Táto porazenecká poznámka sa často pripisuje Hayao Mijazakimu, majstrovi anime a zakladateľovi legendárneho štúdia Ghibli, zodpovedného za kasové trháky ako Princezná Mononoke a Cesta do fantázie. Aj keď tento citát nemusí byť úplne presný, vystihuje Mijazakiho sklamanie z toho, čo sa z tohto média stalo.

V 90. rokoch minulého storočia sa sám Mijazaki zaslúžil o medzinárodný prielom anime. Popri jeho produkcii Ghibli si celosvetovú pozornosť získali aj experimentálne avantgardné projekty ako Akira a Duch v stroji. Televízne seriály ako Neon Genesis Evangelion a Kovboj Bebop sa stali kultovými fenoménmi, zatiaľ čo plagáty mainstreamovejších seriálov ako Dragonball Z, Sailor Moon a Pokémon zdobili spálne generácie mileniálov.

Koncom 90. rokov bol vplyv anime na svetový filmový priemysel nepopierateľný, pričom bratia Wachowski (Matrix) priznali, že sú animovaným filmom ako Akira zaviazaní.

Príťažlivosť ranej anime kultúry pre Západ spočívala čiastočne v jej exotike a čiastočne v jej výraznej sociálnej kritike, ktorá sa vtedy pre animované filmy považovala za nezvyčajnú. Mijazakiho filmy sa zaoberali ekologickými problémami, Duch v stroji anticipoval transhumanizmus, Evangelion kritizoval neschopnosť mladých generácií nadviazať vzťahy, zatiaľ čo Bebop sa zaoberal osobnou stagnáciou – leitmotívom japonskej spoločnosti od 90. rokov.