Predseda nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz síce môže oslavovať víťazstvo z nedeľných parlamentných volieb, ale vládu bude zostavovať ťažko. S necelými tridsiatimi percentami sám vládnuť nemôže a s hľadaním koaličného partnera to bude mať ťažké. Hlavnou prekážkou demokratickému vládnutiu je démonizácia druhej najsilnejšej strany Alternatívy pre Nemecko (AfD).

V Nemecku sa opakuje to, čo sme vlani videli vo Francúzsku či Rakúsku. Politika je paralyzovaná bezvládím či neprirodzenými koalíciami, ktoré sa snažia izolovať víťaza či druhú najsilnejšiu stranu, pretože nezodpovedajú ideologickému nastaveniu vládnucej oligarchie.

Rysujúca sa koalícia neprinesie žiadúcu zmenu

Teoreticky sa kresťanským demokratom rysuje jasný mandát. Ich koalícia s druhou najsilnejšou stranou AfD by mala pohodlnú väčšinu a mohla by výrazne otočiť migračnou politikou, greendealovou deštrukciou nemeckého priemyslu a ďalšími témami, ktoré ležia nemeckým voličom na srdci. Iste, nie na všetkom sa obe strany zhodnú. Napríklad na Ukrajine. Ale to, čo dnes razí AfD, pragmatickú dohodu s Ruskom a koniec vojenskej podpory Ukrajine, bolo ešte pred desiatimi rokmi aj politikou CDU a navyše dnes zodpovedá postojom USA. Atlantisti z CDU to časom tiež vezmú na vedomie. Atlantizmus je u nich zakotvený hlbšie ako v akejkoľvek inej strane a v budúcom kancelári Merzovi hlbšie ako u väčšiny spolustraníkov. Dlhé roky sa lukratívne živil zametaním cestičiek americkým investorom z Blackrocku.

Koalícia CDU a AfD sa však javí ako málo pravdepodobná. AfD je vytrvalo stigmatizovaná politickým mainstreamom, jeho médiami a úradníkmi ako extrémistická strana, s ktorou žiadna spolupráca nie je možná. Nemecký mainstream stavia okolo AfD „protipožiarny múr“, ktorý nesmie nikto prekročiť. Ak by sme extrémizmus definovali ako radikálny odklon od reality a potrieb spoločenskej väčšiny či pripravenosť na násilie, museli by sme za extrémistické označiť prostredie stále ešte vládnych Zelených či Ľavice (Die Linke); spolu v nedeľu získali asi toľko čo AfD. Avšak v súčasnej Európe sa extrémizmus meria vzdialenosťou od liberálno-progresivistických bôžikov. A od nich je AfD vskutku dosť ďaleko.

Preto sa dnes najpravdepodobnejším koaličným partnerom kresťanských demokratov javia demokrati sociálni (SPD). Táto vytuchnutá strana progresivistických oportunistov už dávno vymenila svojich tradičných voličov za migrantov a ďalšie menšiny, priemysel za klímu a s Olafom Scholzom presadzovanie mieru za podporu vojny. V nedeľu zaznamenala svoj historicky najhorší výsledok, na obnovu by potrebovala nejaký čas v opozícii. Najpravdepodobnejšie však bude pokračovať vo svojom páde ďalšou vládnou účasťou. Tým sa len rozdrvia už aj tak umiernené návrhy kresťanských demokratov na zmeny. Od takej konštelácie nemožno čakať žiadne rozhodné kroky, ktoré by Nemecko aj Európa potrebovali.

Strategická chyba Sahry Wagenknechtovej

Do koaličných rokovaní nezasiahne Sahra Wagenknechtová. Jej strana BSW sa vlani odtrhla od Ľavice, aby hájila tradičných ľavicových voličov a priblížila nemeckú ľavicu realite v otázkach migrácie, vojny na Ukrajine či budúcnosti nemeckého priemyslu. Zľava hovorí podobné veci ako AfD sprava. Vlani sa jej slušne darilo v európskych aj krajinských voľbách, aj keď zostávala stranou východonemeckou. Tentoraz ale Wagenknechtovej utieklo zvolenie o kruté tri stotiny percenta. Neúspech konzervatívnej ľavice poskytuje dôležité ponaučenie.

Wagenkechtová sa dopustila strategickej chyby. Namiesto toho, aby v AfD videla potenciálneho spojenca, prijala démonizačnú stratégiu mainstreamu. Po jesenných krajinských voľbách v Durínsku odmietla ponuku AfD na dvojkoalíciu s pohodlnou väčšinou a dala prednosť „černicovej“ koalícii s CDU a SPD; stranícke farby koalície majú zodpovedať zreniu černice (červená SPD, fialová BSW a čierna CDU).

Svojím černicovým manévrom síce Wagenknechtová ubumbala progresivistických prebehlíkov, z ktorých postavila svoju stranu, zároveň však koalíciou s tradičnými stranami spochybnila dôveryhodnosť svojho programu. V kampani sa potom profilovala ako politická sila na tej správnej, „demokratickej“ strane protipožiarnej steny. Ak by bola úspešná, mohla aj dúfať v černicovú koalíciu na celonemeckej úrovni. Pre CDU a SPD, ktoré by pri zvolení BSW nemali väčšinu, by bola ľahším partnerom ako Zelení alebo Ľavica. Ťažko povedať, čo by potom reálne politicky dosiahla. Avšak zatiaľ zožala černice, ktoré sú veľmi trpké.

Každá protipožiarna stena má dve strany

Uvidíme, ako dlho Nemcom protipožiarny múr vydrží. Ich americkým patrónom sa nepáči. Trumpova administratíva považuje AfD za prirodzeného spojenca, čo naposledy dal najavo pri mníchovskej návšteve viceprezident Vance. Na druhej strane odpor voči národne orientovaným silám je v nemeckom verejnom živote zakorenený možno ešte hlbšie ako atlantizmus. Koniec koncov je výsledkom americkej prevýchovy západného Nemecka.

Je len otázkou času, kým Nemci do všetkých dôsledkov domyslia silu a dôsledky nového vetra vanúceho z Washingtonu. Štyri roky im na to nemusia stačiť, môžu ich stráviť prizeraním sa centristickému politikárčeniu Merzov, Scholzov a ďalších prechodných figúrok. Konzervatívna ľavica si medzitým môže ujasňovať, či udržiavať protipožiarnu stenu alebo na ktorej z jej strán byť.