Slovenský trh práce sa v posledných rokoch dramaticky mení a jednou z kľúčových tém je nástup Generácie Z. Ide o generáciu takzvaných „zoomerov“ – mladých ľudí narodených približne medzi rokmi 1997 a 2012, ktorí vyrástli v digitálnom prostredí a majú odlišné hodnoty, očakávania a pracovné návyky ako ich predchodcovia.
Ich vstup na trh práce vyvoláva množstvo otázok a diskusií, pri ktorých dominujú domnienky, že ide o zamestnancov, ktorí sú menej lojálni, menej pracovití a viac nároční.
Často sa tiež hovorí, že mladí ľudia, ktorí práve vstupujú na pracovný trh, majú úplne iné očakávania ako staršie generácie. Podľa marketingovej riaditeľky personálnej agentúry Grafton Jitky Kouba však medzigeneračné rozdiely nie sú až také veľké. Zároveň platí, že bez ohľadu na vek zostáva hlavnou motiváciou pri výbere zamestnania mzda a benefity. Mladí sa však podľa nej často preceňujú a ich očakávania nástupnej mzdy bývajú „úplne mimo reality“.
Generácia Z nie je taká odlišná, ako sa zdá
Hoci sa často tvrdí, že Generácia Z je úplne iná než tie predchádzajúce, realita nie je až taká jednoznačná. „Ľudia dnes často vnímajú generáciu Z ako veľmi odlišnú, no v mnohom je to skôr klišé. V mnohých ohľadoch nie sú rozdiely medzi generáciami až také veľké. Toto tvrdenie je pritom založené na dátach, nie na domnienkach,“ vysvetľuje Kouba.
Z prieskumu spoločnosti Grafton vyplýva, že podobne ako staršie generácie, aj mladí sa pri výbere práce rozhodujú na základe mzdy a benefitov. Ak nenájdu prácu v odbore, sú pripravení hľadať aj inde.
Generácia Z je známa svojimi digitálnymi zručnosťami a schopnosťou rýchlo sa prispôsobiť novým technológiám. Kouba podotýka, že pre týchto ľudí je typické, že majú dobré digitálne zručnosti, preferujú moderné nástroje na prácu a rýchlo si osvojujú nové technológie. Okrem toho sú kreatívni a prispôsobiví, no často im chýbajú mäkké zručnosti, ako sú komunikačné schopnosti alebo tímová spolupráca, čo môže byť pre zamestnávateľov problém.
Zameranie na výsledky a efektivitu je ďalšou charakteristikou tejto generácie. Mladí ľudia uprednostňujú efektívne riešenia pred tradičnými postupmi a zvyčajne ťažšie zvládajú rutinné úlohy. Kouba vysvetľuje, že „zástupcovia Generácie Z tiež nebývajú veľmi naklonení dlhodobým záväzkom. To, že voľnosť a možnosť naberať nové skúsenosti sú pre nich často dôležitejšie než dlhodobé istoty, však súvisí aj s ich konkrétnou životnou situáciou, keďže obvykle ide o mladých ľudí bez záväzkov.“
Pre zoomerov je tiež kľúčová rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Tento prístup sa často považuje za slabšiu pracovnú morálku, no v skutočnosti podľa personalistky vedie k vyššej produktivite a spokojnosti v práci.
Nakoniec, čo sa týka platových požiadaviek, Kouba tvrdí, že „pomerne typické pre Generáciu Z je aj to, že títo ľudia často nemajú realistický pohľad na výšku svojej mzdy. Obvykle požadujú viac, než môžu sami ponúknuť vzhľadom na ich vedomosti a prax, no predovšetkým sú ich požiadavky na mzdu často úplne mimo reality pracovného trhu.“
Čo si o lojalite a pracovitosti generácie Z myslia zoomeri?
S tvrdením, že Generácia Z je menej lojálna a menej pracovitá, súhlasí Patrik, mladý študent práva, ktorý popri štúdiu už aj pracuje. “Keďže si tento fenomén uvedomujem, snažím sa ho svojím pracovným nasadením vyvrátiť,“ vysvetľuje Patrik, ktorého názor zdieľa aj Marek. „Keď vidím ostatných mojich spolužiakov a ich postoj k práci, tak sa mi to potvrdzuje. Menej si vážia prácu, keďže si uvedomujú, že majú veľa iných možností,“ tvrdí mladý programátor, ktorý tento rok ukončí inžiniersky stupeň štúdia.
Dominika, ktorá je už dva roky po škole, naopak nesúhlasí. „Samú seba považujem za veľmi pracovitú. Zároveň vnímam, že očakávania od pracovného nasadenia ľudí z našej generácie sú oveľa vyššie než tie, ktoré boli kladené v minulosti,“ vysvetľuje.
Okrem otázok ohľadom pracovného nasadenia sa redaktor Štandardu zoomerov spýtal aj na to, s akými očakávaniami vstupujú na pracovný trh. Ich výpovede ukazujú, že Generácia Z má okrem mzdy aj ďalšie priority, ako zmysluplná pracovná náplň či možnosť kariérneho rastu a osobnostného rozvoja. Pre Dominiku je napríklad veľmi dôležité prácou pomáhať spoločnosti napredovať, pre Mareka je však mzda “alfa a omega”.
Ich očakávania výšky nástupného platu sa rôznia, pričom padli sumy ako 800 eur v čistom, ale aj 2 500 eur, čo už sa dá označiť za mierne nerealistickú predstavu, aj keď záleží na tom, v akom odbore sa človek uplatní.
Mladí si zároveň uvedomujú aj svoje limity v takzvaných mäkkých zručnostiach a aktívne pracujú na ich prekonaní. Marek sa preto podľa vlastných slov obrátil priamo na svojho šéfa. „Ten mi venoval hodinu času, aby mi vysvetlil, ako správne prezentovať a napríklad pracovať s hlasom,“ oceňuje Marek.
Zoomeri si sú zároveň vedomí toho, že sa môžu od svojich starších kolegov veľa naučiť. „My mladí máme pocit, že vieme veľa. Pravda je taká, že možno máme originálne nápady, ale skúsenosti starších nás vedia správne usmerniť,“ dodáva Patrik na záver nad rámec otázok redaktora.