KDH dostalo lekciu od progresívcov. Šanca na zmenu ústavy je väčšia ako po ďalších voľbách

Potrebných 90 hlasov na ukotvenie kultúrno-etických tém v ústave sa však bude hľadať ťažko. Vládna koalícia nemusí byť v tejto veci úplne jednotná pre odlišné hodnotové nastavenie niektorých zákonodarcov.

Výhrady môžu zaznieť v liberálnejšej časti Hlasu či od vylúčených poslancov tejto strany – Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Bez opozície to teda nepôjde. Kľúčové budú hlasy KDH a Kresťanskej únie (KÚ). Otáznikom je, aká motivácia prevládne v hnutí Slovensko Igora Matoviča.

Ak by za novelu hlasovala jednotne celá koalícia s pôvodným počtom 79 poslancov, pridali by sa 11 poslanci klubu KDH, tak by sa našlo 90 hlasov. K tomu je možné ešte pripočítať dvoch poslancov KÚ Annu Záborskú a Richarda Vašečku.

Pri zhodnotení pomeru síl v parlamente sa väčšia príležitosť na presadenie zmien v ústave ako teraz už nemusí v najbližších rokoch naskytnúť. Ak by sa po ďalších voľbách podarilo vládu zostaviť progresívcom, tak KDH v zostave s nimi nemusí v tejto otázke uspieť.

Čo chce Fico

Premiérova novela ústavy hovorí o tom, že sú dve pohlavia – žena a muž, pričom pohlavie by bolo možné zmeniť iba zo závažných dôvodov. Ďalšou zmenou je, že školy budú učiť len to, čo je v súlade s ústavou. Rodičia majú rozhodovať o účasti detí na výchovnovzdelávacom procese poskytovanom školami, ak je nad rámec štátneho vzdelávacieho programu.

Adoptovať dieťa si budú môcť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve. Adopcia by bola možná aj osamelou osobou, ak je to v záujme dieťaťa. Rozhodoval by o tom súd. Novela počíta aj s rovnosťou medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za rovnakú prácu.

Stretnú sa predstavy Smeru, KDH a Matoviča?

S vlastnou iniciatívou na zmenu ústavy prišli tiež kresťanskí demokrati. Ich návrh pokrýva aj iné témy okrem hodnotových. Ťažšie sa tak môže hľadať zhoda s Ficovým riešením. KDH navrhlo povinné referendum pri prípadnom vystúpení z EÚ a NATO. V ústave sa majú zakotviť podmienky, pri ktorých je možné zákony prijímať v zrýchlenom režime. Upraviť sa má aj postavenie Generálnej prokuratúry SR, ktorá má vytvoriť osobitné odbory s celoslovenskou pôsobnosťou na boj s terorizmom a korupciou.

KDH ale ešte so Smerom nerokovalo. Podpredseda KDH Viliam Karas Štandardu povedal, že sa chystajú rokovania so všetkými parlamentnými stranami.

Opozičné hnutie Slovensko podporí zmenu ústavy za splnenia podmienok, ktoré formuloval jeho šéf Igor Matovič. Návrh musia predložiť poslanci KDH, nie „falošník“ Fico. Súčasťou návrhu musí byť ustanovenie o zrovnoprávnení platov mužov a žien a napokon musí KDH sľúbiť, že sa nebude podieľať na zmene volebného systému. To znamená, že Slovensko by malo naďalej ostať jedným volebným obvodom.

Usmernenie od PS

Kresťanskí demokrati chcú v novele ústavy zakázať dohody o plodení alebo o tehotenstve v prospech iných. Takisto eugenické praktiky, použitie ľudského tela na majetkový prospech, klonovanie a vytváranie ľudských embryí na výskumné a terapeutické účely.

KDH v návrhu zároveň definuje, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec s tým, že matkou je žena a otcom muž. Podmienky adopcií má ustanoviť zákon. V ústave má byť aj znenie, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti podľa vlastného presvedčenia a zabezpečiť im morálnu a náboženskú výchovu a vzdelávanie v súlade so svojím presvedčením.

Viaceré zmeny KDH sa stretli s odporom Progresívneho Slovenska (PS). Jeho líder Michal Šimečka povedal, že KDH by sa nemalo nechať vtiahnuť do Ficových politických hier a všetku opozičnú energiu treba venovať jeho porážke vo voľbách.

Michal Šimečka. Foto: Matúš Zajac/Štandard

Poslankyňa PS Lucia Plaváková poznamenala, že niektoré návrhy KDH sú škodlivé a spôsobia zákaz všetkých umelých oplodnení. Poznamenala tiež, že PS nemôže podporiť zákaz rodičovstva párov rovnakého pohlavia alebo ohrozenie zdravého vývoja a vzdelávania detí.

KDH sa voči slovám poslankyne ohradilo. „Veľmi nás mrzí, že PS v reakcii na náš návrh namiesto slušnej diskusie začalo o návrhu šíriť otvorené klamstvá,“ uviedli v stanovisku kresťanskí demokrati.

Zároveň zdôraznili, že ich návrh sa netýka zákazu umelých oplodnení, ale „prenájmu materníc“, teda obchodovania s deťmi. Rovnako sa ohradili voči tvrdeniu o ohrození zdravého vývoja a vzdelávania detí. KDH sa zároveň pýta, čo je zlé na tom, že štát rešpektuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, čo je zakotvené aj v Európskom dohovore o ľudských právach.

Súboj európskeho a národného práva

Kľúčové v novele ústavy je riešenie prípadnej kolízie národnej legislatívy s európskou. KDH chce doplniť do ústavy interpretačnú klauzulu, že kultúrno-etické otázky nie sú predmetom presunu kompetencií na EÚ ani na iné nadnárodné organizácie. Konkrétne ide o oblasti ochrany života, rodinného práva, verejnej morálky a osobného statusu.

„Je to stabilizujúci prvok a pomôže aj Ústavnému súdu jasne posudzovať prípadné konflikty a spory o výklad, v čom spočíva materiálne jadro ústavy v kultúrno-etických otázkach,“ povedal pri predstavení ústavných zmien Karas.

V slovenskej ústave sa totiž píše, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a EÚ majú prednosť pred slovenskými zákonmi. Premiér navrhol doplniť vetu, že to neplatí, ak sú tieto právne záväzné akty v rozpore s ústavou. Rovnako by mala slovenská ústava prednosť pred medzinárodnými zmluvami.

Riešenie KDH je zrejme viac relevantné

Otázka je, ktoré riešenie je vhodnejšie, aby Slovensku nehrozilo, že narazí na odpor Súdneho dvora EÚ. Ústavný právnik Tomáš Ľalík z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave si myslí, že právne čistejšie je riešenie KDH.

„Nie je tam priamy konflikt medzi právom EÚ a slovenskou ústavou. Odpor zo strany Súdneho dvora EÚ hrozí vždy, pretože ten chápe prednosť práva EÚ pred akoukoľvek normou vnútroštátneho práva,“ reagoval pre Štandard Ľalík. Podľa neho je jedno, či ide o ústavu alebo zákon.

Avšak, takýto prístup Súdneho dvora EÚ nie je, ako povedal Ľalík, správny, pretože by mal vždy brať do úvahy aj konkrétnu národnú identitu členského štátu. „A práve ten návrh KDH mi príde z tohto hľadiska viac relevantný, pretože špecifikuje, čím vlastne národná identita je. A tú je potom následne aj EÚ povinná rešpektovať v zmysle článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ,“ priblížil právnik.

Najvyšší súd v pripomienkach k návrhu, ktorý predstavil premiér, označil zmenu o prednosti zákonov pred právom EÚ za veľmi rizikovú. Podľa súdu to môže spôsobiť vážny problém v tých oblastiach, kde k presunom právomocí už došlo. „Táto výhrada preto paradoxne nemá ako byť využitá na ,ochranu‘ pred právom EÚ v oblastiach, ktoré zostávajú vo výlučnej právomoci Slovenska,“ konštatoval súd.

Je teda otvorené, ako sa napokon ústava zmení v kultúrno-etických témach. Premiér je pripravený na zásahy do jeho návrhu. Tvrdil, že mu nejde o politické preteky. Ak nebude záujem o zmenu ústavy, tak sú podľa Fica iné veci, ktorým sa treba venovať.