Stále si udržiava pozlátku bývalej vznešenosti, no čoraz viac stráca kontakt s realitou, naplno si užíva excesy, obklopený meniacim sa svetom, ktorý odmieta pochopiť.
Ako sa blížime k udeľovaniu Oskarov v roku 2025, trhliny na fasáde celého odvetvia je čoraz ťažšie ignorovať. To, čo bolo kedysi továrňou na sny, sa zmenilo na montážnu linku nenápaditých, ideologicky motivovaných nových spracovaní starých motívov, korporátneho odpadu tvoreného s neochotou akokoľvek riskovať a filmov, ktoré napriek svojim obrovským rozpočtom majú problém sa vôbec dostať rozpočtovo „na nulu“.
Uprostred tohto úpadku sa deje zvláštna vec. Nezávislá filmová scéna, ktorá sa dlho považovala za prívesok – skôr ako odkladací priestor pre menej úspešných autorov a puristov umeleckého strihu – sa ukázala ako posledná bašta skutočnej tvorivosti v Hollywoode.
Miznúce impérium Hollywoodu: kasové tragédie a globálny ústup
Po celé desaťročia nebol Hollywood len komerčným kolosom, ale aj kultúrnou mocnosťou, ktorá formovala globálne naratívy, estetiku a hodnoty. Jeho dominancia spočívala na troch pilieroch: ekonomickej sile, umeleckej inovácii a schopnosti udávať trendy v kinematografii. Dnes však sú všetky tri piliere vystavené značnej erózii.
Z finančného hľadiska má Hollywood problémy. Zatiaľ čo niektorí obviňujú streamovacie služby a postpandemické zmeny v správaní publika, skutočným vinníkom je posadnutosť Hollywoodu nafúknutými filmovými sériami. Najnovšej ponuke Disneyovských „Marveloviek“, ktoré kedysi znášali zlaté vajcia, sa ledva darí naplniť očakávania, pričom The Marvels (2023) veľkolepo propagovaný vo všetkých kinách celosvetovo zarobil sotva 200 miliónov dolárov, zatiaľ čo rozpočet filmu sa odhaduje na 270 miliónov dolárov.
Podobne aj Captain America: Prekrásny nový svet (2025) po celom svete zarobil 192,4 milióna dolárov – čo je ťažko pod očakávaniami vzhľadom na to, že ide o filmovú sériu, ktorá bola v minulosti istým kasovým trhákom. Dokonca aj osvedčený titul Indiana Jones a nástroj osudu (2023) zľahka zaváhal a priniesol o čosi menej ako 400 miliónov dolárov napriek tomu, že výroba filmu stála 300 miliónov dolárov.
A hoci výnimky ako Moana 2 (2024), ktoré priniesli rekordné víkendové tržby počas Dňa vďakyvzdania (221 miliónov dolárov iba v USA), stále existujú, takéto úspechy sú čoraz zriedkavejšie. Po zohľadnení marketingových výdavkov mnohé z týchto snímok sotva vôbec dosiahnu vyrovnaný rozpočet.
Hollywoodske trápenia sa ešte viac prehlbujú v dôsledku rozpadu ich kedysi výnosného partnerstva s Čínou. Čínsky trh roky slúžil ako záchranná sieť pre nedostatočne výkonné trháky, ale Peking sprísnil svoju kontrolu nad zahraničným filmovým dovozom, aby uprednostnil domácu produkciu. Americké filmy, ktoré kedysi hrali na istotu, aby uspokojili čínskych cenzorov, teraz čelia úplnému vylúčeniu z čínskeho trhu. Spider-Man: Bez domova (2021) bol pôvodne odmietnutý pre drobné politické výhrady, zatiaľ čo Barbie (2023) čelila zákazu pre kreslenú mapu, ktorá údajne odkazovala na čínske územné spory.
Avšak kým veľké štúdiá čelia finančným problémom, nezávislá kinematografia prekvitá. Štíhlejšie rozpočty umožňujú väčšiu flexibilitu, ale predovšetkým ziskovosť. Kritikou uznávaný film Všetko všade naraz (2022), ktorého výroba stála len 25 miliónov dolárov, zarobil na celom svete viac ako 140 miliónov dolárov – návratnosť investícií, ktorá by každému hollywoodskemu účtovníkovi vyčarila na lícach slzy radosti.
Podobne aj Minulé životy (2023), intímna dráma bez explózií, superhrdinov alebo úžasných vizuálov generovaných umelou inteligenciou, dokázala premeniť svoj skromný rozpočet vo výške 10 miliónov dolárov na úctyhodných 30 miliónov dolárov v pokladniach kín, aby následne priniesla dodatočné príjmy prostredníctvom streamovania, čomu veľmi pomohli získané ocenenia. Argumenty v prospech nezávislých filmov sú nepopierateľné: skromné investície, vyššie potenciálne výnosy a úroveň tvorivej slobody, ktorú systém práce v moderných filmových štúdiách už neumožňuje.
Oscary: Od umenia k ideológii
A kým sa rozpadávajú ekonomické základy Hollywoodu, oslabuje sa aj jeho kultúrny význam. Ceny Akadémie (známejšie ako Oscary), kedysi veľkolepá prehliadka umenia a vec maximálnej prestíže v celom odvetví, prerástli do festivalu sebaprezentácie a politického divadla.
Kedysi boli oscarové filmy aj komerčnými úspechmi, ktoré milovali nielen diváci, ale aj kritika. Titanic (1997), Gladiátor (2000) a Pán prsteňov: Návrat kráľa (2003) boli tituly, ktoré priniesli nielen umelecký, ale aj komerčný úspech. Dnes sa Oscary stali špecializovanou udalosťou, ktorá v roku 2023 zaznamenala najnižšiu sledovanosť v histórii, keď si program zaplo mizerných 18,7 milióna divákov – čo predstavovalo zlomok ich bývalej slávy.
Politizácia Hollywoodu nie je nič nové, ale v posledných rokoch celé odvetvie upustilo od jemných náznakov a kultúrnych odkazov v prospech otvorenej ideologickej kampane. Výsledok? Rastúci nesúlad medzi celým odvetvím a bežným publikom. Tohtoročný ceremoniál sa odohráva na pozadí prezidentskej administratívy Donalda Trumpa, ktorá spôsobila otrasy v celej domácej kinematografii a tá sa čoraz viac vzďaľuje čoraz väčšej časti svojho domáceho publika.
Nezávislá kinematografia: Posledná nádej Hollywoodu?
Napriek tomu v tomto zmätku zažíva nezávislá kinematografia celkom neočakávanú renesanciu. Oslobodení od obmedzení korporátnych akcionárov, príkazov a zákazov založených na duševnom vlastníctve a testovacích premietaní filmov natočených tak, aby hlavne nikoho neurazili a nikoho nepotešili, nezávislí filmári podstupujú tvorivé riziká, ktoré Hollywood odmieta vôbec zvažovať.
V porovnaní s dotovanou európskou kinematografiou bola americká nezávislá filmová scéna tradične financovaná zo súkromných zdrojov. Už od svojich koreňov v protestných hnutiach 60. a 70. rokov minulého storočia, keď sa filmári ako John Cassavetes a Dennis Hopper vyhýbali podpore veľkých štúdií a uprednostnili osobné, surové vyrozprávanie príbehov.
Tento prístup teraz podporujú súkromné podujatia, ako je napríklad filmový festival Sundance. Festival založil ešte v roku 1978 Robert Redford a podujatie sa stalo duchovným domovom americkej nezávislej filmovej tvorby, ktoré medzi inými pomohlo naštartovať kariéru Quentina Tarantina, Stevena Soderbergha či bratov Coenovcov.
Zaujímavosťou je, že A24, štúdio, ktoré založili v roku 2012 Daniel Katz, David Fenkel a John Hodges, sa inšpirovalo týmto prístupom a stalo sa súčasným predvojom nezávislej kinematografie. Prináša rovnováhu medzi finančnou silou tradičných hollywoodskych štúdií a citlivejším prístupom nezávislej filmovej tvorby v európskom štýle. Schopnosť štúdia identifikovať čistý a nefalšovaný talent – čo potvrdzujú filmové hity ako Moonlight (2016), Drahokam (2019) a Všetko všade naraz (2022) – z neho urobila maják tvorivosti uprostred stojatých vôd, ktoré predstavuje Hollywood.
S blížiacim sa odovzdávaním Oscarov v roku 2025 je jedna vec jasná: Hollywood už nie je jediným arbitrom filmovej dokonalosti. A je celkom možné, že toto je ten najlepší scenáristický ťah, aký sme tu dlho nemali.
Zhrnutie
Úpadok Hollywoodu je poznačený únavou z filmových sérií, finančnými problémami a ideologickým presahom, čo vedie k zlyhaniam z hľadiska tržieb v kinách a odlúčeniu od publika. Medzitým sa nezávislej kinematografii výrazne darí, pretože ponúka kvalitne vyrozprávané príbehy pri nižších nákladoch. Vzťahy medzi Hollywoodom a Čínou sa narušili, čím sa eliminoval kedysi spoľahlivý a významný tok príjmov. Oscary, ktoré kedysi boli prestížnou záležitosťou, dnes slúžia ako platforma pre politické názory. Nezávislá filmová tvorba inšpirovaná európskymi modelmi a podporovaná hráčmi ako je Studio A24 však vnáša do filmárskeho odvetvia nový čerstvý vietor. Vďaka novým talentom a tvorivej slobode môžu nezávislé filmy tvoriť budúcnosť kinematografie, zatiaľ čo Hollywood zápasí s krízou a snaží sa zostať relevantným hráčom. Oscary v roku 2025 sú symbolom tohto kľúčového momentu.