Tá iba pred niekoľkými hodinami napísala, že nový bezpečnostný systém v Európe sa začne formovať na mimoriadnom stretnutí lídrov členských krajín EÚ, ktoré sa uskutoční už budúci týždeň vo štvrtok 6. marca v Bruseli. Na samit o podpore Ukrajiny a európskej obrane pozvali aj prezidenta Volodymyra Zelenského.
Novú stratégiu následne podľa Bloombergu 19. marca predstaví eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Ide o pobaltskú dvojicu známu viacerými militaristickými vyjadreniami a tvrdým odporom voči Rusku. Dovtedy budú rokovania o navýšení zdrojov bloku pokračovať.
Podľa agentúry bude plán financovania z dielne von der Leyenovej, niekdajšej nemeckej ministerky obrany, pozostávať z troch hlavných bodov. Všetky sú zložité a nie je jasné, do akej miery budú implementované, povedali zdroje Bloombergu.
Prvá časť plánu by umožnila krajinám eurobloku míňať väčšie množstvo finančných prostriedkov na armádne potreby prostredníctvom uvoľnenia rozpočtových pravidiel. Podľa niektorých predstaviteľov by to mohlo dodatočne priniesť až 160 miliárd eur.
Druhá časť spočíva v umožnení čerpania na úrovni EÚ prostredníctvom nového spoločného nástroja. Tieto peniaze by sa použili najmä na investície do spoločných projektov v oblastiach, ako je protivzdušná obrana, spôsobilosť na údery dlhého dosahu, rakety, bezpilotné lietadlá a umelá inteligencia vojenského charakteru.
Tretia časť spočíva v uvoľnení investičných obmedzení Európskej investičnej banky. Tá v súčasnosti môže investovať len do tovarov s dvojakým použitím, teda civilným a vojenským. Zmena by viedla k ďalšiemu financovaniu aj zo strany súkromných bánk.
Macron aj Scholz sú, zdá sa, za
Ide o predstavu, ktorá zapadá do slov dosluhujúceho nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý tento mesiac uviedol, že štáty EÚ hľadajú spôsoby, ako zvýšiť výdavky na obranu a financovanie Ukrajiny bez toho, aby ohrozili domáce výdavky.
Podobne uvažuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten povedal, že chce, aby EÚ v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov posilnila svoju vojenskú autonómiu a zmiernila závislosť od USA. Francúzsko podľa neho presadzuje na financovanie nových výdavkov na obranu spoločný dlh. Varoval však, že svet vstupuje do „novej éry“, v ktorej vyššie vojenské investície môžu obmedziť kúpnu silu ľudí.
Možno pôjde o kolosálnu cifru
Pripomeňme, že o diskusiách o novom rozsiahlom pláne zvýšenia výdavkov na obranu a pomoci Ukrajine informovali už pred časom nemecké noviny Berliner Zeitung.
Noviny v tejto súvislosti citovali aj vyhlásenie ministerky zahraničných vecí Nemecka Annaleny Baerbockovej. Tá v rozhovore pre Bloomberg v rámci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) naznačila, že by mohlo ísť celkovo o približne 700 miliárd eur.
„Spustíme veľký balík, ktorý v tejto dimenzii nikdy predtým neexistoval. Podobne ako pri kríze eura alebo korona kríze, teraz ide o finančný balík pre bezpečnosť v Európe. Stane sa tak v blízkej budúcnosti,“ povedala v rozhovore, ktorý poskytla pred mimoriadnym samitom o Ukrajine v pondelok 17. februára v Paríži.
Slovensko masívne zbrojenie odmieta
Viacerým európskym štátom sa však do masívneho zbrojenia nechce, pričom zvyšovanie domácich výdavkov na obranu momentálne rezonuje aj na Slovensku, pričom sa nestretáva s veľkým pochopením.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) napríklad v stredu uviedol, že v prípade Slovenska neočakáva masívny nástup zvyšovania obranných výdavkov nad dve percentá. „Môžeme sa baviť o nejakej desatine, z ktorej je predpoklad duálneho využitia,“ povedal Kaliňák.
Asi tretina štátov si podľa neho neplní vyčlenenie dvoch percent HDP na obranu, ktoré už Slovensko plní. „Sú krajiny, ktoré majú pocit, že priorita ich ekonomických rozhodnutí je obrana, a tak idú na päť percent, niektorí na štyri. V našom prípade by to znamenalo dramatické zníženie výdavkov v niektorých rezortoch,“ konštatoval minister obrany.
Deklaroval, že sa budú snažiť čo najefektívnejšie používať prostriedky určené na obranu a budú sa ich snažiť využiť na zariadenia duálneho využitia, ako je nemocnica. Za jednoduchšiu cestu by Kaliňák považoval, ak by Európska únia pristúpila k vyčleneniu prostriedkov na obranu z Paktu stability a rastu a z deficitu.
Pripomeňme, že Pakt stability a rastu (PSR) je v jednoduchosti súbor spoločných pravidiel EÚ, ktoré majú zabezpečiť, aby členské štáty udržiavali zdravé verejné financie a vyhli sa nadmernému zadlženiu.
Prezident Peter Pellegrini v sobotu skonštatoval, že k potenciálnemu zvyšovaniu výdavkov na obranu zorganizuje okrúhly stôl koalície a opozície. Na najbližšom samite NATO chce prezentovať čo najširší konsenzus, aby jasne povedal, ako sa SR k tejto téme postaví.
To, ako sa hlavní slovenskí predstavitelia postavia k novej obrannej architektúre financovanej na európskej úrovni, bude Štandard intenzívne sledovať.
(tod/tasr)
