečným prípadom hromadnej paniky a tlačeniciam, ktoré sa v Mekke pravidelne vyskytujú).
Ale kto má prospech z tejto transformácie? Medzinárodné hotelové reťazce, prevádzkovatelia luxusného maloobchodu a saudské konglomeráty našli v odvetví náboženského cestovného ruchu skutočne lukratívny trh.
Saudská vláda medzitým žne značné ekonomické výhody z prílevu pútnikov, pričom hadždž a umra ročne prispievajú do národnej ekonomiky miliardami dolárov. V roku 2019 predstavovali príjmy z týchto pútí približne 12 miliárd dolárov, čo predstavuje takmer 3 percentá národného HDP z iných ako ropných zdrojov.
Prognózy naznačujú, že do roku 2032 by tieto príjmy mohli narásť na 350 miliárd dolárov, a to vďaka investíciám do infraštruktúry a iniciatívam na zvýšenie počtu pútnikov. To, čo kedysi predstavovalo akt oddanosti viere, sa stalo multimiliardovým priemyslom, kde ziskové marže majú prednosť pred náboženskou integritou.
Dvojaký meter: Konzumný spôsob života verzus islamské hodnoty
Islam už dlho varuje pred materiálnym prebytkom a vyzýva veriacich, aby si osvojili skromnosť a pokoru. Nová identita Mekky ako luxusnej destinácie je však s týmito zásadami v príkrom rozpore. Pútnici, ktorí prichádzajú hľadať duchovný zážitok, sa namiesto toho stretávajú s prostredím, kde vládne komercia a obchod. Od reťazcov rýchleho občerstvenia, ktoré lemujú celé ulice, cez luxusné nákupné centrá zamerané na bohatých návštevníkov – mesto čoraz viac formujú potreby výsostne komerčného, a nie duchovného charakteru.
Táto transformácia je v ostrom kontraste s inými posvätnými miestami po celom svete. Zatiaľ čo Vatikán, Jeruzalem či budhistické pútnické centrá udržiavajú rovnováhu medzi spiritualitou a modernosťou, rýchla komercializácia Mekky sa zdá byť takmer nekontrolovaná. Tam, kde sa iným tradíciám a náboženstvám podarilo zachovať historické pamiatky, nám minulosť Mekky mizne pred očami v prospech nových výškových budov.
To nevyhnutne nastoľuje nepríjemnú otázku: stráca Mekka svoju posvätnú podstatu v snahe o ekonomický zisk? Výzvou je teraz nájsť rovnováhu medzi modernizáciou a zachovaním duchovnej čistoty najposvätnejšieho miesta islamu. Ak sa táto rovnováha stratí, Mekka sa skutočne môže stať prvým náboženským Disneylandom na svete – pôsobivým, výnosným a hypermoderným pútnickým miestom, ktoré však stratilo kontakt so svojimi posvätnými koreňmi.
Zhrnutie
Mekka, kedysi nepoškvrnené duchovné srdce islamu, v súčasnosti prechádza bezprecedentnou transformáciou. Svätyňu Kaaba zatieňujú vysoké mrakodrapy, historické pamiatky sa búrajú, aby uvoľnili miesto luxusným hotelom a púť hadždž – kedysi pokorný akt viery – sa stáva čoraz viac privilégiom pre bohatých. Mekka sa stáva náboženským Disneylandom, kde zážitok z návštevy diktuje obchod a duchovná oddanosť viere je zabalená ako produkt pre priemysel s miliardovými tržbami. A zatiaľ čo Saudská Arábia zrýchľuje realizáciu svojich ambícií podľa reformného programu Vízia 2030, vynára sa skutočná otázka: Môže sa Mekka modernizovať bez toho, aby stratila svoju dušu, alebo už bola táto hranica dávno prekročená?