Ráno, na tridentskej omši v kostole svätej Afry na neďalekom predmestí Berlína, som stretol podpredsedníčku AfD a poslankyňu Beatrix von Storch. Má šľachtický pôvod a patrí ku konzervatívnemu krídlu strany. Prehodili sme pár viet a dohodli si stretnutie počas dnešného večera.
Aby som sa pripravil na volebnú noc, strávil som včerajší podvečer s nemeckým novinárom Matthiasom Nikolaidisom, píše pre Tichy´s Einblick, čo sú noviny asi najbližšie k AfD. Ich hlavnou témou je kritika migrácie, v zásade ide o klasických liberálov, u nás by im bol najbližšie Richard Sulík. Tu sú považovaní za alternatívne médium, majú web a tlačené vydanie.
Weidelová je zrazu všade
Nikolaidis je Nemec s gréckym pôvodom, študoval hudbu, žije v Berlíne, píše najmä o migrácii a súvisiacich témach. Prišiel na bicykli, štíhly usmievavý typ, vystupuje veľmi mäkko, pôsobí až krehkým dojmom, môže mať okolo 45. Pri dvoch kávach a fľaši talianskej minerálky strávime niečo vyše dvoch hodín. Bol by som si dal aj pohár vína, Matthias piť nechcel.
„Podpora od Muska a JD Vancea bola pre AfD veľkým krokom vpred, v podstate odvtedy dochádza k normalizácii AfD, predtým takmer vôbec nebola v televíziách, pre každodenné talk-show, kde sa diskutuje o politike neexistovali vôbec.“ Pred týmito voľbami sa prelomila aj medzinárodná izolácia AfD, Weidelovú podporil Orbán aj Kickl. Zvlášť pri Orbánovi to bol posun, veľmi dlho sa správal tak, aby nenahneval CDU. „Odvtedy je všetko inak, Alice Weidelová je zrazu všade,“ hovorí s úsmevom a objedná si suchý koláčik s kvapkou sladkého likéru.
Weidelová podľa neho túto zmenu zvládla dobre, niekedy trochu „zdrevenie,“ ale oproti Merzovi a Scholzovi sa nemá za čo hanbiť. O kúsok lepšie vystupuje ľavicová Sahra Wagenknechtová, ale tej už anti-establišmentoví voliči vraj prestali veriť, že je proti systému, v Durínsku a Brandenbursku vstúpila jej strana do miestnej vlády, plus médiá jej začali dávať väčší priestor v médiách, čím sa stala podozrivá, že jej strana je projektom na záchranu establišmentu. Ale k Weidelovej: končiaci kancelár Scholz a jeho nástupca Merz jej pred časom odmietli podať ruku, ona im pri debatách vyšla v ústrety a ruku podala sama. Vystupuje aj v reláciách pre mladých, napríklad programe Fragenhagel. „Zrazu je všade,“ hovorí Nikolaidis.
Weidelová je v strane od začiatku (2013), pamätá si, keď to ešte bola profesorská strana, ktorá sa vymedzovala voči záchrane Grécka Bruselom. Odvtedy sa zmenilo toho ohromne veľa. AfD trvá na tom, že ak sa EÚ hlboko nezmení, Nemecko by malo vystúpiť z EÚ. Východonemecká AfD sa ostrejšie vymedzovala voči kovidu, ľudia na východe majú tiež odvážnejšie postoje k vojne na Ukrajine, celkovo však strana zostáva v tejto téme strohá. V programe majú napísané iba dve vety: „Vojna na Ukrajine uvrhla európsky mierový poriadok do chaosu. Budúcnosť Ukrajiny vidíme ako neutrálny štát mimo NATO a EÚ.“
Weidelová je lesba, s partnerkou žije vo Švajčiarsku, pýtam sa Matthiasa, či jej to nacionálni voliči nevyčítajú. „Nie, nie je to téma, občas to na ňu niekto v mainstreame vytiahne, ale nefunguje to,“ povie. V strane občas padne aj výrok, že manželstvo je vzťahom muža a ženy, počuť to najmä na východe, ale je to marginálna téma. Strana sa v tomto podobá na Trumpa, bojuje proti genderu a trans, a homosexualitu neriešia.
Weidelová je absolútne v centre kampane, plagáty, klipy, všetko sa aktuálne točí okolo nej. Jej hlavnou témou sú energie, klipy ukazujú Volkswagen, vymedzujú sa voči radikálnejším častiam Green Dealu, kritizujú dôsledky na nemecký priemysel. Zaujímavé je, že NordStream nie je témou vôbec. Nie je to v správach, v programoch, nemá to dosah. Snažím sa novinára Nikolaidisa trochu provokovať, že európska mocnosť by sa nemala tak nechať ponížiť, že aj u nás vyvolalo zastavenie plynovodu viac reakcií, ako zničenie NordStreamu, ale nevyruší ho to. Usmeje sa.
Matthiasa sa ešte pýtam, čo hovoria na rozhodnutie vedenia CDU bežní poslanci a voliči, že s AfD nechce ísť Únia do koalície. „Nemôžu hovoriť nič, nemajú to dovolené,“ usmeje sa, „AfD je na indexe“. Ale niektorí z nich cítia, že Hans-Georg Maassen, bývalý člen CDU a šéf Spolkového úradu na ochranu ústavy, odkiaľ musel po zásahu Merkelovej nútene odísť, má pravdu, keď na adresu Merza povedal, že bude krátkodobým kancelárom. Dôvodom je práve to, že väčšina voličov Nemecka považuje za problémy témy, ktorým sa najviac venuje AfD. Do vlády sa nedostane. Nemecko tak pripomína Francúzsko, kde sa politický kartel podobne správa k Le Penovej.
Studený úsmev
Krátko pred šiestou, keď nemecká televízia ARD oznámi prognózu volieb, sa v hlavnej sále objaví asi 40-50 straníkov a hostí. Sú až vzorne nastúpení, má to nemeckého ducha. Od novinárov (tých môže byť okolo 150-200) sú oddelení, nedá sa k nim preniknúť, vpredu stojí Weidelová a spolupredseda strany Tino Chrupalla, vzadu rozpoznávam Okamuru a Milana Uhríka z Republiky. AfD by podľa odhadov mala získať 19,5 percenta, druhé miesto. Vypukne radosť, ale žiadna eufória. Únia má podľa odhadov 29 percent, SPD 16 percent, Zelení 13,5 percenta, Ľavica 8,5 percenta a tesne pod päť zatiaľ vyzerajú FDP (4,9 percenta) a BSW (4,7 percenta). Prekvapenie sa nekoná. Prekvapivo vysoká bola účasť – až 84 percent, najviac od volieb v roku 1990, keď padol komunizmus.
Weidelová ďakuje, hovorí, že strana získala dvojnásobok hlasov, chce ísť do vlády, a ak Merz skopíruje ich program a bude vládnuť s ľavicou, predčasné voľby budú skôr, ako si myslí. „Našim cieľom je predbehnúť CDU, sme ľudová strana." Pôsobí ale studeno, stroho. Takmer nezvýši hlas. Stovka kamier ju zaberá, konečne sa usmeje. Dostala kyticu.
Zvonku počuť nejakú sirénu, zrejme protesty. Nemecko potrebuje zmenu, ale tá sa odkladá. Kartel má pohodlnú väčšinu. Všetko tu ide pomaly.
