Oscary: nadčasová inštitúcia alebo zaprášená relikvia?

Keď sa presunieme do súčasnosti, tak zistíme, že sa v skutočnosti nič nezmenilo. Najmä v posledných rokoch slúžilo udeľovanie Oscarov ako ukážka opaku cnosti pokory. Len máloktorá udalosť v kalendári zábavných podujatí vyvoláva toľko obracania očí.

Výsledkom je, že z odovzdávania Oscarov sa stala desivá záležitosť: mučivo dlhý večer plný prehnaných prejavov, morálneho vyvyšovania a – občas, ale stále príliš zriedkavo – facky, ktorá je ohromujúcejšia ako zhluk basových tónov Hansa Zimmera.

Keďže sledovanosť prudko klesá a diváci sú unavení z morálneho pózovania Hollywoodu, musíme sa pýtať: majú Oscary ešte význam alebo sú už len drahým večierkom, počas ktorého sa filmový priemysel potľapkáva po pleci za to, že nám – obyčajným smrteľníkom – poskytuje „skutočné umenie“ najmä od nástupu Trumpa za to, že „stojí na správnej strane dejín“?

Reakcia na Trumpovu Ameriku

Hoci včerajšie udeľovanie Oscarov bolo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v tomto smere zdržanlivejšie, Adrien Brody, ktorý získal cenu za najlepší mužský herecký výkon vo filme Brutalista, vo svojej ďakovnej reči povedal: „Ak nás minulosť môže niečomu naučiť, tak je to pripomienka, aby sme nenechali nenávisť bez zábran.“ To je možno nie príliš zahalená narážka na Ameriku pod Trumpovým vedením.

Ďalší úder na Trumpa prišiel, keď komik Conan O’Brien povedal, že film Seana Bakera Anora o mladej americkej prostitútke, ktorá sa zamiluje do syna ruských oligarchov a vydá sa za neho, „má dobrú noc. To je skvelá správa. Už dve víťazstvá. Myslím, že Američania sú nadšení, že sa niekto konečne postavil mocnému Rusovi“. Anora získala celkovo päť Oscarov vrátane cien za najlepší film a réžiu.

Trumpovu zahraničnú politiku opäť kritizoval palestínsky filmár Basel Adra a jeho izraelský spolurežisér Yuval Abraham, ktorí si odniesli Oscara za najlepší celovečerný dokumentárny film za film No Other Land.

Ich ďakovné prejavy boli najotvorenejšie politické z celého večera, keďže kritizovali politiku Izraela a Spojených štátov v izraelsko-palestínskej otázke. Abraham povedal, že existuje „politické riešenie bez etnickej nadradenosti, s národnými právami pre oba naše národy. A musím povedať, že zahraničná politika tejto krajiny túto cestu blokuje“.

Krvácajúca sledovanosť

Kedysi mali Oscary skutočne významnú kultúrnu dôležitosť. Víťazstvo tejto zlatej sošky mohlo z neznámeho herca urobiť kráľovskú hviezdu a budúceho milionára, z režiséra človeka hodného vstupu do filmového panteónu alebo z nezávislého filmu povinnú filmovú novinku.

Samotný ceremoniál bol neprehliadnuteľný – každoročný rituál, na ktorý sa diváci chodili pozerať nielen preto, aby videli, ako sa odovzdávajú ceny nablýskaným celebritám, ktoré predstierajú prekvapenie, ale aby mali pocit, že sú sami súčasťou všetkej tej pompéznosti.

Teraz je toto romantické vzrušenie už naozaj preč. Hovoria o tom hrubé údaje. V roku 1998, keď cenu získal nesmrteľný divácky hit Titanic, sledovalo toto vysielanie len v USA neuveriteľných 55 miliónov divákov. Aj keď sa niektorým oscarovým ceremoniálom po tomto roku darilo lepšie ako iným, všeobecným trendom je, že čísla klesajú. Ide o ironickú rekonštrukciu toho, čo sa stalo skutočnému Titanicu.

Na minuloročnom odovzdávaní Oscarov sa skutočne zúčastnilo len 19,5 milióna Američanov. Hoci niektorí tvrdia, že za to môže kratší čas pozornosti dnešného diváka, ide o niečo viac. Samotný priemysel sa odklonil od divákov a odcudzil mnohých, ktorí by inak Oscary sledovali.

Veľké prebudenie

Politika identity zmenila udeľovanie Oscarov z oslavy kinematografie na morálne a politické bojisko. Zatiaľ čo Oscary už dlho uprednostňujú sebavýznamné drámy (ktoré sa začali označovať ako „oscarové návnady“) pred typmi filmov, za ktoré ľudia skutočne platia, politika identity túto skutočnosť ešte viac znepríjemnila.

Práve vlna odporu #OscarsSoWhite v rokoch 2015 a 2016 spôsobila, že Akadémia začala bojovať o relevantnosť, čo viedlo k prívalu iniciatív zameraných na diverzitu a k novým pravidlám členstva. Akadémia sa domnievala, že populárny hashtag na Twitteri určite reprezentuje nálady veľkej masy ľudí, pričom to často nebola pravda.

V nasledujúcich rokoch sa preto ceny podobali skôr na škatuľkovanie než na skutočné uznanie filmovej výnimočnosti.

To, že politika identity je stále veľmi dôležitou súčasťou udeľovania Oscarov, dokázala herečka a moderátorka relácie The View Whoopi Goldbergová, ktorá v nedeľu večer v rámci pocty zosnulému hudobnému producentovi a skladateľovi Quincymu Jonesovi povedala: „Keď hovoríme o čiernej dokonalosti, hovoríme o Quincym.“ Zdôraznila pritom jeho rasu.

Cesta k obnove

Napriek klesajúcej sledovanosti a kríze identity celého odvetvia Oscary pretrvávajú. Prečo? Pretože zlatá soška má napriek všetkým svojim nedostatkom stále veľký vplyv. Pre filmových tvorcov je zisk Oscara stále rozhodujúcim momentom v ich kariére – aj v súčasnosti je udeľovanie cien Akadémie stále veľmi prestížne.

Ak sa chce Akadémia vrátiť k významu Oscarov, musí sa vážne zamyslieť. To znamená nájsť spôsob, ako vyvážiť umeleckú integritu s mainstreamovou obľúbenosťou, a – čo je možno najdôležitejšie – naučiť sa trochu zasmiať na sebe samom. Nekonečné reči o morálnej nadradenosti tohto odvetvia len odcudzujú divákov, ktorí by radšej videli, ako sa oslavujú ich obľúbené filmy, než aby znášali trojhodinové kázne.

Oscary možno nikdy nezískajú späť kultúrnu dominanciu, ktorú kedysi mali, ale ani nezmiznú. Napokon, šou musí pokračovať. Či to bude divákov ešte zaujímať, je už úplne iný príbeh. Možno najväčšou výzvou Akadémie nie je vybrať správnych víťazov. Je to presvedčiť svet, že celá táto „šaráda“ má stále význam.

Zhrnutie

Hollywoodske Oscary sa stali skôr ukážkou vlastnej dôležitosti než odrazom vkusu a nálad ľudí. Kedysi boli Ceny Akadémie celosvetovou udalosťou spájajúcou divákov a priemysel, teraz sa prispôsobujú úzko špecializovaným citlivým skupinám. Sledovanosť prudko klesla a Hollywood sa utápa v politike identity a morálnom vyvyšovaní, čím sa ešte viac odcudzuje divákom. Odklon priemyslu spôsobil, že Oscary sa stali kultúrne okrajovou záležitosťou – exkluzívnym klubom, v ktorom sa elita navzájom oceňuje, zatiaľ čo zvyšok sveta sleduje niečo iné. Prestíž možno zostane, ale jej význam je otázny.