Počítače, na ktorých vyrastali dnešní štyridsiatnici a päťdesiatnici, dokážu zaujať aj mladých

V Tribečskom múzeu v Topoľčanoch sa od 21. januára do 26. februára uskutočnila výstava historickej výpočtovej techniky. Exponáty múzeu zapožičal topoľčiansky rodák Peter Chrenko.

Expozícia ukázala asi deväťdesiat percent jeho zbierky týkajúcej sa techniky z osemdesiatych rokov minulého storočia, miestami aj staršej. Okrem nej Chrenko vlastní aj novšie počítače, ide však väčšinou o "písička", teda stroje, ktoré sú súčasnej generácii známejšie.

Majiteľ exponátov je ročník 1980, s počítačmi nachádzajúcimi sa na výstave sa stretol už počas školskej dochádzky, keď študoval v triede s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov.

Okrem školy navštevoval aj niekoľko počítačových krúžkov. Zaujímavým paradoxom je fakt, že jeden z nich sa nachádzal v rovnakých priestoroch, v ktorých dnes sídli Tribečské múzeum.

Vo vyspelom svete to začalo už v "sedemdesiatkach"

Osobné počítače sa na Západe objavili v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Kľúčovým momentom bol príchod prvého obchodne úspešného mikroprocesoru, teda výpočtovému základu počítača umiestneného v jednom mikročipe. Firma Intel ho na trh uviedla pod označením 4004 15. novembra 1971.

Hoci osembitové dáta dokázal spracovávať už jeho predchodca Intel 8008 z roku 1972, mal príliš veľa obmedzení. Prielom prišiel až s Intel 8080 v roku 1974. V roku 1975 doplnil ponuku vtedy najlacnejší mikroprocesor MOS Technology 6502, ktorý sa, okrem iného, stal základom prvého počítača firmy Apple.

O rok neskôr sa objavil Zilog Z80. Išlo o vylepšenú verziu Intel 8080, ktorý, na rozdiel od originálu, vyžadoval iba jedno napájacie napätie miesto troch a na svoju funkciu nepotreboval ďalšie dva pomocné čipy ako BOBO (slangové označenie Intel 8080).

Tento procesor sa stal základom ikonických počítačov od britskej firmy Sinclair Research.

V roku 1981 prišiel jednoduchší model ZX81, ktorý v základe disponoval iba jedným kibibajtom (1024 bajtov) operačnej pamäti. Rozširujúci modul však umožňoval jej zvýšenie až na 16 KiB. Počítač mal iba hrubú, čiernobielu grafiku.

Model ZX Spectrum sa na trhu objavil v roku 1982. V základe mal 16 alebo 48 kibibajtov RAM a zobrazoval v jemnej, farebnej grafike.

Z rovnakého roku pochádza aj jeden z prvých "notebookov". Japonská firma Epson, ktorú dnes poznáme hlavne ako výrobcu tlačiarní, uviedla na trh prenosný počítač HX-20 vo veľkosti papiera A4 napájaný z batérií.

Okrem dvoch mikroprocesorov Hitachi 6301 obsahoval v základe 16 KiB RAM a 32 KiB ROM. Obidva druhy pamätí sa dali rozšíriť na dvojnásobok. Existovalo pre neho príslušenstvo na pripojenie k telefónnej linke, čo využívali vtedajší novinári. Umožňovalo im to okamžitý prenos hotových článkov do redakcie.

Domácu ponuku limitovala súčiastková základňa

V Československu za železnou oponou sa prvé osobné počítače začali objavovať až o desaťročie neskôr. Hlavný problém predstavoval nedostatok vhodných súčiastok. Prístup k tým zahraničným blokoval nielen nedostatok devíz, ale aj obchodné obmedzenia.

Pokrok umožnil až prvý československý mikroprocesor MHB 8080. Už z názvu vyplýva, že išlo o nelegálny klon známeho Intelu 8080. Vyrábal sa na linkách pokútne prepašovaných cez embargo z Ázie v podniku TESLA Piešťany.

V rovnakom závode pracoval aj Roman Kišš, autor jedného z prvých počítačov využívajúcich tento obvod.

PMI-80 vyvinutý v roku 1980 a vyrábaný od roku 1982 na prvý pohľad pripomína obrovskú kalkulačku. Ide však o počítač s jedným kibibajtom RAM a rovnakým množstvom ROM. Programuje sa v takzvanom strojovom kóde, kde každé číslo zadané na klávesnici znamená konkrétnu operáciu, ktorú dokáže mikroprocesor vykonať.

"Skutočný" počítač, teda prístroj schopný programovania vo vyššom programovacom jazyku či hrania počítačových hier, prišiel na svet prostredníctvom mozgu a rúk rovnakého návrhára.

Kišš vyvinul PMD 85 (Piešťanský Mikropočítač Displejový) v roku 1982. Číslo v názve síce odkazovalo na HP-85, ktorý ho k návrhu inšpiroval, zároveň však oznamovalo aj začiatok jeho hromadnej výroby.

Prienik do škôl

Komunistické vedenie ČSSR už v osemdesiatych rokoch nepovažovalo informačné technológie za "buržoáznu pavedu", ako to robili ich predchodcovia o tridsať rokov skôr. Uvedomovalo si, že od počítačových znalostí závisí nielen ekonomika, ale aj obrana štátu. Nevyhnutným sa stalo zoznamovať mládež s počítačovou technikou už počas školskej dochádzky.

Ako model vhodný do škôl sa vybral PMD 85 (iný nebol), podnik z ktorého pochádzal jeho vývojár však nedokázal realizovať výrobu v dostatočnom množstve. Primárnou funkciou TESLA Piešťany bola produkcia mikročipov.

Výroba sa preto presunula v roku 1987 do podniku TESLA Bratislava, kde pokračovala až do začiatku deväťdesiatych rokov.

Okrem už zmieneného mikroprocesoru MHB 8080 obsahoval počítač 4 KiB, neskôr až 8 KiB ROM a 48 až 64 KiB RAM. Vzniklo niekoľko verzií PMD 85, prvé pracovali iba v čiernobielom režime s rozlíšením 288 x 256 bodov, tá najnovšia - PMD 85-3 - už mala aj farebnú grafiku.

Ako displej sa k PMD 85 používal upravený televízor, programy sa nahrávali na magnetofónové kazety. Išlo o dlhý a nespoľahlivý proces. Nahratie jedného programu typicky trvalo niekoľko minút.

Vyrábalo sa aj niekoľko klonov PMD 85. Výrobné družstvo Didaktik zo Skalice dodávalo do škôl Didaktik Alfa 1 aj 2 a Didaktik Beta. Posledný uvedený dokázal pracovať aj v jednoduchej počítačovej sieti.

Consul 2717 vyrábala Zbrojovka Brno. Bol veľmi spoľahlivý a mal kvalitnú klávesnicu.

Rovnaké súčiastky, no navzájom nekompatibilné

S rovnakou sadou súčiastok vznikli aj iné počítače, mali však odlišné hardvérové a softvérové riešenie a s PMD 85 neboli kompatibilné.

SMEP (Systém malých elektronických počítačov) PP 01 vyvinuli vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline v roku 1985. Vyrábali ho Závody výpočtovej techniky v Banskej Bystrici. Obsahoval 64 KiB RAM a 16 KiB ROM. Zobrazoval v osemfarebnej grafike s rozlíšením 256 x 256 bodov. Používal sa na školách aj v priemysle.

Zaujímavou črtou vtedajšej federácie bola skutočnosť, že české školy používali na výučbu iné prístroje. Miesto PMD 85 a jeho klonov sa na nich využíval počítač IQ 151. Obsahoval 32, neskôr až 64 KiB RAM a 4 KiB ROM.

Posledným výkrikom éry MHB 8080 bol počítač Maťo. Na rozdiel od predchádzajúcich počítačov, ktoré si mohli zaobstarať iba organizácie a do maloobchodného predaja sa nedostali, jeho cieľovým trhom sa stali domácnosti.

Vyvinula ho v roku 1987 pohorelská pobočka podniku Strojsmalt Banská Bystrica. Vyrábal ho od roku 1989 Štátny majetok v Závadke nad Hronom. Cieľom bolo dosiahnuť čo najnižšiu cenu, predával sa za necelých 3-tisíc korún československých, čo v tej dobe predstavovalo priemerný mesačný plat. Hoci vychádzal z PMD 85, používal mierne odlišné hardvérové riešenie, nebol teda s týmto počítačom kompatibilný.

Kópie západných modelov

V druhej polovici osemdesiatych rokov sa osobné počítače začali objavovať aj v československých predajniach spotrebnej elektroniky. Niektoré modely sa dali kúpiť len v špeciálnych obchodoch Tuzex, kde neplatila československá koruna a nákupy sa uhrádzali prostredníctvom takzvaných "bonov".

Existovali však aj zariadenia predávané za koruny. Za asi 6-tisíc jednotiek tejto meny (približne dva mesačné platy) si šťastlivec mohol doniesť z obchodu Sharp MZ-800 postavený na mikroprocesore Z-80. Obsahoval aj vstavaný kazetový magnetofón na nahrávanie programov.

Asi najjednoduchšia cesta k "západnému" počítaču pre domáceho záujemcu z konca osemdesiatych rokov bola kúpa klonu ZX Spectrum vyrábaného družstvom Didaktik Skalica. Na rozdiel od relatívne neznámeho Sharp MZ-800 totiž existovalo pre tento počítač množstvo programov a hlavne hier.

Didaktik Gama existoval v troch verziách z rokov 1987, 1988 a 1989. Prvé z nich trpeli problémami s nekompatibilitou, ktoré vyriešila až tá posledná. Počítač disponoval celkovo 80 KiB RAM a 16 KiB ROM.

Didaktik M sa začal vyrábať až po revolúcii v roku 1990. K zmene konštrukcie muselo dôjsť z dôvodu nedostupnosti pôvodného čipu ULA používaného v ZX Spectrum. Musela sa využiť náhrada vyrábaná v Rusku. To spôsobilo zmenu formátu obrazu z pôvodných 4 : 3 na 1 : 1.

Na rozdiel od originálu z Británie mal tento počítač vstavané konektory na herné ovládače "joystick". Tie vyrábalo okrem Didaktiku aj Kovodružstvo Náchod.

Posledným mohykánom tejto série bol Didaktik Kompakt z roku 1992. Obsahoval už disketovú mechaniku, čo rádovo zrýchlilo nahrávanie programov.

"Retro" stále žije

Počítače pochádzajúce z osemdesiatych rokov minulého storočia sa výkonom ani zďaleka nemôžu porovnávať s tými súčasnými. V oblasti výpočtovej techniky nastal obrovský rozmach. Aj výkon Cray-2, ktorý bol až do roku 1988 najvýkonnejším počítačom sveta, dnes niekoľkonásobne prekonáva ľubovoľný smartfón.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že "osembiťáky" sú asi miliónkrát pomalšie ako súčasné stroje. Kapacita ich úložných zariadení je tiež približne miliónkrát menšia ako tá, ktorá sa nachádza v dnešných počítačoch.

Na druhej strane, tak ako pri autách - veteránoch, ktoré sa dajú opraviť len s "kliešťami a kladivom", je konštrukcia týchto počítačov veľmi jednoduchá. Dajú sa k nim zhotovovať rôzne periférie aj bez nutnosti práce na vysokých frekvenciách.

Pravidelne sa organizujú stretnutia priaznivcov historických počítačov. Na Slovensku je asi najznámejšou akciou FOReVER, najbližšia sa uskutoční 14. až 16. marca v kultúrnom dome v Suchej nad Parnou. U susedov sa v Prahe koná ByteFEST.

Obsahom takýchto udalostí je, okrem priateľských stretnutí a diskusií, aj súťaž v takzvaných "demách". Ich princípom je naprogramovať na obmedzenom hardvéri "retro" kúskov vizuálne a zvukovo zaujímavý softvér. Aby to fungovalo, musí programátor dokonale ovládať všetky "záludnosti" konkrétneho hardvéru.

Jednou z organizácií, ktoré sa venujú "retro" počítačom je občianske združenie SinDiKat (Sinclair & Didaktik – Klub aktívnych technikov). Na svojich pravidelných stretnutiach v bratislavskom obchodnom centre jeho členovia diskutujú o hardvérových či softvérových záležitostiach týkajúcich sa nielen počítačov od Sinclairu a Didaktiku.

Nezanedbateľnou súčasťou činnosti je aj servis a vylepšovanie historických kúskov výpočtovej techniky. Aktívni účastníci píšu aj softvér, "demá" či vyvíjajú nové hry.