Pred obrazovkou aj o týždeň: Finančné lákadlá dlhého TV formátu
Na rozdiel od kinematografie chýbala televízii ako formátu prestíž a zriedka sa považovala za seriózne médium pre seriózne vyrozprávanie príbehov. Začiatkom 21. storočia však došlo k posunu a sledovali sme vzostup „prestížneho TV formátu“, ktorému vydláždili cestu seriály ako Sopranovci, Perníkový tatko („Breaking Bad“) či Hra o tróny.
Televízny obsah v dlhom formáte sa objavil ako konkurencia kinematografie a ponúkol komplexné príbehy, ktoré začali prekvitať v ére streamovania. Platformy ako Netflix a HBO Max túto zmenu zúročili, vďaka čomu sa rozprávanie príbehov s dlhším formátom stalo novým štandardom filmárskeho odvetvia.
Zlatý vek dlhometrážnej televíznej tvorby však môže byť už za nami, pretože nadmerná závislosť Hollywoodu na tomto formáte teraz ukazuje jeho limity.
Éra streamovania a dominantné postavenie dlhometrážnej TV tvorby
Začiatok 21. storočia znamenal zlom v tvorbe TV obsahu, keď príbehy, ktoré pokrývajú celú vysielaciu sezónu, nahradili dlho dominantný epizodický formát. Seriály ako Mad Men a The Wire – Špina Baltimoru obsahovali vyrozprávanie príbehov, ktorých zápletka sa odvíjala len pomaly, zatiaľ čo dej prinášal hĺbkový vývoj postáv a zložité témy tradične vyhradené skôr pre celovečerný film.
Prítomnosť top hollywoodskych hercov, ako bol Kevin Spacey v Dome z kariet (House of Cards) a Matthew McConaughey v seriáli Temný prípad (True Detective) ďalej legitimizovala dlhometrážnu televíziu ako seriózne umelecké médium. Tento posun sa časovo zhodoval so vzostupom streamovacích služieb, kde je lídrom Netflix, ktorý vyťažil maximum z modelu sledovania početných dielov zvoleného seriálu „na jeden záťah“.
Čo však skutočne upevnilo dominantné postavenie Netflixu, bola životaschopnosť jeho finančného modelu. Na rozdiel od filmov, o ktoré záujem opadol zanedlho po vydaní, seriály divákov zaujali na celé roky. Zatiaľ čo presný prínos jednotlivých seriálov k celkovým príjmom streamovacej platformy je stále ťažké kvantifikovať, explozívny rast Netflixu hovorí za všetko. Tržby spoločnosti vzrástli z 3,2 miliardy dolárov v roku 2010 na viac ako 20 miliárd dolárov pred koncom nasledujúcej dekády, v čom ich ťahali najmä seriálové hity ako Koruna (The Crown), Orange Is the New Black a Stranger Things.
Keď konkurenti ako Amazon Prime Video videli úspech tohto modelu, nasledovali ho a investovali do svojich vlastných seriálových vlajkových lodí ako sú Bosch či Úžasná paní Maiselová (The Marvelous Mrs. Maisel).
Od explózie k implózii: úpadok dlhometrážnych TV príbehov
Napriek meteorickému vzostupu čelí dlhometrážny formát v súčasnosti značným výzvam, pretože bublina streamovania vyvolaná pandémiou je jednoducho predurčená – keď sa prach usadí a vznikne „nový normál“ – na prasknutie. Finančné napätie a publikum, ktoré už začína byť unavené z nadbytku obsahu, ktorý je v ponuke, spochybnili vyhliadky na ambiciózne príbehy rozťahané na viac sezón, na aké sme si v minulosti zvykli.
Štúdiá teraz korigujú svoje televízne ambície a štartujú menej projektov v segmente drahých viacsezónnych TV seriálov práve v dôsledku pesimistických čísel z postcovidového obdobia.
V USA v roku 2022 šiel do vysielania rekordný počet 600 originálnych scenárov TV seriálov, ale tento počet klesol v roku 2023 o 14 percent v dôsledku štrajkov v odvetví, ale aj strategického posunu od rastu k ziskovosti.
Pokles objemu produkcie sa zreteľne odrazil aj vo výdavkoch štúdií. Hollywoodske štúdiá minuli v druhom kvartáli roku 2024 o pätinu menej („iba“ 11,3 miliardy dolárov) v porovnaní s rovnakým obdobím pred dvoma rokmi. Pridajte k týmto údajom monumentálne straty Netflixu v počte predplatiteľov v roku 2022 a
multimiliardové straty spoločnosti Disney+ v roku 2023 a je jasné, že model prakticky neobmedzených výdavkov na nový obsah sa jednoducho ukázal ako neudržateľný.
Rozpočty nedávnych televíznych seriálov nekontrolovateľne narástli. Špičkové televízne seriály zaznamenali výrobné náklady na jednu epizódu v rozmedzí od 3,1 milióna dolárov až do neuveriteľných 15 miliónov dolárov. Napríklad prvá séria seriálu Koruna sa nakrúcala v priemere 10 miliónov dolárov za epizódu.
Mnohé štúdiá sa odvrátili od pôvodného obsahu smerom k produkciám s veľkým rozpočtom
a už existujúcim „overeným“ duševným vlastníctvom. Seriál Andor pod značkou Star Wars údajne stál v rokoch 2022 až 2024 až 645 miliónov dolárov. Podobne Akolytka („The Acolyte“), ďalší seriál v rámci „značky“ Star Wars, stál vlani 230 miliónov dolárov. Výrazne poddimenzovaný komerčný (ne)úspech oboch titulov rozhodne nezodpovedá ich štedrým rozpočtom.
Publikum je čoraz viac frustrované z TV seriálov, ktoré zápletky zbytočne a okato naťahajú. Mnohé seriály, ktoré spočiatku zaujali divákov (Westworld, Stranger Things či Zaklínač, v origináli The Witcher), sa len márne snažili udržať si svoju kvalitu a/alebo naratívnu dynamiku, čo viedlo k tomu, že ich ľudia jednoducho prestali pozerať.
Zbytočne a nadmerne rozširované filmové série pre spin-offy už jestvujúcich seriálov (Walking Dead, Marvelovky na Disney+, spin-offy seriálu Mandalorian) vykazovali klesajúce výnosy, čo len dokazuje, že množstvo a dlhý formát či vyšší vek seriálu sa nemusia nevyhnutne premietať do komerčného úspechu.
Záver
Zdá sa, že éra dlhometrážnej TV tvorby ako dominantného prvku zábavnému priemyslu je na ústupe. To, čo bolo kedysi výnosným a inovatívnym prístupom k rozprávaniu príbehov, časom viedlo k tvorivej stagnácii a neprirodzene nafúknutým rozpočtom. Keďže streamovacie platformy svoje rozpočty sprísňujú, kým publikum hľadá stručnejšie a pôsobivejšie príbehy, sme svedkami návratu ku kratším formátom vykreslenia príbehov, ako je vidieť na miniseriáli Černobyl na HBO (2019) alebo Dámsky gambit (The Queen’s Gambit) na Netflixe (2020), ktoré priniesli pútavé príbehy len v piatich, respektíve siedmich epizódach. Streamovacie platformy si začínajú osvojovať aj produkcie založené na fiktívnych udalostiach, ako sú Obi-Wan Kenobi (2022) od Disney+ či Squid Game (2021) od Netflixu, čo len ďalej dokazuje, že stručné, samostatné príbehy môžu mať rovnaký zásah ako eposy s viacerými sezónami. Na druhej strane, dlhometrážne rozprávanie príbehov nezmizne, ale namiesto toho sa prispôsobí, prinesie plnšie príbehy a seriály s lepšie naplánovanými vývojovými oblúkmi. Hollywood možno podojil model dlhometrážnych seriálov, ale televízia budúcnosti si pravdepodobne osvojí rôznorodejší prístup – produkovať sa budú dlhometrážne aj krátkometrážne seriály, pričom sa producenti budú vyhýbať presýtenosti a nadbytku, ktoré v posledných rokoch zaťažujú celé TV odvetvie.
Zdroje:
[1] https://www.statista.com/statistics/272545/annual-revenue-of-netflix/
[2] https://www.statista.com/chart/12493/number-of-tv-series-aired-in-the-united-states/
[4] filmla.com
[5] https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_most_expensive_television_series
Rebríčky
[1] https://www.statista.com/statistics/1250710/original-scripted-tv-series-worldwide/
Zhrnutie
Dlhometrážna TV tvorba, kedysi dominantný faktor v oblasti zábavy, vykazuje známky úpadku. Model, ktorý bol kedysi oslavovaný pre svoje bohaté vyrozprávanie košatých príbehov a finančný úspech, v súčasnosti zápasí s rastúcimi nákladmi, únavou publika a klesajúcimi výnosmi. Štúdiá obmedzujú náklady na drahé produkcie na viacero seriálových sezón, zatiaľ čo diváci sú už frustrovaní z neprirodzene nafúknutých príbehov a neprirodzene rozšírených filmových sérií. Budúcnosť televízie spočíva v oživení dynamických, samostatných príbehov kratšieho formátu, ktoré budú koexistovať s dlhometrážnou formou, ale s husto vystavanou zápletkou a príbehom.