Táto porazenecká poznámka sa často pripisuje Hayao Mijazakimu, majstrovi anime a zakladateľovi legendárneho štúdia Ghibli, zodpovedného za kasové trháky ako Princezná Mononoke a Cesta do fantázie. Aj keď tento citát nemusí byť úplne presný, vystihuje Mijazakiho sklamanie z toho, čo sa z tohto média stalo.
V 90. rokoch minulého storočia sa sám Mijazaki zaslúžil o medzinárodný prielom anime. Popri jeho produkcii Ghibli si celosvetovú pozornosť získali aj experimentálne avantgardné projekty ako Akira a Duch v stroji. Televízne seriály ako Neon Genesis Evangelion a Kovboj Bebop sa stali kultovými fenoménmi, zatiaľ čo plagáty mainstreamovejších seriálov ako Dragonball Z, Sailor Moon a Pokémon zdobili spálne generácie mileniálov.
Koncom 90. rokov bol vplyv anime na svetový filmový priemysel nepopierateľný, pričom bratia Wachowski (Matrix) priznali, že sú animovaným filmom ako Akira zaviazaní.
Príťažlivosť ranej anime kultúry pre Západ spočívala čiastočne v jej exotike a čiastočne v jej výraznej sociálnej kritike, ktorá sa vtedy pre animované filmy považovala za nezvyčajnú. Mijazakiho filmy sa zaoberali ekologickými problémami, Duch v stroji anticipoval transhumanizmus, Evangelion kritizoval neschopnosť mladých generácií nadviazať vzťahy, zatiaľ čo Bebop sa zaoberal osobnou stagnáciou – leitmotívom japonskej spoločnosti od 90. rokov.
Japonská „mäkká sila“
Úzke spojenie japonskej kinematografie s animovanými filmami nie je spôsobené len predsudkami Západu. Z dvadsiatich najziskovejších japonských filmov na svete je devätnásť anime filmov, v Japonsku predstavujú práve anime filmy sedemnásť z dvadsiatich najúspešnejších titulov.
Je trochu ironické, že oceňovaný režisér a herec Takeši Kitano je západnému publiku známy skôr vďaka svojej rovnomennej hernej šou Takešiho hrad ako vďaka svojim oveľa introspektívnejším hraným filmom, ako je napríklad mimoriadne úspešný Battle Royal (2001), ktorý v rovnakom období zaznamenal podobný medzinárodný úspech. K vzostupu Japonska v zábavnom priemysle prispeli aj herné konzoly od výrobcov ako Nintendo, Sony a Sega.
Tento vývoj sa odohral v kritickom čase: v Japonsku sa 90. roky minulého storočia často označujú ako „stratené desaťročie“ – obdobie stagnácie a deflácie, ktorého dôsledky sa prejavujú dodnes.
Zábavný sektor sa však stal nečakane úspešným. Japonsko zrazu využilo formu globálnej mäkkej sily, ktorá rozptýlila predchádzajúce obavy z konkurenčného „Japan Inc.“ v USA a Nemecku. Aby zlepšila medzinárodný imidž krajiny – v neposlednom rade vo východnej Ázii, kde cisárska minulosť Japonska stále vrhá dlhý tieň, japonská vláda s nadšením prijala tento koncept pod neoficiálnym sloganom „Cool Japan“.
Kultúra anime sa začala zaoberať vlastnou históriou Japonska, napríklad pretrvávajúcou traumou z Hirošimy, pričom zároveň ju využívala na nadviazanie kontaktov s krajinami, ktorých vzťahy s Japonskom neboli vždy najlepšie. V dôsledku toho sa v Ázii aj na Západe rozmohli anime kongresy a komunity fanúšikov, čo podporilo väčšie uznanie japonskej kultúry.
Agresívna expanzia
V poslednom období sa čínsky trh stáva čoraz dôležitejším hráčom pri uvádzaní japonských animovaných filmov na trh, ktorý je takmer rovnako veľký ako domáci japonský trh. Streamovacie platformy, ako napríklad Crunchyroll a Netflix, prispeli k tomuto rastu tým, že distribuujú anime tituly po celom svete a prinášajú ich novým divákom.
Toto odvetvie dlhé roky bojovalo s pirátstvom, keďže problémy s distribúciou „nútili“ medzinárodných fanúšikov sťahovať seriály z nelegálnych webových stránok. Príchod streamovacích služieb tento problém do veľkej miery vyriešil, pričom inovácie v oblasti umelej inteligencie toto odvetvie ešte viac zlepšujú.
Finančné zisky z produkcie anime sú značné: v roku 2021 Asociácia japonských animovaných filmov odhadla veľkosť trhu v Japonsku na 19,2 miliardy dolárov, pričom v roku 1990 to boli len tri miliardy dolárov. Podľa prognóz by táto suma mohla do roku 2028 dosiahnuť 47,1 miliardy dolárov. Na celom svete je 800 miliónov fanúšikov anime filmov. Očakáva sa, že do konca desaťročia sa ich počet zvýši na viac ako jednu miliardu.
Mijazakiho najhoršia obava
Je prekvapujúce, že anime priemysel je stále relatívne malý: v Japonsku je zamestnaných približne šesťtisíc animátorov a odhaduje sa, že celkovo je v tomto priemysle zamestnaných 15- až 20-tisíc ľudí. Väčšina štúdií zamestnáva menej ako päť pracovníkov, len 22 spoločností v Japonsku má viac ako sto zamestnancov.
Zo štúdie z roku 2023 vyplynulo, že polovica všetkých zamestnancov v tomto priemysle pracuje viac ako 225 hodín mesačne. Napriek medzinárodnému úspechu sa práca animátora stále považuje za zle platenú a veľmi namáhavú. To predstavuje značné riziko pre budúcnosť anime priemyslu. Nová, živá anime kultúra z konca 80. a 90. rokov je už z veľkej časti minulosťou a tvorcovia z tejto éry sú dnes buď v strednom alebo v pokročilom veku.
Mijazakiho posledný film Chlapec a volavka bol síce kasovým trhákom, v roku jeho vydania (2023) však už nebol najziskovejším japonským filmom. Štúdio Ghibli prevzala spoločnosť Nippon Television Holdings a Makoto Šinkai (CoMix Waves Films) prekonal Mijazakiho s filmami ako Tvoje meno a Suzume, s tržbami pri každom z nich od 300 do 400 miliónov dolárov. Čiastočne aj vďaka tomu, že z anime sa stal globálny fenomén.
Ostatné štúdiá si zachovávajú konzervatívnejší prístup, pretože sa zameriavajú na širšiu príťažlivosť a sú menej ochotné experimentovať. Tvorivá sloboda sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stáva obmedzenejšou, pričom odvetvie sa čoraz viac vyznačuje novými sfilmovaniami a pokračovaniami než inováciami. Práve táto bezduchá masová produkcia, Mijazakiho najhoršia obava, sa v súčasnosti napĺňa.
Zhrnutie
Japonská anime kultúra sa z úzko špecializovanej oblasti záujmu stala celosvetovým fenoménom, avšak tento úspech má svoju cenu. Komerčný tlak a neisté pracovné podmienky vytláčajú kedysi revolučnú tvorivosť, čo vedie k tomu, že sa z anime stáva klišé, za ktoré ho západní kritici kedysi považovali. Prvé anime filmy sa zaoberali sociálnymi problémami, ako sú osamelosť, únik a to, ako strach môže paralyzovať jednotlivca. Ak sa anime vzdá tohto odkazu, stratí to, čo ho robilo jedinečným a úspešným – a bude kráčať v šľapajach svojich západných náprotivkov.