Nemecko rozkývalo nórsku vládu. Dôvodom sú ceny energie
Nórska politika nepatrí k populárnym témam, no tento rozpad vlády je zaujímavý pre svoje dôvody. Centristi opustili vládu pre nesúhlas s plánovaným adoptovaním balíka európskych energetických pravidiel.
Nórsko ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru s EÚ úzko spolupracuje hospodársky aj legislatívne. Balík energetických zákonov mal byť okrem iného adaptáciou európskych pravidiel o vnútornom trhu s elektrinou z roku 2019. Priniesol by užšie previazanie nórskeho trhu s elektrinou so zvyškom EÚ. A to bol pre centristov zo Strany stredu problém.
Nórsko vyrába 90 percent elektriny vo vodných elektrárňach, vďaka čomu bolo zvyknuté na pomerne stabilné a nízke ceny, ktoré mu napríklad pomohli stať sa najväčším producentom hliníka v Európe.
No pred pár rokmi sa situácia začala meniť. Rast priemernej ceny elektriny a najmä jej prudké výkyvy sa z európskeho trhu začali prelievať aj do Nórska. V špičkových hodinách prekračovala cena za MWh na juhu Nórska (krajina je rozdelená na 5 regionálnych trhov) až 1 100 eur a situácia zašla až tak ďaleko, že nórski politici začali koncom minulého roka sľubovať ukončenie tranzitu do Dánska. Užšie prepojenie s trhom EÚ je s tým zjavne v totálnom protiklade.
Situáciu v Nórsku zrejme rozlúsknu až septembrové voľby, no je pripomenutím komplikovanej situácie s elektrinou na kontinente. Veď v lete aj Švédi zrušili plánované 700–megawattové prepojenie s Nemeckom práve pre obavy o ceny. Teoreticky by mal spoločný trh s elektrinou znižovať cenové výkyvy, v praxi však spôsobil presný opak. Teda – spôsobil ich jeden veľký hráč.
Zbabraná nemecká Energiewende [pôvodne mala slúžiť na šetrné, cenovo dostupné a bezpečné dodávky energie s minimom skleníkových plynov, pozn. red.] sa na prepojenom trhu stala spoločným problémom. Náklady rozhodnutí bývalých nemeckých politikov sa rozložili po celom európskom trhu. Ten robí to, na čo bol nadizajnovaný a oceňuje všetku elektrinu podľa posledného predaného megawattu. Keď výpadok obnoviteľných zdrojov pokrývajú drahé plynové elektrárne, cena letí nahor.
Pre zákazníkov – najmä priemysel – to však nie je ideálny stav dodávky služieb. Aké by bolo trhové riešenie? Iný trh, respektíve súťaž trhov s rôznymi pravidlami. Lenže dizajn trhu s elektrinou a energetická politika sú politika. Trh je taký, ako povedia direktívy, nie ako sa dohodnú jeho účastníci. Ak ho teda zreformovať?
Niektorí by z neho najradšej zutekali. Ale vrátiť sa do stavu národných trhov tiež nie je ideál. Viacero krajín potrebuje pokrývať fluktuácie vo výrobe aj nákupmi zo zahraničia, hoci v menšej miere ako Nemecko. Nemôžeme z trhu ani jednostranne vykopnúť Nemecko, hoci by sa pri hlasovaní našlo nemálo naštvaných susedov. Je príliš veľké a leží príliš v strede.
Ostáva sa teda zamyslieť nad dizajnom existujúceho trhu s elektrinou. Toto zamyslenie sa ostatných pár rokov naozaj aj deje. Vo vzduchu poletuje viacero návrhov na systémové zmeny. Od väčšieho využitia rozdielových zmlúv (keď výrobca dostáva stabilnú cenu za elektrinu bez ohľadu na trh), cez povinné hedžovanie cien dodávateľmi až po „rozseknutie“ trhu tak, aby časť výroby bola úplne vyňatá zo spotových cien.
V praxi sme zatiaľ boli svedkami len európskeho a národných cenových stropov, či špeciálnych daní, čo nebol veľmi systémový prístup. Prekážkou v reforme nie sú len protichodné ciele energetickej politiky, teda rast obnoviteľných zdrojov verzus zníženie volatility, ale aj prostý fakt, že rozsiahlou zmenou trhových podmienok sa dá veľa napraviť, ale aj pokaziť. Možno príchod novej nemeckej vlády bude impulzom ku zmene. Kde sa problémy začali, mohli by sa aj ukončiť.
Zdroj: ZPDZ