Etnologička: Fašiangy stále poskytujú príležitosť na spoločnú zábavu
Fašiangy sú na Slovensku neodmysliteľnou súčasťou kultúrnej tradície. Etnologička Zuzana Beňušková Štandardu priblížila, ako sa tieto oslavy spojené s veselím a hojnosťou vyvíjali, čo znamenajú pre jednotlivé regióny a aký majú význam v dnešnej dobe.
Zuzana Beňušková je etnologičkou Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Foto: uesa.sav.sk
|
Fašiangy sú obdobím veselosti, tradícií a spoločných osláv, ktoré pretrvávajú aj v modernej dobe. Napriek tomu, že sa spoločnosť mení, v mnohých regiónoch Slovenska sa fašiangové sprievody, obchôdzky a zábavy tešia veľkej obľube.
V niektorých oblastiach sa dokonca obnovili zvyky, ktoré kedysi zanikli. O tom, ako sa dnes fašiangy oslavujú, nám viac prezradila Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.
Sú fašiangy na Slovensku ešte populárne?
Fašiangové obchôdzky a zábavy sú na Slovensku stále veľmi populárne a v niektorých oblastiach sa dokonca obnovili aj tam, kde v druhej polovici 20. storočia zanikli. Na väčšine územia sa fašiangové obchôdzky konajú v sobotu pred koncom fašiangov.
Avšak v niektorých obciach sa zachovala tradícia, keď fašiangy končili až v utorok alebo záverečnými rituálmi počas Popolcovej stredy. Tento čas je často vyhradený pre zábavy a sprievody, ktoré sú súčasťou fašiangových osláv.
Ktoré regióny si fašiangy vychutnávajú naplno?
V niektorých obciach Rajeckej doliny a na Záhorí je dané obdobie veľmi významné a ľudia si ho užívajú naplno. Napríklad v Rajeckej Lesnej sa od soboty do utorka konajú každý večer zábavy a v nedeľu popoludní sa tancuje na námestí. Dôležitou časťou sú aj obchôdzky, ktoré prebiehajú v pondelok a utorok.
V tejto oblasti nezvyknú používať masky, fašiangovníci sa, naopak, obliekajú do tradičných krojov, a to so šabľami a sú sprevádzaní hudbou. V utorok zvyčajne vytvárajú záprah, v ktorom účastníci behajú po obci a za sebou ťahajú klát. Podobné tradície môžeme pozorovať aj v blízkom Fačkove a v Ďurčinej, kde tiež nachádzame zaujímavé fašiangové obchôdzky a sprievody.
Spomínali ste aj Záhorie...
Áno, kuriózne oslavy sú aj na Záhorí v Borskom Mikuláši, v Šaštíne či Štefanove. Tu chodí v utorok niekoľko skupín fašiangovníkov, každú sprevádza muzika a pred domami obyvateľov predvádzajú tradičné tance.
V Borskom Mikuláši v nedeľu aj stovka účastníkov od chlapcov až po seniorov predvádza na námestí takzvané maxikolo, tradičný tanec so šabľami. Táto inovácia fašiangov je veľmi populárna a láka davy divákov aj médiá.
V blízkych Čičmanoch známych pre svoju tradičnú architektúru sú fašiangy poznačené silným turistickým vplyvom. Fašiangovníci, ktorí sú často členmi folklórnych skupín, prechádzajú po obci v krásnych krojoch a navštevujú miestne obchody, reštaurácie či penzióny. Počas týchto obchôdzok si zbierajú peniaze do huslí, čo je známy zvyk tohto regiónu. S fašiangovníkmi sa v sobotu môžete stretnúť azda v každej obci Rajeckej doliny.
Fašiangové slávnosti v Čičmanoch. Foto: Zuzana Beňušková
Prezradíte nám viac aj o spojení slovenských zvykov s tými maďarskými?
Fašiangy v pohraničnej obci Chľaba neďaleko Štúrova sú obzvlášť zaujímavé vďaka svojim archaickým prvkom. Počas ich osláv sa konajú rituály, ako sú pálenie stohov a tanec okolo ohňa počas sprievodu. Okrem miestnych tradícií sa tu zaujímavým spôsobom spájajú slovenské a maďarské zvyky.
Na hraničnom moste sa stretávajú účastníci z oboch krajín – tí slovenskí prinesú Kisbabu, symbol zimy, ktorý spaľujú, zatiaľ čo maďarskí prinesú svojho Tobiáška a oba symboly hádžu do rieky Ipeľ. Tento rituál je veľmi atraktívny pre širokú verejnosť a turistov.
Fašiangy v pohraničnej obci Chľaba. Foto: Zuzana Beňušková
Aký majú vzťah fašiangy k pôstu a prečo končia na Popolcovú stredu?
Predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou, ktoré bolo oddávna spojené s oslavami hojnosti a veselosti. Už v antickom Grécku a Ríme sa konali slávnosti zasvätené bohovi vína Dionýzovi, respektíve Bakchovi, známe ako dionýzie a bakchanálie.
Tieto podujatia sa vyznačovali uvoľnenou atmosférou a rituálnym správaním, ktoré sa vymykalo bežným spoločenským normám. Fašiangy v dnešnej podobe pevne ohraničila katolícka cirkev – stali sa obdobím medzi vianočným a veľkonočným liturgickým cyklom. Končili na Popolcovú stredu, ktorá už patrila k pôstu, hoci dozvuky fašiangovej roztopašnosti pretrvávali aj v tento deň.
Čo sa skrýva za označením carne vale?
Samotné pomenovanie fašiangov odkazuje na koniec obdobia hojnosti pred pôstom. Latinské carne vale znamená „odoprieť si mäso“, podobný význam má aj české masopust či rusínske mjasnica. Slovenské slovo fašiangy je pravdepodobne odvodené od nemeckého výrazu vast-schane, čo môžeme preložiť ako „výčap pred pôstom“.
Prečo boli oslavy také dôležité pre dedinské komunity?
Na vidieku sa karnevalové prvky spájali s agrárnym kultom oživovania prírody a zabezpečením prosperity v predjarí, ale objavujú sa aj prvky kultu predkov. Fašiangy boli sprevádzané dramatickými prejavmi zobrazujúcimi umieranie a oživovanie.
Na ich záver sa porušoval bežný spoločenský poriadok – svet, naopak, vytváral priestor pre zábavu, profanáciu všetkého svätého a oslavy telesných pôžitkov, ktoré boli v každodennom živote neprípustné.
K takýmto prejavom patrilo aj pochovávanie basy, čo symbolizovalo koniec muziky, a teda aj zábavy. Naturálie a peniaze na záverečné fašiangové veselice vyberali mládenci formou obchôdzok, pričom išlo často o maskovaných regrútov.
Súviseli fašiangy aj so svadbami a hľadaním životného partnera?
Áno, boli tiež obdobím svadieb – niektoré svadobné masky ako Cigánka alebo prespanka pri svadbe či svadobný pár vo fašiangovom sprievode priamo nadväzovali na svadobné tradície.
Zábavy daného obdobia boli výnimočnou príležitosťou nájsť si životného partnera. V tomto časovom úseku sa menil nielen status slobodných na vydaté či ženatých, ale prebiehali aj prijímania do mládeneckých a dievockých spolkov.
Prečo sa počas fašiangov jedlo toľko mastných a sýtych jedál?
Fašiangové obdobie sa vyznačovalo nadmerným jedením a pitím. Dominovali najmä mastné jedlá, ktoré symbolizovali silu a zdravie. Neodmysliteľnou súčasťou boli šišky, fánky a ďalšie pečivá pražené v bravčovej masti.
V celej Európe bol zvlášť obľúbený takzvaný tučný alebo mastný štvrtok, ktorý predchádzal koncu osláv. Tento deň si užívali najmä ženy – spievali, tancovali a popíjali aj bez prítomnosti mužov.
Spoločné hostiny upevňovali súdržnosť komunity, konali sa zabíjačky, pričom na stoloch nesmel chýbať dostatok klobás a slaniny. Fašiangovníci si ich často napichovali na palice či šable, ktoré sa stali ich charakteristickou rekvizitou. Do košíkov zbierali vajcia, z ktorých si po skončení slávnosti pripravili spoločnú praženicu.
Tradične sa verilo, že ten, kto sa počas fašiangov dosýta nenaje, bude hladovať po celý rok. Mastné jedlá zároveň pomáhali telu zvládnuť nadmernú konzumáciu alkoholu, ktorá bola pre toto obdobie príznačná.
Tradičné fašiangové masky symbolizovali silu plodnosti. Na Slovensku k nim patrili turoň, medveď, koza či kôň. Používali sa kožušiny prevrátené naruby alebo slamené povriesla, ktorými sa muži omotávali. Často inscenovali smrť a následné oživenie zvieraťa, čím vyjadrovali obnovu a prebúdzanie prírody po zime. Váľaním sa po zemi jej odovzdávali svoju silu.
Maškary s maskami, ktoré zakrývali tvár a skrývali identitu, si mohli dovoliť viac než ostatní. Fašiangovníci bývali často ovešaní zvoncami, ktorými na seba upozorňovali, no zároveň podľa tradičných predstáv odháňali negatívne sily.
Ďalšie masky stvárňovali spoločenskú satiru – muži sa prezliekali za ženy a naopak, objavovali sa postavy žobrákov, prespaniek, jazdcov na koni či farárov. Záver fašiangov bol udalosťou celej dediny.
Maskovaní mládenci s muzikou navštevovali jednotlivé domy, kde vytancovali ženy a dievčatá, pričom zároveň vyberali príspevky na spoločnú záverečnú zábavu. Masky tak do fašiangov vnášali výrazný divadelný prvok.
Aké zvyky uvedeného obdobia sa zachovali dodnes a ako sa menia?
Fašiangy sú stále veľmi populárne aj v turistických oblastiach, ako sú Terchová, Kysuce, Liptov či Považie. Fašiangové masky čoraz častejšie odrážajú súčasné témy, fantázia nepozná hranice. V Čiernom Balogu a Malej Lehote sa pravidelne konajú fašiangové festivaly.
Medzi obľúbené tradície patrí aj symbolické pochovávanie basy na záver obdobia, ktoré sa dnes šíri aj do tých oblastí, kde sa tradične nevyskytovalo. V mnohých obciach slávnosti organizujú nielen miestni hasiči, ale aj folklórne zoskupenia alebo organizácie dôchodcov.
V mestách sa zase konajú fašiangové sprievody v štýle vidieckeho prostredia, zatiaľ čo na vidiek prenikli mestské plesy a karnevaly. Aj keď sa zdá, že ľudia sa v dnešnej dobe uzatvárajú do seba a spoločnosť je rozdelená, fašiangy sú príležitosťou, keď sa všetci dokážu spoločne zabávať a užívať si naplno naše živé kultúrne dedičstvo.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
