Jaroslav Daniška

Friedrich Merz bude novým kancelárom Nemecka. Táto veta má v sebe nulovú emóciu a avizuje pokračovanie nemeckej mizérie. Niečo ako keď Hegera vystriedal Ódor, problémy sa neriešia, len odkladajú.

Pre Slovensko a Európu je prirodzene najdôležitejšia otázka vojny na Ukrajine, aj keď v Nemecku nehrala prím. Merz môže potešiť ľudí, ktorí stále nechcú čeliť realite, že Ukrajina a Západ prehrali vojnu, a radšej budú odsudzovať tých, ktorí chcú situáciu riešiť („Trump zradil“) a napríklad zachovať Ukrajine prístup k moru. Neuvedomujú si, že už tri roky platí, že sú len zlé a horšie možnosti, prípadne veľmi zlé a ešte horšie, pričom pokračovanie doterajšej západnej politiky je zárukou negatívnej špirály. Problémov s Ukrajinou bude bez tak ešte veľa.

Okrem vzniku koalície Únia-SPD (329 poslancov, od 316 je väčšina), sú dôležité ešte tieto správy. FDP končí v parlamente, Lindner už odstúpil. Končí aj strana Sahry Wagenknechtovej, veľmi oslabená je SPD. Silná bude AfD, o ktorej som písal už včera, a Ľavica (Die Linke). Tú volili voliči ako dvojnásobný protest: proti Merzovi, keďže nehrozilo, že s ním pôjde do vlády, a proti AfD. Linke znamená aj problém s násilím, najmä Antifa. Nemecko je nahrubo rozdelené na dve časti, východ vyhrala AfD, západ Nemecka Únia, niektoré ostrovy SPD a Berlín Die Linke.

Koalícia Únie a SPD vytvára zaujímavý paradox. Svet sa mení a najdôležitejší štát EÚ sa meniť nechce, radšej sa bude s Britániou a Francúzskom prepadať do vlastných problémov.