Stepi pri Kaspickom mori sa menia na púšť. Prachová búrka zasiahla až Kyjev

„Z vesmíru dnes pozorujeme piesočnú búrku (prachový oblak) nad ľavobrežnou Ukrajinou, ktorú zavialo z astrachánskych polopúštnych stepí. Zasiahnutý bol aj Kyjev. Jav dostal názov astrachánsky suchý vietor,“ oznámil ešte v utorok ukrajinský meteorológ Valerij Latucha. Už na druhý deň zaplavili sociálne siete videá ukrajinských miest zahalených v prašnom oblaku.

Prachový oblak znížil viditeľnosť v závislosti od regiónu na 1,5 až 5 kilometrov. Jeho príčinou sú podľa ukrajinských odborníkov piesočné búrky, ktoré momentálne zúria v ruskej republike Kalmycko pri Kaspickom mori. Suché a horúce počasie so silným vetrom tlačí prach do atmosféry do výšky jedného alebo dvoch kilometrov a odtiaľ ho východné a juhovýchodné vetry prenášajú cez juhoruskú Kubáň a Azovské more až na územie Ukrajiny. Ukrajinský hydrometeorologický ústav varoval, že jav môže trvať niekoľko dní.

Znížená viditeľnosť, ktorú v Kyjeve spôsobil prachový oblak z vysychajúcich oblastí Ponticko-kaspickej stepi. Zdroj: YouTube.

Jediná ľudskou činnosťou vytvorená púšť v Európe

Kalmycko a sever Dagestanu boli už pred 30 rokmi vyhlásené za zónu ekologickej katastrofy po tom, ako tam vznikla prvá a doteraz jediná antropogénna púšť v Európe. Piesočné duny sa začali na východe Kalmycka prvý raz objavovať v 70. rokoch 20. storočia. Ide o oblasť, ktorú miestni kočovní Kalmykovia, budhistický mongolský národ, nazývajú Čierne zeme. Pre silné vetry sa tam totiž tradične nikdy neudržal sneh a miestna step tak v zime získavala pochmúrnu čiernu farbu.

Už v 80. rokoch objavili vedci v Kalmycku viac než tristotisíc hektárov rýchlo sa rozširujúcich pieskov. Tie do roku 1986 zasiahli takmer celú hospodársky využívanú pôdu v republike. V reakcii na túto situáciu vytvorili ruské úrady chránenú oblasť Čierne zeme, v ktorej zakázali akúkoľvek poľnohospodársku činnosť. Vedci tam následne vysadili špecificky selektované kroviny a vzácne traviny, ktoré dokážu svojimi koreňmi spevniť a stabilizovať pôdu.

„Rusko má s bojom proti dezertifikácii bohaté skúsenosti. Vyvinuli sme jedinečné technológie pre regeneráciu pôdy, ktoré ju vrátia do normálneho stavu. Podarilo sa nám opätovne spevniť státisíce hektárov pieskov. Púšť bola stabilizovaná,“ uviedol Mergen Cembelev, výskumník kalmyckej pobočky ruského Federálneho výskumného centra agroekológie.

Vedec však zároveň varoval, že hoci sa púšť v Kalmycku skutočne podarilo stabilizovať na rozlohe menšej než stotisíc hektárov, dezertifikácia naďalej hrozí až 80 percentám republiky. „Mnohé závisí od počasia. Stačí niekoľko suchších rokov a pastviny začnú prudko degradovať. Rozhodujúcim spôsobom však k tomuto procesu prispieva človek svojou neracionálnou hospodárskou činnosťou,“ povedal s tým, že na pastviny sa každý rok menia desaťtisíce hektárov stepnej pôdy, ktorá je už teraz vážne poškodená. Tento proces pritom neprebieha len v Kalmycku, ale v celom širšom regióne stepných oblastí v okolí Kaspického mora.

Experti sa zároveň zhodujú, že človekom vytvorená púšť sa bude v regióne aj napriek sofistikovanému úsiliu ruských vedcov naďalej rozrastať. Prispieva k tomu nielen rast miestneho obyvateľstva a rozširovanie poľnohospodárskej činnosti, ale aj stále častejšie požiare, po ktorých potrebuje step na regeneráciu neraz celé desaťročia pokoja.

Elista. Hlavné mesto Kalmycka. Foto: Flickr/Alexx Malev

Proces človekom poháňanej dezertifiácie pritom podľa najnovších zistení vedcov nezačal Sovietsky zväz, ale už Chazarský kaganát v 10. storočí po Kristovi. Už kočovníci z tohto bohatého a dobre organizovaného ranno-stredovekého štátu využívali miestnu step pre svoje stáda v miere, ktorá jej nedovoľovala dostatočne sa regenerovať. Od tej doby zasahujú vlny dezertifikácie miestne stepi v priemere raz sa sto až dvesto rokov. To však podľa vedcov nemení nič na tom, že tá súčasná je zďaleka najsilnejšia.

Kalmycko je ako súčasť Ruskej federácie jedinou republikou v Európe, kde je dominantnou vierou budhizmus. Toto náboženstvo sem priniesli kočovní mongolskí Kalmykovia, ktorí prišli do kaspickej oblasti v 17. storočí z Džungárska v dnešnej čínskej provincii Sin-ťiang. Kalmykovia krátko po svojom príchode porazili a vyhnali miestnych turkických Nogajcov a založili Kalmycký chanát. Ten v roku 1771 anektovala Ruská ríša.