Vyplýva to z nedávnej analýzy švajčiarskej banky UBS a údajov Gas Infrastructure Europe (GIE).
GIE uviedla, že odber plynu z európskych podzemných zásobníkov dosiahol vo februári 17,7 miliardy kubických metrov. To bolo takmer dvakrát viac ako v rovnakom mesiaci vlani a najviac za sedem rokov. Ide o tretie najvyššie číslo v histórii februárových údajov.
Súčasná vykurovacia sezóna v Európe sa však začala už 29. októbra 2024, o 10 dní skôr ako v minulej jesenno-zimnej sezóne. Krajiny Európskej únie odvtedy odčerpali zo zásobníkov viac ako 66,5 miliardy m3 plynu.
Podľa GIE objem uskladneného plynu v európskych zásobníkoch tak do konca februára klesol pod 39 percent. K 28. februáru bol na úrovni 38,54 percenta, čo je o 11,57 percentuálneho bodu menej ako priemer za päť rokov. Najmenej naplnené zásobníky má Chorvátsko, na druhom konci rebríčka je Portugalsko.
Odbery sa už spomalili
Tempo odberu plynu zo zásobníkov sa však tento týždeň spomalilo na 2,8 miliardy m3 zo 4,8 miliardy m3 pred týždňom. UBS pripisuje pomalšie čerpanie plynu zo zásobníkov zvýšenému dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý pomohol stabilizovať ponuku.
Dodávky LNG z terminálov do európskej prepravnej sústavy plynu sa vo februári zvýšili medzimesačne o 2,7 percenta na 10,7 miliardy m3 a v medziročnom porovnaní boli o 11 percent vyššie ako vo februári 2024.
Za vysokou dynamikou odberu plynu zo zásobníkov vo februári bolo chladné počasie v prvej polovici mesiaca. Okrem toho podiel veternej energie na výrobe elektriny v EÚ bol minulý mesiac iba 13 percent v porovnaní s 21 percentami v januári.
Banka UBS odhaduje, že do konca marca 2025 klesnú zásoby plynu v EÚ na 35 percent.
UBS poznamenala tiež, že v Európe pretrvávajú obavy týkajúce sa dopĺňania zásobníkov počas leta, pričom potenciálny návrat ruského plynu zostáva neistý. Napriek obavám banka zdôrazňuje, že EÚ zvažuje investície do projektov LNG v zahraničí a spoločné nákupy plynu, aby pomohla zabezpečiť dlhodobé zmluvy o dodávkach.
Stav slovenských zásobníkov je o niečo vyšší
Zásoby v slovenských zásobníkoch plynu od začiatku roka poklesli zo 75,17 percenta na súčasných 46,05 percenta (k 25. februáru), čo je 17,03 terawatthodín (TWh). Zásobník Nafta, v ktorom sa nachádza s výškou 14,89 TWh plynu väčšina slovenských zásob, je naplnený na 49,61 percenta. V zásobníku Pozagas je 2,1315 TWh z celkového objemu, pričom tento je naplnený na 30,68 percenta. Vyplýva to z údajov Gas Infrastructure Europe, ktorá denne zverejňuje objem zásobníkov plynu jednotlivých krajín Európy.
V roku 2024 dosiahla celková spotreba zemného plynu na Slovensku 47,263 TWh. Veľkoodberatelia spotrebovali 27,167 TWh, domácnosti využili 12,854 TWh, zvyšok tvorili malí a strední odberatelia.
Ruský plyn je potrebný, tvrdí analytik
Európa potrebuje znížiť svoju závislosť od dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a začať opäť využívať viac potrubného plynu.
Na to, aby starý kontinent nebol vystavený cenovo nestabilnému trhu s LNG, je potrebné znížiť jeho závislosť zo súčasných 40 percent celkovej spotreby na polovicu, uviedol v podcaste Otvorene o plyne Slovenského plynárenského a naftového zväzu analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Súčasne pripustil, že ruský potrubný plyn je pre Európu stále nenahraditeľný. "Potrebovali by sme znížiť závislosť voči LNG exportom na polovičnú úroveň, z tých 40 percent na nejakých 20 percent. To možno dosiahnuť len tak, že by sme museli zvýšiť dodávky potrubného plynu a ponúka sa, samozrejme, predovšetkým možnosť z Ruska," povedal Pánis.
Pomerne vysoká závislosť od LNG plynu môže spôsobovať výrazné výkyvy cien plynu na európskom trhu, myslí si Pánis. Dopyt po skvapalnenom plyne totiž často prevyšuje súčasnú ponuku. Problémy nastávajú najmä v prípade, ak sa zvýši dopyt po LNG zo strany Ázie, prípadne ak príde k výpadku LNG ponuky. To podľa analytika spôsobuje okamžité výkyvy v cenách, ktoré negatívne vplývajú na Európu.
Ceny plynu na európskom trhu pritom vo februári atakovali dvojročné maximá, keď dosiahli sumu takmer 60 eur za megawatthodinu. Analytik pripomenul, že vysoké ceny plynu výrazne ovplyvňujú konkurencieschopnosť Európy, ktorá je v súčasnosti v poklese.
Odborníci by mali v súčasnosti vzhľadom na danú situáciu očakávať, že do Európy začne postupne prúdiť viac ruského plynu. "Európa sa len veľmi ťažko zaobíde bez ruského plynu, a ak by sme sa mali zaobísť bez toho plynu, tak to bude len na úkor toho, že budeme musieť plyn kupovať za podstatne vyššie ceny," priblížil Pánis.
V súčasnej situácii môžu ceny plynu za určitých podmienok naďalej rásť, a to aj vzhľadom na potrebu letného dopĺňania zásobníkov, a dostať sa na úroveň nad 60 eur za megawatthodinu. V prípade chladnejšieho počasia alebo výpadku energie z obnoviteľných zdrojov by mohli dokonca prekonať hranicu 70 eur za megawatthodinu, dodal analytik.
(tasr)