Na rozdiel od kinematografie chýbala televízii ako formátu prestíž a zriedka sa považovala za seriózne médium pre seriózne vyrozprávanie príbehov. Začiatkom 21. storočia však došlo k posunu a sledovali sme vzostup „prestížneho TV formátu“, ktorému vydláždili cestu seriály ako Sopranovci, Perníkový tatko („Breaking Bad“) či Hra o tróny.

Televízny obsah v dlhom formáte sa objavil ako konkurencia kinematografie a ponúkol komplexné príbehy, ktoré začali prekvitať v ére streamovania. Platformy ako Netflix a HBO Max túto zmenu zúročili, vďaka čomu sa rozprávanie príbehov s dlhším formátom stalo novým štandardom filmárskeho odvetvia.

Zlatý vek dlhometrážnej televíznej tvorby však môže byť už za nami, pretože nadmerná závislosť Hollywoodu na tomto formáte teraz ukazuje jeho limity.

Éra streamovania a dominantné postavenie dlhometrážnej TV tvorby

Začiatok 21. storočia znamenal zlom v tvorbe TV obsahu, keď príbehy, ktoré pokrývajú celú vysielaciu sezónu, nahradili dlho dominantný epizodický formát. Seriály ako Mad Men a The Wire – Špina Baltimoru obsahovali vyrozprávanie príbehov, ktorých zápletka sa odvíjala len pomaly, zatiaľ čo dej prinášal hĺbkový vývoj postáv a zložité témy tradične vyhradené skôr pre celovečerný film.