Vzostup čínskeho filmového priemyslu: Drak odtrhnutý z reťaze?

Kinematografii, ktorá sa často považuje za nástroj na uplatnenie kultúrneho vplyvu, už dlho dominuje Hollywood; Čína sa však ukázala ako jeho vyzývateľ a teraz príležitostne prekonáva Spojené štáty v príjmoch z pokladní v kinách.

Komerčný úspech však nie je všetko. Peking má značnú kontrolu nad obsahom čínskych filmov, čo zabezpečuje, že sú v súlade nielen s princípmi komunistickej strany, ale aj s jej geopolitickými vyhliadkami – v čínskych filmoch sú Američania často vykreslení ako negatívni hrdinovia.

Čína: Eldorádo pre kasové trháky

Čínsky filmový priemysel sa stal mocnou hybnou silou. V roku 2023 dosiahli tržby čínskych kín 7,71 miliardy dolárov, čím sa Čína stala druhým najväčším filmovým trhom na svete. Zatiaľ čo stále zaostáva za 9,07 miliardami dolárov v Hollywoode, pokrok, ktorý Čína v posledných rokoch dosiahla, je pozoruhodný. V najvýkonnejších rokoch, ako napríklad v roku 2020, Čína dokonca prekonala Severnú Ameriku v ročných príjmoch z kín, pričom dosiahla 2,7 miliardy USD v porovnaní s 2,3 miliardami USD.

Zatiaľ čo čínske filmárske odvetvie produkuje každoročne značný počet filmov, Hollywood ešte stále zostáva plodnejší. V roku 2022 sa v Číne vyrobilo 174 celovečerných filmov, kým Hollywood ich vyrobil 1 361. Čínske publikum však výrazne uprednostňuje miestnu produkciu: v roku 2024 predstavovali domáce filmy 78,7 percenta celkových príjmov z kín, čo signalizuje jasné uprednostňovanie domáceho obsahu.

V dôsledku toho sa čínska infraštruktúra rýchlo rozšírila, pretože jej viac ako 90-tisíc obrazoviek v kinosálach ďaleko prevyšuje 44-tisíc zaregistrovaných v USA a Kanade spolu. Domácu spotrebu poháňajú nižšie ceny lístkov (v priemere 7 USD za lístok v Číne v porovnaní so 14 USD v USA), vďaka čomu je kino populárnou spoločenskou činnosťou, najmä počas čínskeho Nového roka.

Toto filmárske eldorádo však trpí domácimi obmedzeniami, ktoré mu bránia stať sa globálnou mocnosťou – je kontrolované zmesou štátom riadených a súkromných podnikov.

Pevný úchop strany

Na rozdiel od Hollywoodu, v ktorom sú motorom odvetvia trhové sily a tvorivosť, čínsky filmový sektor funguje pod záštitou vlády, teda komunistickej strany. Národná správa pre rozhlas a televíziu (NRTA) a Oddelenie propagácie komunistickej strany diktujú, čo sa môže a nemôže na obrazovke objaviť. Filmy sa musia zosúladiť so socialistickými hodnotami, vyhýbať sa témam, ktoré sa považujú za nebezpečné pre harmóniu spoločnosti (zastúpenie LGBTQ+ postáv či tém je jednou z nich), zatiaľ čo neschválené zobrazenia historických udalostí sú do značnej miery nepovolené – žiadna dobová dráma o protestoch na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 a následnom masakri tak rozhodne nevznikne.

Pokiaľ ide o dovoz zahraničných filmov, existujú isté prekážky. Čínsky štát obmedzuje počet takýchto dovážaných filmov na 34 ročne, pokiaľ sa zahraničné filmy nezapájajú do koprodukcií s čínskymi firmami, ktoré následne obsadia miestnych hercov, príbehy zasadia do miestneho prostredia a vykreslia čínske dejové línie, aby získali priazeň regulačných orgánov (napríklad film Veľký čínsky múr s Mattom Damonom v hlavnej úlohe).

Aj keď sa zahraničné filmy nakoniec dostanú do čínskych kín, často sa vyžadujú úpravy, aby zodpovedali štátnym normám. Napríklad Doctor Strange (2016) zmenil postavu tibetského pôvodu, aby sa vyhol asociáciám s politickou citlivosťou regiónu a Top Gun: Maverick (2022) odstránil taiwanskú vlajku z bundy Toma Cruisa, aby upokojil čínske úrady – hoci sa po protestoch na západných trhoch neskôr vrátila na svoje miesto.

Čína má teda značný vplyv na USA, pretože Hollywood zostáva od čínskeho publika do veľkej miery závislý. Táto situácia nepochybne vedie štúdiá k autocenzúre ešte predtým, ako je natočený jediný záber filmu.

Kino ako čoraz významnejšia mäkká sila v rukách Číny

Okrem komerčného úspechu Peking uznáva potenciál kinematografie ako nástroja tzv. mäkkej sily. Vláda aktívne propaguje vlastenecké filmy, ktoré posilňujú národnú hrdosť ako napríklad Putujúca zem (2019), alebo ktoré propagujú čínsku kultúru, ako napríklad animovaný film Ne Zha 2 (2025), pričom tento titul sa stal najziskovejším filmom svojej kategórie na celom svete, len 3 dni po svojim uvedení do kín. Medzitým čínske firmy podnikajú inváziu do zahraničia a konglomeráty ako Wanda Group získavajú firmy ako AMC Theatres a Legendary Entertainment, aby rozšírili svoj globálny dosah.

Čínska strategická iniciatíva, zvaná Nová hodvábna cesta, rozšírila tento vplyv a podporila filmovú spoluprácu v Afrike, na Blízkom východe a v juhovýchodnej Ázii. Čína si predstavuje svoju kinematografiu ako alternatívu ku kultúrnej dominancii Hollywoodu. Napriek týmto ambíciám však čínske filmy zriedka dosahujú mimo svojho domáceho trhu skutočný mainstreamový úspech práve pre dôraz kladený na nacionalistické príbehy.

Úspech filmu Ne Zha 2 by mohol však naštartovať rozvoj čínskej mäkkej sily. Predtým Čína produkovala akčné filmy inšpirované vlastnou históriou, ale so zmiešanými výsledkami, ako napríklad Veľký čínsky múr (2016), ktorý sa považoval za prepadák. Ne Zha 2 je iný príbeh, pretože spája animáciu s čínskou kultúrou a celkovou propagáciou univerzálnych hodnôt. Pre zahraničné publikum je táto kombinácia oveľa príťažlivejšia.

V tom potom spočíva skutočná hrozba pre Hollywood: čínske diela (či už animované alebo hrané), ktoré apelujú na tradične zmýšľajúce západné publikum, by veľmi ľahko mohli ujedať čoraz väčšie kúsky koláča.

Zhrnutie

Čínsky filmový priemysel je finančný kolos, ale zostáva spútaný vládou. Zatiaľ čo čínske kasové trháky naďalej lámu domáce rekordy, vládne zásahy bránia inováciám. Čínska kinematografia je však pre Si Ťin-pchingovu Čínu spôsob, ako sa kultúrne presadiť v širšom svete. Jej vplyv bude naďalej rásť a ohrozovať dominanciu Hollywoodu.