Vatikánske financie: prázdna pokladnica, rastúce obavy

List s dátumom 16. septembra sa otvorene zaoberal neistou finančnou situáciou Vatikánu a vyzýval na prijatie „strategických rozhodnutí“ s cieľom zabezpečiť budúcnosť poslania cirkvi. To, čo v ňom bolo len načrtnuté, bolo problémom už dlhodobo. Keď bol Jorge Mario Bergoglio v roku 2013 zvolený za pápeža, financie Vatikánu už boli napäté. Jeho mandátom bolo kúriu reformovať a znovu zaviesť fiškálnu disciplínu. O desať rokov neskôr kritici tvrdia, že okrem určitého premiešania štítkov s menami sa toho veru zmenilo len málo.

Čísla v pozadí krízy

Čísla vykresľujú drsný obraz. Bez započítania dvoch vatikánskych nemocníc dosiahli výdavky Svätej stolice v roku 2023 výšku 1,24 miliardy eur, prevyšujúc pritom príjmy, ktoré predstavovali necelých 1,15 miliardy eur. Tieto príjmy, pochádzajúce z držby nehnuteľností, poplatkov za služby a darov, sú čoraz viac závislé od cestovného ruchu.

Napriek dlhoročným opatreniam s cieľom znižovať náklady však ročný deficit vatikánskeho rozpočtu zostáva neoblomne vysoký. Podľa vedúceho sekretariátu pre hospodárstvo Maximina Caballera Leda sa pohybuje medzi 50 a 60 miliónmi eur. Nedostatok verejne dostupných finančných správ od roku 2022 však posúdenie zo strany nezávislých subjektov sťažuje.

Podľa konsolidovanej účtovnej závierky Vatikánu za rok 2023 sa na jeho výdavkoch významnou mierou podieľajú dve nemocnice. Bez nich predstavovali základné výdavky Svätej stolice 434 miliónov eur, z čoho 34 percent pripadalo na mzdy a 35 percent na administratívne náklady.

Najväčšími rozpočtovými výdavkami boli výdavky Dikastéria pre komunikáciu – ktoré zastrešuje Vatican News (Vatikánske noviny) a L’Osservatore Romano – vo výške 44,8 milióna eur a vatikánska diplomatická sieť (nunciatúry, na ktoré Vatikán v roku 2023 vynaložil 37 miliónov eur). Najväčšie výdavky však predstavovali 144,1 milióna eur, ktoré boli určené miestnym cirkvám a evanjelizačnému úsiliu.

Jedným z tradičných zdrojov príjmov Vatikánu je Svätopeterský halier, pôvodne určený na financovanie charitatívnych projektov. Vzhľadom na pretrvávajúce rozpočtové nedostatky sa však tento celosvetový darcovský fond – podporovaný jednotlivými katolíkmi, diecézami a rehoľnými rádmi – čoraz viac využíva na pokrytie všeobecných výdavkov. V roku 2023 predstavovali príspevky do Svätopeterského haliera celkovo 48,4 milióna eur, ktoré boli doplnené o ďalších 3,6 milióna eur z výnosov na úrokoch.

V dôsledku deficitu však celkové výbery z fondu dosiahli 103 miliónov eur. Preto musel Vatikán vyčerpať 51 miliónov eur zo svojich rezerv, ktoré zahŕňajú držbu nehnuteľností, korporátne investície a iné aktíva. Napriek svojmu pôvodnému poslaniu bolo v roku 2023 na charitatívne projekty vynaložených len 13 miliónov eur.

Pokles finančných prostriedkov

Finančné ťažkosti Vatikánu sú znásobené klesajúcimi príspevkami. Najväčším darcom zostávajú Spojené štáty, ktoré v roku 2023 do Svätopeterského haliera prispeli 28,1 percentami. Nasleduje Taliansko so 6,4 percentami, zatiaľ čo Brazília, Nemecko a Južná Kórea prispeli zhruba po tri percentá.

Nemecké príspevky, z historického hľadiska významné, klesli na rekordné minimum 2,7 percenta, čo odráža širšiu nespokojnosť v rámci nemeckej cirkvi. Pozorovatelia tento pokles pripisujú nielen ekonomickým tlakom po pandémii, ale aj pokračujúcemu zlému hospodáreniu s financiami v Ríme.

Neúspešné investície Vatikánu túto krízu len prehĺbili. Najznámejším príkladom bol jeho vpád do sveta londýnskych nehnuteľností, keď kúpil nehnuteľnosť za 350 miliónov eur, aby ju následne predal so stratou 134 miliónov eur. Toto fiasko viedlo k prelomovému súdnemu procesu, v ktorom bol po prvýkrát za podvod a spreneveru odsúdený kardinál. Napriek tomu, že bol odsúdený, svoj trest si ešte len bude musieť odpykať, zatiaľ čo talianski sprostredkovatelia, ktorí sa na tom podieľali, zostávajú na slobode až do rozhodnutia o odvolaní.

Štrukturálne nedostatky

Nad rámec Svätopeterského haliera vlastní Vatikán v Ríme aj veľmi cenné nehnuteľnosti. Niektoré z nich sa prenajímajú za nižšie ako trhové ceny vatikánskym zamestnancom, ktorí sú síce oslobodení od talianskych daní, ich platy sú však nižšie ako priemerné mzdy v krajine. Samotní kardináli zvyčajne bývajú v bytoch vo vlastníctve Vatikánu, pričom pápež František osobne zasiahol, aby upravil ich nájomné zmluvy. Takéto opatrenia však zďaleka nestačia na riešenie štrukturálneho deficitu Vatikánu.

Napriek vlastným finančným problémom uplatňuje Vatikán svoj vplyv na širšie cirkevné financie. Kúria musí schvaľovať významné výdavky diecéz a rehoľných rádov a vykonáva dohľad nad hlavnými katolíckymi charitatívnymi organizáciami. Caritas Internationalis, ktorá koordinuje 165 katolíckych humanitárnych organizácií po celom svete, zostáva aj naďalej pod dohľadom Vatikánu.

Za pápeža Františka nastal posun aj vo výdavkových prioritách, ktoré sa viac prispôsobili jeho sociálnej agende. V posledných rokoch smerovali značné finančné prostriedky na iniciatívy v oblasti ochrany klímy a projekty súvisiace s migráciou. Jedným zo zvlášť kontroverzných príkladov bol príspevok vo výške dva milióny eur pre mimovládnu organizáciu na záchranu migrantov na mori Mediterranea, ktorú vedie taliansky ľavicový aktivista Luca Casarini.

Na financovaní sa údajne podieľala aj Talianska biskupská konferencia, pričom táto sa neskôr sama stala predmetom trestného vyšetrovania. Úrady organizáciu Mediterranea obvinili z napomáhania nelegálnej imigrácii a porušovania morského práva, čo Vatikánu spôsobilo značné ťažkosti, a to predovšetkým z dôvodu, že Casarini bol pozvaný na pápežom zvolanú synodu o synodalite.

Ťaživá situácia je známa

Nie je to po prvýkrát, čo Vatikán čelí finančným problémom. V štyridsiatych rokoch minulého storočia sa pápež Pius XII. obrátil na Spojené štáty s prosbou o pomoc, keď sa vyčerpali rezervy cirkvi – pôvodne pochádzajúce z jednorazovej výplaty talianskeho štátu pri založení Vatikánu. Cirkev bola v tom čase vďaka svojmu tvrdému antikomunizmu atraktívnym príjemcom amerických finančných prostriedkov.

V poslednom období sa do tohto procesu zapojili súkromné filantropické nadácie, hoci ich vplyv vyvolal kritiku, pričom niektorí tvrdia, že výsledná finančná závislosť cirkvi viedla ku kompromisom v jej učení, najmä v morálnych a sociálnych otázkach.

Zatiaľ čo Vatikán zápasí s otázkou, ako znížiť nadmerné výdavky – najmä na médiá a vzťahy s verejnosťou – a zároveň stabilizovať príjmy, vynára sa hlbší problém: finančná suverenita Svätej stolice. S miznúcimi internými zdrojmi rastie riziko závislosti od vonkajších dobrodincov s vlastnými programami. Keďže sa už objavujú špekulácie o budúcom pápežskom konkláve, jedna otázka je jasná: pokiaľ ide o budúcnosť cirkvi, otázka jej finančnej nezávislosti bude rovnako kritickou ako akákoľvek doktrinálna alebo pastoračná diskusia.

Zhrnutie

Financie Vatikánu sú v kríze. Napriek miliónom z celosvetových darov, zlé hospodárenie, chyby v oblasti nákupov nehnuteľností a rastúce byrokratické náklady vyčerpali jeho rezervy. Zatiaľ čo finančné prostriedky prúdia do médií, diplomacie a ľavicového aktivizmu – napríklad na záchranné operácie pre migrantov – charitatívne výdavky sa zmenšujú. S klesajúcimi darmi z USA a hromadiacimi sa škandálmi Svätá stolica riskuje, že bude finančne závislá od vonkajších dobrodincov s vlastnými programami. Budúci pápež zdedí viac než len duchovné bremeno, bude musieť zabezpečiť finančnú suverenitu Vatikánu, respektíve riskovať, že jeho autonómia bude vo svete, ktorý dychtí po tom, aby mohol formovať jeho budúcnosť, ohrozená.

.