Trump by po prijatí prímeria mohol ísť do Moskvy za Putinom

Prezidenti Francúzska a Spojených štátov Emmanuel Macron a Donald Trump v pondelok na oficiálnom stretnutí ukázali „výrazné rozdiely“ v prístupe k otázke Ukrajiny. Hoci celodenné rozhovory sa podľa agentúry Reuters niesli v priateľskej atmosfére, šéf Elyzejského paláca dal jasne najavo, že nesúhlasí s rýchlym prímerím za každú cenu.

Stretnutie sa odohralo na tretie výročie začiatku rusko-ukrajinskej vojny, preto bola hlavnou témou rozhovorov. Trump ešte počas volebnej kampane vyzýval na uzavretie prímeria medzi bojujúcimi stranami, čo však podľa európskych lídrov ignoruje možnosť, že by Moskva počas prestávky mohla prezbrojiť a zaútočiť znova. Kremeľ však vyjadril tie isté obavy zo strany Kyjeva.

Trump na spoločnej tlačovej konferencii odmietol označiť ruského prezidenta Vladimira Putina za diktátora. Ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského tak minulý týždeň nazval po tom, čo mu ten odkázal, že žije v „dezinformačnej bubline“.

„Prezident Putin porušil mier,“ povedal Macron s tým, že je „jasné“, kto je v tejto vojne agresorom.

Trump vyjadril želanie, aby sa prímerie uzavrelo čo najskôr

Trump vyjadril želanie, aby sa prímerie uzavrelo čo najskôr, a povedal, že sa ho snaží dohodnúť medzi bojujúcimi štátmi. Vyhlásil, že po prijatí prímeria by mohol ísť do Moskvy na osobné stretnutie s Putinom.

Macron naopak vyzval na uvážlivejší prístup, ktorý by sa začal prímerím a potom mierovou dohodou zahŕňajúcou bezpečnostné záruky. „My chceme mier, on [Trump, pozn. red.] chce mier. Chceme mier rýchlo, ale nechceme dohodu, ktorá je slabá,“ povedal Macron novinárom s tým, že akákoľvek mierová dohoda sa musí „posúdiť, skontrolovať a overiť“.

Obaja lídri sa však zhodli na nasadení európskych mierových síl po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody. „Nebudú na frontovej línii. Neboli by súčasťou žiadneho konfliktu. Boli by tam, aby zabezpečili dodržiavanie mieru,“ vysvetlil Macron predtým v Oválnej pracovni s Trumpom.

Trump doplnil, že túto koncepciu akceptuje, rovnako ako Putin. „Áno, bude to akceptovať,“ povedal o Putinovom postoji k mierovým silám. „Túto otázku som mu položil konkrétne. Nemá s tým žiadny problém.“

To nekorešponduje s vyhlásením ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova po prvom americko-ruskom rokovaní v Rijáde, že prítomnosť vojsk Severoatlantickej aliancie – hoci aj pod vlajkami členských štátov – je pre Moskvu neprijateľná, keďže ju považuje za strategické ohrozenie. To isté vyjadril minulý týždeň aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Macron sa podľa Reuters snaží využiť vrelé vzťahy s Trumpom, ktorých počiatok siaha do ich prvých funkčných období. Pondelkové rozhovory označil za „zlomový bod“ v snahe o jednotnejší prístup k Ukrajine.

V jednom momente sa počas ich stretnutia v Oválnej pracovni Macron dotkol Trumpovej ruky a opatrne opravil tvrdenie amerického prezidenta, že Európa poskytla všetku svoju pomoc vo forme pôžičiek.

Trump túto deklarovanú jednotu po chvíli narušil tým, že pripomenul návrh dohody o mineráloch vzácnych zemín, ktorý je náplňou rokovaní so Zelenským. Šéf Bieleho domu ho očakáva vo Washingtone DC najneskôr budúci týždeň.

Dohoda o nerastných surovinách sa odsunula

Trump pôvodne žiadal 500 miliárd dolárov v nerastných surovinách ako kompenzáciu za dodávky vojenskej i humanitárnej pomoci, ktorú Kyjevu poskytol jeho predchodca Joe Biden. V tejto veci tiež poslal do ukrajinskej metropoly svojho ministra financií Scotta Bessenta, ktorý sa však vrátil bez podpísaného návrhu.

Zelenskyj minulý týždeň odmietol požiadavky USA s tým, že Spojené štáty doteraz nedodali ani zďaleka takú sumu a v dohode neponúkli žiadne konkrétne bezpečnostné záruky. Ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková tiež v nedeľu priznala, že celková hodnota vzácnych nerastov na Kyjevom ovládaných územiach predstavuje len 350 miliárd dolárov.

Trump na otázku, či je možné, že Ukrajina bude musieť odstúpiť nejaké územie Rusku, odpovedal: „No, uvidíme.“ Macron povedal, že akákoľvek dohoda by mala zahŕňať suverenitu Ukrajiny, čím poodhalil ďalšie nezhody medzi americkým a európskym vedením.

(reuters, sab)