K tejto téme sa v ďalšom období často vyjadroval, kladúc pritom veľký dôraz na potrebu „budovať mosty, nie múry“. Jedným z najpozoruhodnejších momentov v diskusii o nelegálnej migrácii boli prezidentské voľby v USA v roku 2016, keď František nepriamo kritizoval Donalda Trumpa za jeho postoj k prisťahovalectvu a návrhy na masové deportácie.

Vo februári roku 2016 vydal slávne vyhlásenie: „Kto myslí len na budovanie múrov, nech sú kdekoľvek, a nie na budovanie mostov, nie je kresťan. To nie je v evanjeliu.“

Vo Francúzsku pápežov postoj k prisťahovalectvu dobre prijala staršej generácia, z ktorej mnohí sa prikláňajú k stredovým, respektíve ľavicovým názorom, a sú naďalej ovplyvňovaní zásadami tolerancie a otvorenosti z obdobia po Druhom vatikánskom koncile.

Ich názory sú však v ostrom kontraste s názormi mladšej generácie. Katolíci milénia a generácie Z, silne ovplyvnení protestmi proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia v rokoch 2013 až 2015 (La Manif pour tous), majú tendenciu klásť väčší dôraz na identitu a potrebu nanovo upevniť francúzsku kultúru a históriu.

Ako povedal francúzsky štatistik Jérôme Fourquet, katolícki voliči zažívajú „prebudenie identity“. Počas prezidentských volieb v roku 2022 sa značný počet katolíkov zapojil do kampane nacionalistického kandidáta Érica Zemmoura, ktorý pápeža pravidelne ostro kritizoval.

Zrušenie latinskej omše

Najkontroverznejšou otázkou bolo určite obmedzenie tradičnej latinskej omše (nazývanej aj mimoriadna forma rímskeho rítu). V júli 2021 pápež František na prekvapenie nielen tradičných katolíkov vydal motu proprio [z vlastnej iniciatívy, pozn. red.] Traditionis custodes. Tým zrušil ustanovenia o tradičnej latinskej omši, ktoré zaviedol Benedikt XVI. apoštolským listom Summorum pontificum z roku 2007.

Odvtedy sa už tradičná latinská omša nemohla sláviť vo farských kostoloch bez výslovného povolenia biskupa. V období predtým, teda medzi rokmi 2007 až 2021, mala dostatočne veľká skupina veriacich, ak o to požiadala, právo sláviť latinskú omšu vo svojej farnosti. Okrem toho kňazi, ktorí chceli sláviť túto liturgiu, museli po novom získať povolenie z Vatikánu.

Zatiaľ čo väčšina francúzskych biskupov a kňazov toto motu proprio privítala, mnohí francúzski katolíci tak neurobili. Kňazské bratstvo svätého Petra (FSSP), ktoré sa venuje výlučne sláveniu tradičnej latinskej omše, nad touto reformou vyjadrilo svoj „hlboký zármutok“.

Hoci tradicionalistickí katolíci zostávajú vo Francúzsku malou menšinou – tvoria približne len štyri percentá z celkového počtu francúzskych katolíkov –, ich hlas pomerne dobre počuť. Každoročne organizujú slávnu púť do Chartres, ktorá sa koná v období okolo Turíc. V roku 2024 sa na tejto púti podľa organizátorov zúčastnilo 18-tisíc veriacich z celého sveta.

Vzťah medzi pápežom Františkom a francúzskymi katolíkmi však nemožno zredukovať len na tento spor. Františkova návšteva Marseille v septembri 2023 a jeho účasť na Stredomorských stretnutiach sa všeobecne považovala za veľký úspech, pričom na jeho slávnostnej omši na štadióne Vélodrome v tomto meste sa zúčastnilo 50-tisíc veriacich. O rok neskôr v decembri 2024 František pricestoval na Korziku, aby tam slávil ľudové pobožnosti. Táto návšteva sa vnímala aj ako silné gesto podpory zo strany pápeža novovymenovanému kardinálovi Françoisovi Bustillovi, arcibiskupovi ostrova, ktorý je vo Francúzsku veľmi populárny.

Hoci vzťahy medzi francúzskymi katolíkmi a ich pápežom niekedy neboli príliš harmonické, František sa u nich zapíše do pamäti pre svoj silný apel na evanjelizáciu. Minulý rok bolo počas veľkonočnej vigílie pokrstených viac ako 12-tisíc osôb, z toho 7 135 dospelých: v porovnaní s rokom 2023 ide o 31-percentný nárast.

Francúzski katolíci, hoci sú Františkovi vďační za jeho entuziazmus a nádej, dúfajú, že nový pápež sa bude naďalej zameriavať nielen na šírenie evanjelia, ale opäť a znovu aj na podporu kresťanskej kultúry a tradície Európy a Francúzska, ako to robil Františkov predchodca, zosnulý pápež Benedikt. Tieto očakávania sú obzvlášť dôležité v krajine, v ktorej podiel moslimov zostáva najvyšší v západnej Európe (11 percent), v dôsledku čoho sa jej kresťanské hodnoty čoraz viac spochybňujú.

Zhrnutie

Vzťahy pápeža Františka s francúzskymi katolíkmi boli často poznačené napätím, a to najmä v otázkach prisťahovalectva, tradície a identity. Jeho silný promigračný postoj našiel pochopenie u staršej generácie katolíkov, u mladších konzervatívcov sa však stretol s nesúhlasom. Najväčší rozpor nastal v roku 2021, keď obmedzil tradičnú latinskú omšu, čo vyvolalo silné reakcie zo strany tradicionalistov. Napriek týmto rozporom si František s Francúzskom udržiaval významom naplnený vzťah, čo umocnili jeho návštevy Marseille a Korziky, ktoré boli dobre prijaté. K jeho odkazu patrí výzva na evanjelizáciu, ktorá sa prejavila v náraste počtu krstov. Francúzski katolíci od nového pápeža očakávajú, že bude pokračovať v šírení evanjelia a zároveň oživí európske kresťanské tradície v Európe, ktorá čelí výzve zrýchľujúceho sa vzostupu islamu.