Do akej miery sa však tento systém skutočne líši od zavedeného finančného sveta?

Napríklad v Nemecku predstavuje KT Bank so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom jednu z inštitúcií, ktoré ponúkajú finančné produkty založené na islamských princípoch. Keď sa v roku 2015 rozšírila do Kolína nad Rýnom, uviedla že jej cieľom je prilákať tureckých podnikateľov a potenciálne aj 1,5 milióna moslimov žijúcich v Severnom Porýní-Vestfálsku. Zbožným moslimom banka ponúka finančný manažment, ktorý je v súlade s islamskými nariadeniami a poskytuje svojim nábožensky orientovaným zákazníkom pokoj v duši pri správe ich peňažných záležitostí.

Islamské finančníctvo sa riadi širokou škálou pravidiel, ktoré ho zásadne odlišujú od postupov bežných v globálnom finančnom systéme. Zatiaľ čo kresťanstvo a judaizmus časom prišli s rôznymi spôsobmi, ako obísť kedysi prísny zákaz požičiavať na úroku, v islame zostáva účtovanie úrokov (riba) výslovne zakázané. Korán pred týmto postupom opakovane varuje, najdôraznejšie je upozornenie v súre 30:39:

„A čokoľvek požičiavate v úžere, aby to rozmnožilo bohatstvo medzi ľuďmi, u Alaha sa to nerozmnoží. Ale ak dáte akýkoľvek dar, len aby ste získali Božiu priazeň, tí, ktorí tak urobia, budú mnohonásobne odmenení.“

Aké sú princípy a moderné dôsledky islamského finančníctva

Uvedený verš hovorí nielen o zákaze požičiavania na úrok, ale tiež definuje hospodársku etiku, o ktorú sa islamské finančníctvo opiera: finančné transakcie by mali byť prínosom nielen pre jednotlivca, ale aj pre spoločenstvo (Maslaha). Riziká sa musia zdieľať a investície sa musia obmedziť na odvetvia, ktoré sa považujú za halal (prípustné v súlade s islamským právom). Špekulácie (Gharar) a hazardné hry (Maisir) sú tiež zakázané. Nedodržanie pravidiel vedie k Mafsade (ktorá je opakom Maslahy), morálnej skazenosti, ktorá neprospieva ani jednotlivcovi, ani spoločnosti ako celku.

Tieto predpisy majú významné dôsledky pre moderné finančné nástroje, ako sú napríklad kryptomeny. Niektorí islamskí učenci klasifikujú bitcoin ako „digitálne zlato“, a preto je podľa nich halal, zatiaľ čo iní tvrdia, že nedostatok reálnej vnútornej hodnoty robí z bitcoinu čistú špekuláciu. Egyptský veľký muftí Shawki Allam varoval pred rizikami digitálnych mien tvrdiac, že podľa princípu Gharar sú zakázané. To má hmatateľné ekonomické dôsledky: spotrebitelia z islamského kultúrneho prostredia môžu prejaviť väčšiu neochotu zapojiť sa do obchodovania s kryptomenami v porovnaní s ich západnými alebo východoázijskými konkurentami.

Islamské bankovníctvo vzniklo ako reakcia na západné finančné modely a pokúšalo sa ponúknuť etickú alternatívu. Z historického hľadiska islamský svet neponúkal žiadnu priamu alternatívu, ktorá by konkurovala európskemu bankovému systému. Až po druhej svetovej vojne sa objavili prvé islamské finančné inštitúcie, síce inšpirované západnými konceptmi, ale zosúladené so zásadami šaríe. V 70. rokoch 20. storočia sa uskutočnila séria konferencií a diskusií zameraných na formalizáciu moderného islamského bankovníctva. Napätie medzi náboženskou doktrínou a ekonomickou nevyhnutnosťou však pretrváva dodnes, čoho príkladom je vyhlásenie egyptského islamského učenca z roku 2004, že bankový úrok nemusí nevyhnutne porušovať islamské princípy. Táto poznámka vyvolala takú kontroverziu, že sa jej dokonca venoval v rozprave aj pakistanský parlament.

Islamské bankové mechanizmy: hľadanie rovnováhy medzi etikou a konkurencieschopnosťou

Aby si zachovali konkurencieschopnosť voči západným bankám a zároveň dodržiavali islamské právo, islamské finančné inštitúcie vyvinuli rôzne mechanizmy na dodržiavanie svojich etických záväzkov:

Murabaha (financovanie s prirážkou): banka kúpi aktívum a predá ho zákazníkovi
s prirážkou, pričom platby sa uskutočnia v splátkach,

Mudaraba (podiel na zisku): banka poskytuje kapitál, zatiaľ čo klient poskytne odborné znalosti. Zisky si obe strany delia, ale straty znáša banka,

Mušaraka (spoločné podniky): obe strany investujú kapitál, pričom zisky a straty sa rozdelia proporcionálnym spôsobom,

Idžaráh (lízing): zákazník si prenajme majetok s možnosťou jeho neskoršieho odkúpenia,

Sukuk dlhopisy: namiesto platenia fixného úroku tieto dlhopisy poskytujú investorom vlastníctvo hmotného majetku, ktorý následne generuje výnos.

Ako kľúčová zložka finančnej globalizácie sa islamský bankový sektor vyvinul tak, aby dokázal poskytovať služby aj klientele, ktorá presahuje segment prísne nábožensky založených zákazníkov. Banky podporujú nielen dodržiavanie islamského práva, ale aj koncept morálne nadradenej formy financií, ktorá podľa ich vlastných tvrdení uprednostňuje spoločenský blahobyt pred individuálnym ziskom. Tento naratív pripomína trend udržateľnosti prítomný v západnom finančníctve.

Obmedzený dosah islamského bankovníctva

Budúcnosť islamského bankovníctva však zostáva neistá. Zatiaľ čo úrok je odsúdený ako „zlo“, mnohé z alternatívnych nástrojov, ktoré sektor využíva, v konečnom dôsledku prinášajú výsledky podobné bežným finančným produktom založeným na úrokoch – len pod inými názvami. Hoci islamské finančníctvo zdôrazňuje filozofiu prospechu celej komunity či dokonca spoločnosti ako takej, existuje len málo dôkazov o tom, že alternatívne bankové systémy skutočne výrazne zlepšili sociálnu stabilitu v islamských krajinách. Okrem toho, zatiaľ čo západné finančné štruktúry sú známe svojou netransparentnosťou a zložitosťou, islamské finančníctvo a jeho štruktúry v tomto rozhodne nezaostávajú.

To vyvoláva pochybnosti o tom, či je islamské bankovníctvo skutočne finančnou inováciou, alebo len prefíkanou marketingovou stratégiou zameranou na zabezpečenie úzko špecifickej moslimskej klientely. Pre nemoslimských zákazníkov sú takéto banky sotva príťažlivé – v tomto zákazníckom segmente totiž neexistuje žiadny strach z duchovného zatratenia spojeného s úrokom a množstvo finančných inštitúcií už dávno poskytuje služby etickým investorom či klientom, ktorým záleží na udržateľnosti. Rozširovanie islamského bankovníctva na Západ preto vďačí viac demografickým zmenám ako skutočnej finančnej inovácii.

Ani v domácom prostredí však „halal banky“ nemajú taký vplyv, aký by sa dalo očakávať. Zatiaľ čo celosvetové čisté príjmy islamských finančných inštitúcií vzrástli z 10,5 miliardy dolárov v roku 2020 na 32 miliárd dolárov v roku 2023, ich penetrácia je stále skôr obmedzená. Dokonca aj na najvýznamnejších trhoch, ako je Saudská Arábia (49 percent), Kuvajt (45 percent) a Malajzia (42 percent) používa islamskú banku menej ako polovica všetkých bankových klientov. V Bahrajne (27,7 percenta) a Spojených arabských emirátoch (13 percent) je tento podiel výrazne nižší a situácia v zakladajúcich krajinách celého systému, ako sú Pakistan a Egypt, je tiež podobná. Napriek svojim princípom a rastúcemu globálnemu vplyvu zostávajú islamské banky úzko špecializovanými poskytovateľmi aj v rámci samotného islamského sveta.

Zhrnutie

Islamské bankovníctvo sa naďalej považuje za nábožensky motivovanú alternatívu ku konvenčnému financovaniu, ale jeho prienik na trhu je stále skôr obmedzený, a to dokonca aj v krajinách s islamskou väčšinou. A hoci jeho expanzia na západné trhy signalizuje demografické zmeny, jeho vplyv v reálnom svete je skôr diskutabilný. Etická príťažlivosť islamského finančného sektora kontrastuje so skutočnosťou, že mnohé z jeho nástrojov odrážajú konvenčné bankové štruktúry pod inými názvami. Zostáva nezodpovedanou otázkou, či sa islamské financie dokážu rozvinúť na niečo viac ako len okrajový segment, alebo či zostanú paralelným systémom, ktorý sa zameriava na nábožensky založenú klientelu.