Neďaleko kúpeľného mesta chcú postaviť spaľovňu odpadu. Samosprávy a obyvatelia sú proti

Počas stretnutia s obyvateľmi dotknutého regiónu tiež vyhlásil, že minerálne vody sa nachádzajú v hĺbke cez 300 metrov a spaľovňa ich v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť. „Vieme vyrobiť odpad na výrobu vodíka, čo je budúcnosť energií a jeho využiteľnosť bude v budúcnosti veľmi všestranná. Napríklad vo verejnej doprave,“ doplnil.

Obava o vodu

Nielen obyvatelia celého regiónu, ale najmä tí v dotknutých Hontianskych Tesároch veria, že spaľovňa na Honte nebude. „Čo tu chcú dosiahnuť? Chcú, aby sme tu mali hluk, prach a úplne zničiť kúpele? Na každý kút kraja sa niečo valí. Na Poľane chcú nádrž, zničiť krajinu, inde úložisko odpadu a u nás zas spaľovňu. Určite ju tu nechceme,“ povedala pre Štandard miestna obyvateľka Mária.

Starosta obce Štefan Foltán ozrejmil, že ľudia sú rozdelení na dve skupiny. „U niektorých je nálada skeptická. Rezignovali. Ako keby sa zmierili s tým, že im uprostred polí, na kopci nad obcou, vyrastie spaľovňa. Väčšina nálad je však taká, že neexistuje, aby ju tu postavili. Sú doslova ochotní brániť si svoje aj vlastnými telami,“ vysvetlil.

Ľudia sa podľa neho boja aj "stoviek kamiónov", ktoré budú prevážať odpad. Takisto aj toho, že firma chce pre potrebu spaľovne vyvŕtať vlastnú studňu.

Tŕpnu, že to ohrozí doterajší zdroj pitnej vody, ktorá zásobuje viac obcí v okolí. „Keď tam navŕtajú minimálne stometrový vrt, tak nám môžu ohroziť aj našu vodu. V našom Honte je tej vody každým rokom menej. Verím, že k etape stavebného povolenia sa ani nedostaneme,“ doplnil starosta Hontianskych Tesárov.

Postoj envirorezortu

Zámer aktuálne prechádza procesom posúdenia vplyvov na životné prostredie EIA. Zástupcovia dotknutých samospráv v utorok v Dudinciach informovali, že tri relevantné sekcie na Ministerstve životného prostredia (MŽP) vydali stanoviská, ktoré zatiaľ dávajú za pravdu viac im, ako investorovi.

„Reálne zhodnotili stav, či už za vody, zmenu klímy alebo za odpadové hospodárstvo. Pomenovali všetky riziká, ktoré vyplývajú z toho zámeru. Stotožňujú sa so samosprávami, občanmi či odbornou verejnosťou. Myslím si, MŽP zaujalo správne a profesionálne stanovisko, ktoré chráni práva občanov,“ uviedol na tlačovej konferencii primátor okresného mesta Krupina Radoslav Vazan.

Najväčšie riziká sa podľa neho spájajú so spodnou vodou, minerálnou vodou, využitím škvary, popolčeka, s dopravnou dostupnosťou, zaťaženosťou životného prostredia, či nevhodnosťou situovania na poľnohospodárskej ornej pôde. „To všetko MŽP vo svojich stanoviskách veľmi dopodrobna spracovalo,“ doplnil Vazan.

Veria v úspešný koniec

Dotknuté samosprávy sú presvedčené, že stanoviská naznačujú to, čo hovoria Koncepcia územného rozvoja Slovenska aj naše prístupové dohovory s Európskou úniou.

„Teda to, že spaľovanie je na poslednom mieste vo využití odpadov. Že treba riešiť recykláciu separáciou odpadov, kompostovaním, či ostatnými formami,“ vysvetlil Vazan s tým, že proti výstavbe spaľovne vznikla aj petícia, pod ktorú sa podpisujú ľudia z celého Slovenska.

Ako celý proces dopadne a aké bude konečné stanovisko, to si netrúfajú na Honte tipovať. Hoci spomínané stanoviská MŽP hovoria v ich prospech.

„Pravdepodobne - vzhľadom na rozsah - to bude náročný proces definitívneho stanoviska. Vedieť to budeme až po tom, keď ho na ministerstve spracujú. Myslím si však, že tých negatívnych a zamietavých stanovísk je tam dosť, aby bolo rozhodnuté v prospech občanov,“ uzavrel Vazan.