Je katolicizmus náboženstvo prázdnych jasličiek?

Dnes však národy s katolíckou väčšinou zažívajú dramatický pokles pôrodnosti, čo vyvoláva otázku: ako je možné, že náboženstvo, ktoré kedysi podporovalo vysokú pôrodnosť, sa spája s demografickým poklesom?

V rokoch 2014 až 2024 zaznamenala Argentína, rodná krajina pápeža Františka, pokles pôrodnosti z 2,33 dieťaťa na ženu na 1,16 dieťaťa na ženu. V tom istom období sa počet živonarodených detí znížil zo 777-tisíc na 420-tisíc, čo predstavuje ohromujúci 45-percentný pokles. Podobný vývoj nastal v uplynulom desaťročí aj v Čile, Uruguaji a Kolumbii.

Krajiny s dlhou katolíckou históriou v Európe, ktoré prešli výraznou sekularizáciou – ako napríklad Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Malta, Poľsko a Rakúsko –, čelia v súčasnosti nízkej pôrodnosti. Naopak, štáty s protestantskou históriou, hoci v súčasnosti ide o značne sekularizované krajiny – vrátane Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Austrálie, Nového Zélandu, Švédska, Nórska, Fínska, Kanady, Islandu a Dánska –, sú na tom oveľa lepšie.

V rokoch 1990 až 2020 bola priemerná miera pôrodnosti vo vyššie uvedenej skupine katolíckych krajín 1,41 dieťaťa na ženu, zatiaľ čo v skupine prevažne protestantských krajín to bolo 1,85 dieťaťa.

Hoci sa tento rozdiel môže na prvý pohľad zdať len nepatrný, neplatí to pre jeho dôsledky. V rámci populácie s mierou pôrodnosti 1,41 bude každá generácia približne o 33 percent menšia ako tá predchádzajúca. Pri miere pôrodnosti 1,85 je pokles pomalší, približne len 12 percent na jednu generáciu.

V priebehu niekoľkých generácií sa tieto rozdiely dramaticky prehĺbia: o sto rokov by sa tá prvá populácia mohla zmenšiť na menej ako jednu tretinu svojej pôvodnej veľkosti, zatiaľ čo tá druha si z nej zachová približne dve tretiny. Tieto údaje by mohli predstavovať rozdiel medzi kontrolovaným poklesom (zmierneným prisťahovalectvom a sociálnymi reformami) a úplným kolapsom spoločnosti.

Tak ako pri každom demografickom vývoji, aj tu existujú výnimky. Francúzsko alebo Írsko, obe krajiny s dlhou katolíckou históriou, svojou štruktúrou pôrodnosti pripomínajú skôr protestantské štáty ako tie katolícke, zatiaľ čo v prípade nemecky hovoriaceho protestantského obyvateľstva v Nemecku alebo Švajčiarsku je to presne naopak.

Celkové trendy sú však dostatočne silné na to, aby vytvorili jasný demografický rozkol medzi týmito dvoma skupinami. Hoci ľudia majú často tendenciu pripisovať vyššiu pôrodnosť v niektorých krajinách, ako napríklad vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve alebo vo Švédsku, početnému prisťahovaleckému obyvateľstvu, údaje ukazujú, že ju skôr spôsobuje reprodukčné správanie domáceho obyvateľstva.

V prípade prisťahovaleckého obyvateľstva sa síce často skutočne objavuje vyššia pôrodnosť ako u toho domáceho, údaje ukazujú, že aj medzi pôvodným obyvateľstvom v jednotlivých krajinách existujú v reprodukčnom správaní výrazné rozdiely, teda bez prisťahovalectva.

V minulosti to tak nebolo. Počas celého minulého storočia a až do jeho 80. rokov boli katolícke krajiny, čo sa týka pôrodnosti, vo výhode. Podobný príbeh sa odohrával na ešte nižšej úrovni medzi bielym katolíckym a protestantským obyvateľstvom v Spojených štátoch. V období silných ročníkov mali katolícke rodiny skôr vyššiu mieru pôrodnosti ako tie protestantské. Lenže v 80. rokoch minulého storočia sa tento trend obrátil. Medzi nehispánskymi belochmi bola celková pôrodnosť katolíkov približne o štvrtinu nižšia ako u protestantov (1,64 oproti 1,91).

Tieto demografické zmeny vyvolávajú zásadnú otázku: prečo sa pôrodnosť medzi katolíkmi tak dramaticky znížila, zatiaľ čo krajiny s väčšinovým zastúpením protestantov sú na tom lepšie? Ako pri väčšine demografických otázok, aj v tomto prípade ide o mnohovrstvový problém, na ktorý nie je možné nájsť jasnú a jednoduchú odpoveď. Náboženstvo, respektíve jeho nedostatok, je len jedným z mnohých sociálno-kultúrnych faktorov, ktoré majú vplyv na štruktúru pôrodnosti.

Hoci bieli americkí katolíci, často poľského alebo talianskeho pôvodu, majú nižšiu pôrodnosť ako bieli protestanti, je ich pôrodnosť predsa len stále bližšie k americkému priemeru ako k situácii v Poľsku alebo Taliansku. Faktory, ktoré sú pre konkrétnu krajinu špecifické, preto jednoznačne zohrávajú v otázke pôrodnosti významnú úlohu. Rozvinutý francúzsky sociálny štát, podobný tomu švédskemu, prispieva k tomu, že Francúzsko má podobnú mieru pôrodnosti ako Švédsko. Politika teda jednoznačne zohráva svoju úlohu.

Do úvahy treba brať aj celkový sociálno-ekonomický vývoj danej krajiny. Napríklad vysoká pôrodnosť katolíckeho obyvateľstva v subsaharskej Afrike nevyvracia celkový trend nižšej miery pôrodnosti katolíkov, pretože tieto krajiny s veľkým počtom vidieckeho a negramotného obyvateľstva sa nachádzajú na výrazne odlišnom stupni vývoja. Napriek týmto faktorom katolícku mieru pôrodnosti ovplyvnila najmä vlna sekularizácie, ktorá sa prehnala Západom v druhej polovici 20. storočia.

Katolicizmus sa v minulosti spoliehal na silné komunitné presadzovanie spoločenských noriem – manželstvo, mnohopočetné rodiny a vernosť viere sa udržiavali prostredníctvom úzkych rodinných väzieb, miestnych farností a spoločenských očakávaní. Naproti tomu protestantizmus dlho zdôrazňoval osobnú vieru a individuálnu morálnu zodpovednosť, čo znamená, že vernosť viere bola menej závislá od vonkajších tlakov.

Protestantské krajiny sa sekularizovali skôr a viac postupne, čo im poskytlo čas na spoločenské prispôsobenie. Keď sekularizácia prišla do katolíckych krajín, bola rýchla a zahŕňala všetko, v dôsledku čoho sa tradičné normy rýchlo narušili. Francúzsko, ktoré sa spomedzi katolíckych krajín sekularizovalo ako prvé, v súčasnosti odráža protestantskú štruktúru pôrodnosti.

V rámci rôznych pokusov kategorizovať kultúry podľa ich podpory individualizmu, ako napríklad v Hofstedeho teórii kultúrnych dimenzií, sa protestantské krajiny vždy umiestňujú na horných priečkach. Nástup individualizmu, jednej z najväčších kultúrnych revolúcií po druhej svetovej vojne, bol pre protestantské spoločnosti jednoduchší v neposlednom rade aj vďaka prirodzene decentralizovanej povahe protestantizmu. Zatiaľ čo katolícka cirkev je vo svojej podstate univerzálna a všeobecná, protestantizmus po celom svete zahŕňa tisíce veľkých i malých denominácií.

Táto rozmanitosť má vplyv aj na pôrodnosť. Zo štúdie časopisu European Journal of Population vyplýva, že stúpenci konzervatívnejších protestantských denominácií v Holandsku, ako je holandská reformovaná cirkev, majú oproti stúpencom hlavných protestantských denominácií výhodu v pôrodnosti až 0,5 dieťaťa na ženu. Podobný trend možno pozorovať aj v USA, kde majú evanjelikáli výhodu v pôrodnosti oproti bežným protestantom napriek tomu, že podiel ich bielych obyvateľov starne.

V rámci protestantizmu existuje určitá konkurencia, pričom táto podnecuje dynamiku. Môžu sa objavovať a rásť nové denominácie, podobne ako startupy, kým katolícka cirkev pripomína skostnatenú korporáciu neschopnú reagovať na rýchlo sa meniaci svet.

V štátoch s protestantskou väčšinou a katolíckou menšinou, ako je napríklad Spojené kráľovstvo, je štruktúra pôrodnosti katolíkov priaznivejšia. Z výskumu demografa Paula Morlanda vyplynulo, že pôrodnosť katolíkov v Severnom Írsku sa v dôsledku demografickej konkurencie s miestnou protestantskou väčšinou počas nepokojov zvýšila. Naopak, prepad pôrodnosti je najvýraznejší v krajinách, v ktorých má katolícka cirkev nespochybniteľnú náboženskú hegemóniu.

V Latinskej Amerike, kde žije 40 percent katolíkov sveta, v súčasnosti prebieha proces rýchlej sekularizácie. V Brazílii klesol podiel katolíckeho obyvateľstva zo 66 percent v roku 2010 na 55 percent v roku 2020, v Mexiku z 83 percent v roku 2010 na 74 percent v roku 2020 a v Argentíne zo 76 percent v roku 2010 na 49 percent v roku 2020. Okrem nárastu počtu ľudí bez vierovyznania získavajú v regióne na význame rôzne evanjelikálne denominácie.

Hoci sekularizácia určite nie je jediným faktorom, ktorý prispieva k rýchlemu poklesu pôrodnosti v Latinskej Amerike, nemala by sa ani podceňovať.

Katolícka cirkev, kedysi spájaná s mnohopočetnými rodinami, v súčasnosti čelí demografickej kríze vo svojich tradičných baštách, pretože sekularizácia mení štruktúru pôrodnosti. Decentralizovaná štruktúra protestantizmu, naopak, niektorým denomináciám umožnila udržať si vyššiu pôrodnosť.

Katolicizmus však naďalej zostáva globálnou silou, pričom rast zaznamenáva v Afrike a niektorých častiach Ázie. Jeho budúce postavenie v tradičných baštách bude závisieť od jeho schopnosti využiť dynamiku, ktorá je vytváraná jeho konkurenčným nastavením voči ireligiozite a protestantizmu.

Ani zďaleka nejde o to, že by mal monopol, skôr sa musí zmieriť s tým, že je len jedným z hráčov na divokom trhu náboženských ideí.

Zhrnutie

Kedysi boli synonymom mnohopočetných rodín, dnes však krajiny s väčšinovým katolíckym obyvateľstvom čelia demografickej kríze, keďže pôrodnosť v Európe aj Latinskej Amerike klesá. Naopak, krajiny s protestantskou históriou, hoci sú zväčša sekulárne, si udržiavajú vyššiu pôrodnosť. Pokles katolíckej pôrodnosti sa prekrýva s rýchlou sekularizáciou, ktorá podkopáva kedysi silné komunitné a náboženské normy. Decentralizovaný charakter protestantizmu podporuje konkurenciu a prispôsobivosť, pričom konzervatívne denominácie si zachovávajú výhodu v pôrodnosti. Zatiaľ čo Afrika zostáva baštou katolíckeho rastu, vplyv cirkvi na Západe slabne. Jej budúci úspech bude závisieť od jej schopnosti konkurovať iným systémom viery.