Poslanci chcú kontrolovať Generálnu prokuratúru bez opory v zákone

Poslanecký prieskum na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky inicioval poslanec Progresívneho Slovenska Branislav Vančo. Cieľom prieskumu bolo preskúmať situáciu po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a overiť, či boli procesy spojené s jeho zrušením zvládnuté adekvátne a aký dosah mali na vyšetrovanie najzávažnejších trestných činov.

Poslanec PS ďalej tvrdil, že prokurátori bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry pracujú v nevyhovujúcich podmienkach a na pozíciách, v ktorých nie sú využívané ich schopnosti, pričom údajne čelia aj šikane.

Sťažnosti prokurátorov v otvorenom liste

Vančo prieskum ohlásil aj na základe vyjadrení bývalých prokurátorov ÚŠP, ktorí upozorňovali na vážne problémy a nevhodné zaobchádzanie, čo vyjadrili v otvorenom liste adresovanom generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Žilinka tieto tvrdenia označil za nepravdivé, alebo len za dočasné problémy. Z ďalších vyjadrení prokurátorov ani nie je zrejmé, či sa situácia zhoršila alebo zlepšila.

Za pozornosť pritom stojí, že daný list bol napísaný v apríli 2024, a poslanecký prieskum sa rozhodli poslanci vykonať až takmer rok po jeho zverejnení. Nie je tak známe, prečo poslanci čakali až tak dlho pri tak závažných podozreniach na nezákonné konanie zo strany Generálnej prokuratúry.

Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) tiež podporili túto iniciatívu, pričom vyjadrili znepokojenie nad netransparentnosťou procesov súvisiacich so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Za stranu SaS sa na prieskume zúčastnil poslanec Ondrej Dostál.

Generálny prokurátor prieskum neumožnil

Samotný prieskum sa na pôde Generálnej prokuratúry SR napokon neuskutočnil, keďže generálny prokurátor Maroš Žilinka jeho realizáciu neumožnil.

Poslanec Vančo označil postup generálneho prokurátora za „pokus zmariť poslanecký prieskum“ a sťažoval sa na zamedzenie diskusií so zástupcami oddelenia závažnej kriminality GP SR, ktorých chcel vypočuť vo veci ich tvrdení o porušovaní zákona na prokuratúre.

Vančo zároveň kritizoval riadenie GP SR pod vedením Maroša Žilinku, označil ju za „prokuratúru sovietskeho typu“ a avizoval pozvanie nespokojných prokurátorov na rokovanie parlamentného výboru spolu s generálnym prokurátorom.

Poslanec Dostál rovnako hovoril o zmarenom prieskume zo strany Maroša Žilinku, pričom generálny prokurátor mal spochybniť opodstatnenosť poslaneckého prieskumu. Podľa Dostála sa Žilinka pýtal na konkrétne porušenia zákonov, ktoré mali byť predmetom prieskumu, hoci tie neboli jeho priamym predmetom.

Na žiadosť poslancov o komunikáciu s prokurátormi Žilinka podľa Dostála uviedol, že on jediný zastupuje generálnu prokuratúru a môže hovoriť v jej mene. Zdôraznil, že Národná rada SR si môže svoju kontrolnú právomoc voči generálnej prokuratúre uplatňovať výlučne prostredníctvom jeho osoby ako generálneho prokurátora.

Voči záverom poslancov sa ohradila prokurátorská rada GP SR ako aj vedúci prokurátori GP SR s tým, že ide o nepodložené tvrdenia.

Maroš Žilinka hovorí o nevykonateľnom prieskume

Generálny prokurátor Žilinka na tlačovej konferencii reagoval na obvinenia poslancov tvrdením, že účel a predmet poslaneckého prieskumu bol podľa neho „zmätočný a nevykonateľný a jeho predmet, respektíve účel, nezodpovedal zákonu.“

Podľa Žilinku v prieskume „nie je jediná zmienka o kontrole dodržiavania a vykonávania zákonov, nieto ešte o tom, aké zákony boli porušené, alebo v súvislosti s akými predpismi sa tento prieskum vykonáva.“

Generálny prokurátor kritizoval poslancov, že nestanovili konkrétny predmet poslaneckého prieskumu, a teda ani konkrétne zákony, ktoré mali byť porušené, a táto skutočnosť nebola podľa slov Žilinku ani na opakované dopyty objasnená. Poslanci teda nevedeli špecifikovať nič konkrétne a mali len všeobecné konštatovania o porušovaní zákonov.

Generálny prokurátor ďalej uvádza, že poslanecký prieskum má takzvaný komplementárny, teda doplnkový charakter k iným metódam a prostriedkom kontroly generálneho prokurátora, respektíve prokuratúry zo strany zákonodárnej moci.

Prieskum mal byť politickým divadlom

Žilinka tvrdí, že povinnosti kontrolovaného subjektu, teda generálnej prokuratúry, sú rovnaké pri účasti generálneho prokurátora vo výbore Národnej rady SR aj pri poslaneckom prieskume, a teda poskytnutie informácií, vysvetlení či podkladov podlieha rovnakým obmedzeniam.

Poslanecký prieskum považuje Žilinka za „aktivitu čiste politického charakteru“ a dodáva, že prokurátori nepodliehajú kontrolnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, čo je „úplne jednoznačné a nespochybniteľné“.

Maroš Žilinka odkazoval aj na zákonné povinnosti prokurátorov, medzi ktoré patrí povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ktorej neboli zbavení v rámci výkonu pôsobnosti prokurátora, a nad rámec plnenia služobných povinností nie sú prípustné stretnutia a diskusie s politikmi, ktoré majú potenciál spochybniť nestrannosť a apolitickosť prokurátora.

Prokurátori podľa Žilinku zodpovedajú len a výlučne za plnenie povinností v konkrétnych veciach a úlohách, ktorých vybavením boli poverení, a „nie sú nositeľmi ani komplexných informácií, už vôbec nie o kontrole a riadení prokuratúry“. Generálny prokurátor poukázal na to, že Národná rada SR a jej výbory nemajú vyšetrovacie právomoci, s dodatkom, že „nepripustí na pôde generálnej prokuratúry robenie politiky a vťahovanie prokurátorov do politických súbojov.“

Sporné právomoci pri vykonávaní poslaneckého prieskumu

Celý spor poslancov a prokuratúry teda spočíva v kompetenciách toho, čo môže ktorá strana robiť. Právo vykonať poslanecký prieskum je zakotvené v zákone o rokovacom poriadku, podľa ktorého poslanec alebo skupina poslancov môže vykonať poslanecký prieskum, aby zistili, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade.

Ide o pretavenie ústavného práva poslanca interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Už tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že Ústava SR hovorí o interpelácii vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, a nie o orgáne ako celku.

Poslanecký prieskum sa na druhej strane môže podľa zákona vykonávať v orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, alebo iných subjektoch naviazaných na majetok či rozpočet štátu. Takto vymedzené právomoci kontroly poslanca sú skutočne mimoriadne široké a zároveň mimoriadne vágne.

Prieskum nemá jasne vymedzené pravidlá a ani to, ako sa má pri prieskume postupovať, v ktorých inštitúciách sa môže robiť a aký má mať záver.

V minulosti chcel Ústavnoprávny výbor NR SR urobiť poslanecký prieskum na Ústavnom súde SR, čo súd neumožnil práve pre možné zasahovanie do nezávislosti súdnej moci a chýbajúcu kompetenciu poslancov vykonať prieskum na súde.

V prípade poslaneckého prieskumu na GP SR je potrebné zohľadniť skutočnosť, že nie je v zmysle zákona viazaný na konkretizáciu porušovaní zákona tak, ako to prezentuje generálny prokurátor.

Poslanec teda nemusí mať špecifické informácie o porušení zákona ako podklad na začatie prieskumu, no mal by v nejakej miere vedieť špecifikovať, čoho sa má prieskum týkať, aby bolo zrejmé, že ide o predmet prieskumu v zmysle rokovacieho poriadku.

Poslanec musí rešpektovať všetky zákony

Na druhej strane treba zohľadniť aj iné zákony, ktoré upravujú najmä pôsobenie prokuratúry. Generálny prokurátor má pravdu v tom, že poslanec nemôže kontrolovať prokurátora.

Zákon o prokuratúre jednoznačne stanovuje hierarchický systém kontroly prokurátorov, na vrchole ktorého je generálny prokurátor. Okrem toho podlieha činnosť prokuratúry kontrole súdov, no nikde v zákone nie je vymedzená kontrolná právomoc poslanca NR SR. Poslanec teda nemôže kontrolovať činnosť prokuratúry.

Poslanci síce môžu klásť otázky v rámci interpelácií, no v zmysle Ústavy SR znova iba generálnemu prokurátorovi.

Prokuratúra ako špecifický orgán dozoru zákonnosti pracuje s utajovanými skutočnosťami či dozoruje prebiehajúce trestné konania, ku ktorým poslanci nemajú žiadne zákonné oprávnenia na prístup. Opačný prípad by naopak mohol narušovať prebiehajúce trestné stíhania, alebo iným spôsobom mariť výkon spravodlivosti.

Stačí si predstaviť situáciu, ak by napríklad obvinení poslanci chceli vykonávať prieskum na prokuratúre, ktorá dozoruje ich trestné konanie. Išlo by o zjavne neprípustný zásah do výkonu spravodlivosti.

Zákonné obmedzenia prokurátorov pri prieskume

V neposlednom rade je relevantná aj požiadavka nestrannosti a nezávislosti prokurátora. Táto skutočnosť môže byť narušená práve tým, že konkrétni poslanci dohliadajú, kontrolujú alebo vykonávajú prieskum u konkrétnych prokurátorov.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť neumožňuje prokurátorovi hovoriť o svojej práci do momentu, kým nebude zbavený mlčanlivosti. To znamená, že prokurátor by ani nemohol hovoriť o špecifikách, ktoré sa dozvedel pri výkone svojho povolania. Ak by to urobil, sám by porušil zákon a musel by niesť zodpovednosť. Poslancovi by teda mohol prokurátor odpovedať iba vo všeobecnej rovine bez konkrétnych skutočností, čo je prípadne v rozpore so zákonom.

Na druhej strane, ak sa prokurátor dozvie o porušovaní zákona, má úradnú povinnosť ju začať vyšetrovať. Nie je teda zrejmé, prečo - ak prokurátori hovoria o porušovaní zákona - sami túto skutočnosť neriešia. Poslanecký prieskum totiž reálne nič nevyrieši.

Hoci aj vágne definovaný prieskum poslancov totiž naozaj nemôže urobiť iné závery, ako informovať verejnosť o svojich zisteniach. Poslanci nie sú vyšetrovatelia ani súdy, aby mohli robiť autoritatívne rozhodnutia a zásahy, ktorými nejakým spôsobom napravia stav porušovaných pravidiel.

Je skutočne otázkou, čo vlastne chceli poslanci zistiť na generálnej prokuratúre nad rámec výhrad v otvorenom liste nespokojných prokurátorov, keďže na to nemajú kompetencie a prokurátori sú viazaní mlčanlivosťou.

Predstava, že poslanci NR SR jednotlivo vypočúvajú prokurátorov o porušovaní zákona, pričom ani sami nemusia mať vzdelanie či potrebné znalosti z praxe na pochopenie zväčša zložitej právnej problematiky, je smiešna.

Smiešnejšia je o to viac, že s tým následne nedokážu nič urobiť, pretože na to opäť nemajú právomoc.

Ak by to chceli zmeniť, mohli by pokojne prijať právnu úpravu, ktorá by precizovala pravidlá poslaneckého prieskumu. Dovtedy pôjde pri podobných prípadoch skôr o politické divadlo na hrane zákona, ako o snahu skutočne riešiť pálčivé právne problémy.