EÚ míňa viac peňazí na ruský plyn a ropu ako na finančnú pomoc Ukrajine

Čísla zverejnené zo strany CREA prichádzajú v kontexte začiatku procesu mierových rokovaní, z ktorých je EÚ – až na výnimky deklarujúca neochvejnú podporu Kyjevu – vynechaná

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa prichádzajú na železničnú stanicu pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu, Kyjev, Ukrajina, pondelok 24. februára 2025. Foto: ČTK / AP / Efrem Lukatsky

Európska únia v súčasnosti míňa viac finančných prostriedkov na nákup ruského plynu a ropy než na finančnú pomoc Ukrajine. Vyplýva to z odhadov Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA), ktoré zverejnili pri príležitosti tretieho roku vojny.

Euroblok podľa dát, ktoré citoval britský denník Guardian, minul v roku 2024 na spomenuté ruské energetické komodity asi 21,9 miliardy eur a naproti tomu na finančnú pomoc Ukrajine približne 18,7 miliardy eur. Rozdiel je teda približne šestinový a nie je v ňom zarátaná vojenská a humanitárna pomoc.

Správa tiež ukázala, že Rusko zarobilo z globálneho vývozu fosílnych palív v treťom roku invázie na Ukrajinu 242 miliárd eur, pričom celkové príjmy Moskvy od začiatku vojny sa „teraz približujú k biliónu“ eur, keďže sa krajina prispôsobuje sankciám.

Rusko získava z ropného a plynárenského sektora až polovicu svojich daňových príjmov a snažilo sa obísť sankcie presunom palív na „tieňovú flotilu“ zloženú zo starých a nedostatočne poistených tankerov. Tieto lode sú podľa CREA zodpovedné za prepravu približne jednej tretiny príjmov z vývozu fosílnych palív.

EÚ by vraj mohla robiť viac

Christoph Trebesch, ekonóm z Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW Kiel), ktorý sa na analýze nepodieľal, uviedol, že v porovnaní s minulými vojnami existuje značný rozdiel medzi výškou pomoci, ktorú darcovia vyzbierali pre Ukrajinu, pričom tí európski vynakladajú v priemere menej ako 0,1 percenta HDP ročne.

„Mnohé krajiny boli v minulých konfliktoch štedrejšie. Napríklad Nemecko zmobilizovalo oveľa viac a rýchlejšie pomoc na oslobodenie Kuvajtu v rokoch 1990/1991 ako na Ukrajinu v porovnateľnom časovom období,“ skonštatoval Trebesch.

Nový balík sankcií

Vedci z CREA odhadli, že príjmy z ruských fosílnych palív by mohli klesnúť o 20 percent posilnením existujúcich sankcií a zaplnením medzier. Opatrenia zahŕňajú uzavretie „rafinačnej medzery“, cez ktorú môže Európa nakupovať ruskú ropu, ktorá bola spracovaná v inej krajine, a obmedzenie tokov plynu cez plynovod Turkstream.

Brusel pritom po trajektórii sprísňovania sankcií skutočne kráča. Ministri zahraničných vecí členských štátov totiž v pondelok schválili v poradí ich 16. balík. Obsahuje napríklad zákaz dovozu hliníka, predaja herných ovládačov a na zoznam ruskej tieňovej flotily pridali ďalších 74 plavidiel.

„Toto nové kolo sankcií nie je zamerané len na ruskú tieňovú flotilu, ale aj na tých, ktorí podporujú prevádzku nebezpečných ropných tankerov, herných ovládačov používaných na pilotovanie dronov, banky používané na obchádzanie našich sankcií a propagandistické kanály používané na šírenie lží,“ uviedla šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Čo je CREA

Čísla zverejnené zo strany CREA prichádzajú v kontexte začiatku procesu mierových rokovaní, z ktorých je EÚ – až na výnimky deklarujúca neochvejnú podporu Kyjevu - vynechaná.

CREA je neziskový think-tank, ktorý založili vo fínskej metropole Helsinki v roku 2019 a podľa vlastných slov sa zameriava na poskytovanie „vedecky presných a spoľahlivých údajov o znečistení ovzdušia s cieľom sledovať trendy, príčiny a vplyvy na zdravie, ako aj riešenia znečistenia ovzdušia“.

(tod/tasr)