Mexiko sužujú drogové kartely, obrovská kriminalita i korupcia Fakt, že nefunkčný štát má aj nefunkčné súdnictvo neprekvapí. Žiadosť bosa drogového kartelu, určená šikovnej právničke, však šokujúca je. Chce sa stať ženou, podstúpiť zmenu pohlavia a ona to má vybaviť.
Neviem si síce predstaviť prostredie viac nabité testosterónom a mačizmom ako mexický drogový kartel, ale táto špecifická žiadosť má aj istú logiku. Celoživotná túžba byť ženou sa spája s úsilím uniknúť zo sveta plného smrti. Dá sa to? Možno, keď úplne zmeníte svoju podobu... a možno ani tak nie.
Sledujeme telenovelu s artovými prvkami, drámu, muzikál i gangsterku a je to celkom rýchla jazda. To najcennejšie predstavuje istá autenticita a surovosť, ktorá sa derie na povrch napriek zvláštnej práci s formou. Vidíte – a hlavne cítite – Mexiko, jeho krutosť, zvláštnu dynamiku a sentiment. Nálady sa prudko menia a film prináša niekoľko zásadných spoločenských tém.
Zvláštna je aj práca s motívom zmeny pohlavia. Filmov s touto tematikou vzniklo veľa, ale tento sa vymyká
– zmena pohlavia je síce silným motívom, ale nakoniec možno ani nie podstatným. Transgender komunita mala voči dielu výhrady. Hlavná postava snímky pomyselný Rubikon však prekročila už tým, že sa stala hlavou zločineckej organizácie. Táto karta je rovnako vysoká ako karta samotnej tranzície.
No a potom je tu hlavný motív – žiadna zásadná životná zmena nie je zadarmo. Vždy draho zaplatíte! Zločinec, ktorý sa stáva ženou, sa pokúša zmeniť aj svoje správanie. Stráca rodinu. Mení sa jeho duša? Dá sa to vôbec? Je možné pretrhať korene so zločineckým prostredím?
Film kladie všetky tieto otázky a miesi sa v ňom gýč, drsnosť, nadhľad a irónia, ale miestami je pozoruhodne pravdivý.
Poďme sa venovať jednotlivým zložkám – hudba a piesne majú kolísavú úroveň, postavy prekladajú dialógy spevom a nie vždy je to funkčné. Naopak, tanečné scény sú skvelé – nesmierne surové a dynamické. Rovnako dobre zvolené je prostredie – žiadna sterilná nažehlenosť, akú si spájame s muzikálom.
Zdôrazňuje sa výkon transgender herečky Karly Sofie Gascón – lenže podobný typ postáv (úlohy, ktoré vyžadujú fyzickú premenu) často jednoducho získava ocenenia. Pre mňa je pozoruhodný výkon Zoe Saldany v úlohe právničky, ktorá Emiliu sprevádza všetkými životnými premenami.
Réžia Jacquesa Audiarda sa miestami spochybňuje a miestami vynáša do neba. Rozhodne nie je bez chýb, otvorene používa klišé, ale zachováva si dynamiku a hravosť, pre ktorú máme – napriek výhradám – chuť film sledovať. Nakoniec je dielo i rodinnou drámou s vyhroteným – do krajnosti – sporom o deti.
Emilia Pérez je jednoducho zvláštny film.