Z Nemecka o Nemecku. Studený úsmev Alice Weidel

Hlavným dôvodom, prečo som chcel zažiť nemecké voľby na vlastné oči, je strana AfD. Chcel som tých nemeckých fašistov, ako im hovoria progresívci, vidieť, zažiť ich zblízka, zistiť, čo sú zač.

Do vlády sa ešte AfD nedostane, ale jej vplyv rastie a po nedeľných voľbách bude hlavnou opozičnou stranou. Krátko predtým, ako z líderky kandidátky Alice Weidelovej urobili hviezdu Elon Musk, JD Vance a Donald Trump, som s ňou mal dohodnutý rozhovor, keď sa z nej stala medzinárodná hviezdička, musel sa odložiť.

Je deň volieb, štyri hodiny popoludní. Sedím už v centrále AfD, ktorá je neďaleko Wittenau, kus od centra mesta. Okolie pripomína Raču, nízke bytovky a bežné domy, žiadny luxus. Volebná noc sa koná v asi 4-poschodovej budove, pripomína prerobenú školu z ranných 90. rokov u nás. Pred vstupom som musel prejsť cez dve kontroly, asi 40 policajtov zhruba 100 metrov od sídla zablokovalo cestu, musel som sa preukázať akreditáciou a dokladom, druhá kontrola bola pri vstupe do budovy, vyložil som všetky veci na stolík ako na letisku. Demonštrantov som pri vstupe ešte nevidel, ale Antifa ohlásila protest v okolí. Keď som obdržal vstupný náramok, dávali mi ho dvaja mladí Česi, ešte za nimi plánujem zájsť.

V centrále je už okolo 50-60 novinárov, desiatky kamier, počuť viaceré európske jazyky. Vonku na dvore sa griluje krkovička a klobásky, na stole sú dva zemiakové šaláty, kúsok vedľa vidím pivný sud, ponúka sa káva, kola, džús a voda. Pomery sú na nerozoznanie od straníckych akcií u nás.